Preskočiť na obsah
  |  

Izrael rozširuje kontrolu v Gaze, tisíce civilistov utekajú

Izraelské jednotky podľa svedkov a miestnych obyvateľov ďalej rozširujú územia pod svojou kontrolou v Pásme Gazy. Premiér Benjamin Netanjahu už skôr oznámil zámer ovládať približne 70 percent enklávy, pričom armáda v súčasnosti kontroluje viac než 60 percent územia.

Najnovšie operácie zasiahli oblasti pri Chán Júnise, Rafahu a štvrť Al-Tuffah v meste Gaza, odkiaľ museli odísť ďalšie rodiny. Obyvatelia opisujú situáciu ako bezvýchodiskovú a hovoria o opakovaných vysídleniach.

Väčšina z približne dvoch miliónov Palestínčanov žije v preplnenom pobrežnom pásme v stanoch alebo poškodených budovách. Konflikt, ktorý vypukol po útoku Hamasu na Izrael v roku 2023, zanechal veľkú časť Gazy v ruinách.

(reuters, mja)

  |  

Ruská fregata vystrelila v Lamanšskom prielive na civilnú jachtu

Ruská fregata Admirál Grigorovič sa stala účastníčkou bezpečnostného incidentu v Lamanšskom prielive. Podľa zdroja blízkeho vyšetrovaniu námorníci použili varovné výstrely po tom, čo sa k vojnovému plavidlu priblížila civilná jachta.

Zatiaľ nie je známe, ako blízko sa jachta nachádzala ani či incident vyvolal ďalšie následky. Britské úrady sa k prípadu bezprostredne nevyjadrili.

Britské námorníctvo len deň predtým informovalo, že dve jeho plavidlá sprevádzali Admirála Grigoroviča pri plavbe západne od francúzskeho Brestu.

Situáciu navyše ovplyvňuje aj nedávna akcia britských kománd proti tankeru z ruskej tieňovej flotily, ktorý Londýn spája s financovaním vojny na Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Putin a Zelenskyj zatiaľ bez rokovaní, tvrdí poradca Kremľa

Kremeľ tvrdí, že počas nedávneho telefonátu medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa nerokovalo o možnosti osobného stretnutia Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa Putinovho poradcu Jurija Ušakova Moskva zároveň nedostala žiadny oficiálny návrh na takéto rokovanie.

Vyjadrenie prichádza krátko po tom, čo Zelenskyj verejne informoval, že je pripravený stretnúť sa s Putinom na samite G7 vo Francúzsku alebo aj v Spojených štátoch.

Ukrajinský prezident prezentuje osobné rokovania ako jednu z možností, ako posunúť snahy o ukončenie vojny, ktorá trvá už viac ako päť rokov. Donald Trump medzitým absolvoval samostatné telefonické rozhovory s oboma lídrami.

(reuters, mja)

  |  

Ruská ropa bez úľav? Trump podmienil zmenu dohodou s Iránom

Donald Trump naznačil, že Spojené štáty by mohli v blízkej budúcnosti zrušiť výnimky zo sankcií na ruskú ropu, ktoré Washington zaviedol s cieľom stabilizovať globálny energetický trh.

Prezident počas samitu G7 informoval, že takýto krok bude možný po dosiahnutí dohody s Iránom, ktorá by pomohla zabezpečiť dostatočné dodávky ropy na svetové trhy. Výnimky sa týkali najmä tankerov s ruskou ropou, ktoré sa už nachádzali na mori v čase zavádzania sankcií.

Ich cieľom bolo zmierniť riziko prudkého rastu cien energií. Opatrenie však vyvolalo kritiku medzi podporovateľmi Ukrajiny aj niektorými európskymi partnermi USA.

Tí tvrdia, že výnimky oslabujú tlak na Moskvu v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine. Trumpove vyjadrenia naznačujú možnú zmenu amerického prístupu k sankčnej politike voči Rusku.

(tasr, mja)

  |  

USA a Irán podpíšu dohodu vo švajčiarskom Bürgenstocku

Spojené štáty a Irán by mohli už v piatok podpísať predbežnú dohodu, ktorá má vytvoriť rámec pre ukončenie napätia a konfliktov na Blízkom východe.

Podľa švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí sa podpis memoranda o porozumení plánuje v horskom stredisku Bürgenstock v kantóne Nidwalden.

Švajčiarsko potvrdilo, že v súvislosti s prípravou dohody intenzívne komunikuje s Washingtonom, Teheránom, Pakistanom aj Katarom.

Práve Pakistan a Katar spolu s oboma stranami navrhli miesto konania rokovaní. Memorandum má predstavovať základ pre ďalšie rokovania a konkretizáciu budúcich záväzkov.

(reuters, mja)

  |  

India zablokovala Telegram. Durov tvrdí, že zákaz nič nevyriešil

Zakladateľ Telegramu Pavel Durov sa ostro postavil proti rozhodnutiu indických úradov dočasne zablokovať populárnu sociálnu sieť. Tvrdí, že opatrenie zasiahlo viac ako 150 miliónov bežných používateľov, ktorí s podozrivou činnosťou nemali nič spoločné.

Zákaz podľa Durova nesplnil svoj cieľ, keďže osoby zapojené do šírenia uniknutých materiálov sa jednoducho presunuli na iné platformy. India pristúpila k blokovaniu Telegramu po škandále okolo celoštátnych prijímacích skúšok na medicínske fakulty.

Tie sprevádzali obvinenia z úniku testových otázok a následné zrušenie miliónov výsledkov. Úrady sa domnievajú, že Telegram bol jedným z nástrojov využívaných pri podvodoch.

Durov však argumentuje, že plošné obmedzenie aplikácie postihlo predovšetkým bežných používateľov a problém samotný nevyriešilo.

(reuters, mja)