Preskočiť na obsah
  |  

Putin a Zelenskyj zatiaľ bez rokovaní, tvrdí poradca Kremľa

Kremeľ tvrdí, že počas nedávneho telefonátu medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa nerokovalo o možnosti osobného stretnutia Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa Putinovho poradcu Jurija Ušakova Moskva zároveň nedostala žiadny oficiálny návrh na takéto rokovanie.

Vyjadrenie prichádza krátko po tom, čo Zelenskyj verejne informoval, že je pripravený stretnúť sa s Putinom na samite G7 vo Francúzsku alebo aj v Spojených štátoch.

Ukrajinský prezident prezentuje osobné rokovania ako jednu z možností, ako posunúť snahy o ukončenie vojny, ktorá trvá už viac ako päť rokov. Donald Trump medzitým absolvoval samostatné telefonické rozhovory s oboma lídrami.

(reuters, mja)

  |  

Ruská ropa bez úľav? Trump podmienil zmenu dohodou s Iránom

Donald Trump naznačil, že Spojené štáty by mohli v blízkej budúcnosti zrušiť výnimky zo sankcií na ruskú ropu, ktoré Washington zaviedol s cieľom stabilizovať globálny energetický trh.

Prezident počas samitu G7 informoval, že takýto krok bude možný po dosiahnutí dohody s Iránom, ktorá by pomohla zabezpečiť dostatočné dodávky ropy na svetové trhy. Výnimky sa týkali najmä tankerov s ruskou ropou, ktoré sa už nachádzali na mori v čase zavádzania sankcií.

Ich cieľom bolo zmierniť riziko prudkého rastu cien energií. Opatrenie však vyvolalo kritiku medzi podporovateľmi Ukrajiny aj niektorými európskymi partnermi USA.

Tí tvrdia, že výnimky oslabujú tlak na Moskvu v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine. Trumpove vyjadrenia naznačujú možnú zmenu amerického prístupu k sankčnej politike voči Rusku.

(tasr, mja)

  |  

USA a Irán podpíšu dohodu vo švajčiarskom Bürgenstocku

Spojené štáty a Irán by mohli už v piatok podpísať predbežnú dohodu, ktorá má vytvoriť rámec pre ukončenie napätia a konfliktov na Blízkom východe.

Podľa švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí sa podpis memoranda o porozumení plánuje v horskom stredisku Bürgenstock v kantóne Nidwalden.

Švajčiarsko potvrdilo, že v súvislosti s prípravou dohody intenzívne komunikuje s Washingtonom, Teheránom, Pakistanom aj Katarom.

Práve Pakistan a Katar spolu s oboma stranami navrhli miesto konania rokovaní. Memorandum má predstavovať základ pre ďalšie rokovania a konkretizáciu budúcich záväzkov.

(reuters, mja)

  |  

India zablokovala Telegram. Durov tvrdí, že zákaz nič nevyriešil

Zakladateľ Telegramu Pavel Durov sa ostro postavil proti rozhodnutiu indických úradov dočasne zablokovať populárnu sociálnu sieť. Tvrdí, že opatrenie zasiahlo viac ako 150 miliónov bežných používateľov, ktorí s podozrivou činnosťou nemali nič spoločné.

Zákaz podľa Durova nesplnil svoj cieľ, keďže osoby zapojené do šírenia uniknutých materiálov sa jednoducho presunuli na iné platformy. India pristúpila k blokovaniu Telegramu po škandále okolo celoštátnych prijímacích skúšok na medicínske fakulty.

Tie sprevádzali obvinenia z úniku testových otázok a následné zrušenie miliónov výsledkov. Úrady sa domnievajú, že Telegram bol jedným z nástrojov využívaných pri podvodoch.

Durov však argumentuje, že plošné obmedzenie aplikácie postihlo predovšetkým bežných používateľov a problém samotný nevyriešilo.

(reuters, mja)

  |  

Rusko otvorí volebné miestnosti vo viac ako 150 krajinách sveta

Rusko sa pripravuje na parlamentné voľby v roku 2026, počas ktorých chce umožniť hlasovanie svojim občanom vo viac ako 150 krajinách sveta. Predsedníčka Ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová oznámila, že v zahraničí by malo fungovať viac ako 300 volebných miestností.

Voľby sa uskutočnia v období od 18. do 20. septembra a rozhodne sa v nich o zložení Štátnej dumy aj tisícoch regionálnych a miestnych postov.

Ruské úrady zároveň avizovali, že rozsah hlasovania v zahraničí bude závisieť od bezpečnostných podmienok a vzťahov s jednotlivými štátmi.

O mandáty sa môže uchádzať 17 politických strán, pričom viacerí predstavitelia opozície budú z volieb vylúčení pre administratívne sankcie alebo trestné konania.

(tasr, mja)

  |  

Šimečka avizoval odhalenia o príbuzných politikov Smeru

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vystúpil s ďalšou kritikou premiéra Roberta Fica (Smer), tentoraz priamo z Chorvátska, kde natočil video pred nehnuteľnosťou, ktorú spája s predsedom vlády.

Šimečka reagoval na Ficove výzvy, že by sa opozícia mala ospravedlňovať za svoje výhrady voči nominantom či príbuzným politikov vládnej koalície.

Premiér tiež v utorok vyhlásil, že nepovažuje za potrebné ospravedlniť sa rodine Šimečkovcov v súvislosti s kauzou účtovníctva občianskeho združenia Projekt Fórum. Nie je podľa neho za čo. Avizoval, že pripravujú nový vládny audit, ktorý po spracovaní počas leta poukáže na ďalšie pochybenia pri fakturácii v občianskych združeniach.

Šimečka tvrdí, že verejnosť má právo poznať väzby medzi politikmi, ich príbuznými a osobami obsadzovanými do štátnych funkcií. Vo videu avizoval, že opozícia disponuje ďalšími informáciami o majetkoch a kontaktoch osôb blízkych vládnej moci.

(mja)