Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Oxford a Moderna testujú vakcíny proti ebole

Vývoj vakcín proti nebezpečnému vírusu ebola Bundibugyo naberá na tempe. Kandidátske vakcíny, na ktorých pracujú Oxfordská univerzita a biotechnologická spoločnosť Moderna, by mohli vstúpiť do prvej fázy klinického testovania už v júli.

Podľa šéfa organizácie CEPI Richarda Hatchetta existuje možnosť, že terénne skúšky sa začnú v priebehu niekoľkých mesiacov.

Nákaza sa v súčasnosti šíri vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky. Spojené štáty zároveň oznámili rozsiahlu finančnú podporu v hodnote viac ako 700 miliónov dolárov.

Časť prostriedkov smeruje priamo do zasiahnutých krajín, zvyšok má pokryť širšie humanitárne potreby. Washington vyzval ďalšie štáty, aby sa zapojili do financovania opatrení proti epidémii a pomohli zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Starmer chystá samit s EÚ, Británia chce bližšie vzťahy s Európou

Spojené kráľovstvo a Európska únia sa 22. júla stretnú na druhom spoločnom samite od nástupu labouristickej vlády Keira Starmera.

Britský premiér označuje obnovu vzťahov s Bruselom za jednu z kľúčových priorít svojej vlády a verí, že užšia spolupráca pomôže podporiť hospodársky rast, zmierniť tlak rastúcich životných nákladov a vytvoriť nové pracovné príležitosti.

Starmer zároveň presadzuje intenzívnejšiu koordináciu v oblasti obchodu, obrany a bezpečnosti. Londýn chce s Európskou úniou riešiť aj konkrétne otázky, ako sú clá na oceľ, potravinové štandardy či energetická spolupráca.

Po rokovaní s predsedom Európskej rady Antóniom Costom na samite G7 obe strany zdôraznili, že užšie vzťahy sú dôležité pre bezpečnosť, odolnosť a prosperitu Európy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael rozširuje kontrolu v Gaze, tisíce civilistov utekajú

Izraelské jednotky podľa svedkov a miestnych obyvateľov ďalej rozširujú územia pod svojou kontrolou v Pásme Gazy. Premiér Benjamin Netanjahu už skôr oznámil zámer ovládať približne 70 percent enklávy, pričom armáda v súčasnosti kontroluje viac než 60 percent územia.

Najnovšie operácie zasiahli oblasti pri Chán Júnise, Rafahu a štvrť Al-Tuffah v meste Gaza, odkiaľ museli odísť ďalšie rodiny. Obyvatelia opisujú situáciu ako bezvýchodiskovú a hovoria o opakovaných vysídleniach.

Väčšina z približne dvoch miliónov Palestínčanov žije v preplnenom pobrežnom pásme v stanoch alebo poškodených budovách. Konflikt, ktorý vypukol po útoku Hamasu na Izrael v roku 2023, zanechal veľkú časť Gazy v ruinách.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ruská fregata vystrelila v Lamanšskom prielive na civilnú jachtu

Ruská fregata Admirál Grigorovič sa stala účastníčkou bezpečnostného incidentu v Lamanšskom prielive. Podľa zdroja blízkeho vyšetrovaniu námorníci použili varovné výstrely po tom, čo sa k vojnovému plavidlu priblížila civilná jachta.

Zatiaľ nie je známe, ako blízko sa jachta nachádzala ani či incident vyvolal ďalšie následky. Britské úrady sa k prípadu bezprostredne nevyjadrili.

Britské námorníctvo len deň predtým informovalo, že dve jeho plavidlá sprevádzali Admirála Grigoroviča pri plavbe západne od francúzskeho Brestu.

Situáciu navyše ovplyvňuje aj nedávna akcia britských kománd proti tankeru z ruskej tieňovej flotily, ktorý Londýn spája s financovaním vojny na Ukrajine.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Putin a Zelenskyj zatiaľ bez rokovaní, tvrdí poradca Kremľa

Kremeľ tvrdí, že počas nedávneho telefonátu medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa nerokovalo o možnosti osobného stretnutia Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa Putinovho poradcu Jurija Ušakova Moskva zároveň nedostala žiadny oficiálny návrh na takéto rokovanie.

Vyjadrenie prichádza krátko po tom, čo Zelenskyj verejne informoval, že je pripravený stretnúť sa s Putinom na samite G7 vo Francúzsku alebo aj v Spojených štátoch.

Ukrajinský prezident prezentuje osobné rokovania ako jednu z možností, ako posunúť snahy o ukončenie vojny, ktorá trvá už viac ako päť rokov. Donald Trump medzitým absolvoval samostatné telefonické rozhovory s oboma lídrami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ruská ropa bez úľav? Trump podmienil zmenu dohodou s Iránom

Donald Trump naznačil, že Spojené štáty by mohli v blízkej budúcnosti zrušiť výnimky zo sankcií na ruskú ropu, ktoré Washington zaviedol s cieľom stabilizovať globálny energetický trh.

Prezident počas samitu G7 informoval, že takýto krok bude možný po dosiahnutí dohody s Iránom, ktorá by pomohla zabezpečiť dostatočné dodávky ropy na svetové trhy. Výnimky sa týkali najmä tankerov s ruskou ropou, ktoré sa už nachádzali na mori v čase zavádzania sankcií.

Ich cieľom bolo zmierniť riziko prudkého rastu cien energií. Opatrenie však vyvolalo kritiku medzi podporovateľmi Ukrajiny aj niektorými európskymi partnermi USA.

Tí tvrdia, že výnimky oslabujú tlak na Moskvu v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine. Trumpove vyjadrenia naznačujú možnú zmenu amerického prístupu k sankčnej politike voči Rusku.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.