Preskočiť na obsah
  |  

Lavrov označil Zelenského výzvu za „megafónovú diplomaciu“

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov počas návštevy tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana v Moskve opäť kritizoval Západ za jeho politiku voči Ukrajine. Podľa Lavrova patrí medzi hlavné príčiny vojny snaha západných krajín integrovať Ukrajinu do NATO.

Ruský minister zároveň vyhlásil, že v Európe sa čoraz častejšie diskutuje o obnovení vojenskej sily Nemecka a budovaní najsilnejšej armády na kontinente.

Lavrov ocenil sprostredkovateľské aktivity Turecka, no zdôraznil, že akékoľvek mierové riešenie musí podľa Moskvy pokrývať aj širšie bezpečnostné otázky.

Kritike neunikol ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Lavrov jeho výzvu na osobné stretnutie s Vladimirom Putinom označil za prejav „megafónovej diplomacie“ a tvrdil, že ukrajinský líder sa snaží predovšetkým zaujať verejnosť. Zelenskyj pritom nedávno navrhol priame rokovania ako jednu z možností na ukončenie vojny.

(tasr, mja)

  |  

MOL dostane viac času na kúpu ruského podielu v srbskej firme NIS

Rokovania o prevzatí väčšinového podielu v srbskej ropnej spoločnosti NIS zrejme dostanú dodatočný čas. Srbský prezident Aleksandar Vučić oznámil, že maďarská skupina MOL, Gazprom Neft a Gazprom by mali získať 15-dňové predĺženie na dokončenie dohody o predaji 51,56-percentného podielu.

Transakcia je súčasťou úsilia Spojených štátov obmedziť vplyv Ruska v energetickom sektore prostredníctvom sankcií.

NIS prevádzkuje jedinú ropnú rafinériu v Srbsku a bez zmeny vlastníckej štruktúry musí pravidelne žiadať americké úrady o výnimky na nákup a spracovanie ropy.

Vučić zároveň vyjadril nádej, že ruská strana s predajom podielu napokon bude súhlasiť. Paralelne Srbsko a MOL podpísali akcionársku dohodu, ktorá môže Belehradu v budúcnosti umožniť zvýšiť svoj podiel v spoločnosti.

(reuters, mja)

  |  

Oxford a Moderna testujú vakcíny proti ebole

Vývoj vakcín proti nebezpečnému vírusu ebola Bundibugyo naberá na tempe. Kandidátske vakcíny, na ktorých pracujú Oxfordská univerzita a biotechnologická spoločnosť Moderna, by mohli vstúpiť do prvej fázy klinického testovania už v júli.

Podľa šéfa organizácie CEPI Richarda Hatchetta existuje možnosť, že terénne skúšky sa začnú v priebehu niekoľkých mesiacov.

Nákaza sa v súčasnosti šíri vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky. Spojené štáty zároveň oznámili rozsiahlu finančnú podporu v hodnote viac ako 700 miliónov dolárov.

Časť prostriedkov smeruje priamo do zasiahnutých krajín, zvyšok má pokryť širšie humanitárne potreby. Washington vyzval ďalšie štáty, aby sa zapojili do financovania opatrení proti epidémii a pomohli zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusu.

(reuters, mja)

  |  

Starmer chystá samit s EÚ, Británia chce bližšie vzťahy s Európou

Spojené kráľovstvo a Európska únia sa 22. júla stretnú na druhom spoločnom samite od nástupu labouristickej vlády Keira Starmera.

Britský premiér označuje obnovu vzťahov s Bruselom za jednu z kľúčových priorít svojej vlády a verí, že užšia spolupráca pomôže podporiť hospodársky rast, zmierniť tlak rastúcich životných nákladov a vytvoriť nové pracovné príležitosti.

Starmer zároveň presadzuje intenzívnejšiu koordináciu v oblasti obchodu, obrany a bezpečnosti. Londýn chce s Európskou úniou riešiť aj konkrétne otázky, ako sú clá na oceľ, potravinové štandardy či energetická spolupráca.

Po rokovaní s predsedom Európskej rady Antóniom Costom na samite G7 obe strany zdôraznili, že užšie vzťahy sú dôležité pre bezpečnosť, odolnosť a prosperitu Európy.

(reuters, mja)

  |  

Izrael rozširuje kontrolu v Gaze, tisíce civilistov utekajú

Izraelské jednotky podľa svedkov a miestnych obyvateľov ďalej rozširujú územia pod svojou kontrolou v Pásme Gazy. Premiér Benjamin Netanjahu už skôr oznámil zámer ovládať približne 70 percent enklávy, pričom armáda v súčasnosti kontroluje viac než 60 percent územia.

Najnovšie operácie zasiahli oblasti pri Chán Júnise, Rafahu a štvrť Al-Tuffah v meste Gaza, odkiaľ museli odísť ďalšie rodiny. Obyvatelia opisujú situáciu ako bezvýchodiskovú a hovoria o opakovaných vysídleniach.

Väčšina z približne dvoch miliónov Palestínčanov žije v preplnenom pobrežnom pásme v stanoch alebo poškodených budovách. Konflikt, ktorý vypukol po útoku Hamasu na Izrael v roku 2023, zanechal veľkú časť Gazy v ruinách.

(reuters, mja)

  |  

Ruská fregata vystrelila v Lamanšskom prielive na civilnú jachtu

Ruská fregata Admirál Grigorovič sa stala účastníčkou bezpečnostného incidentu v Lamanšskom prielive. Podľa zdroja blízkeho vyšetrovaniu námorníci použili varovné výstrely po tom, čo sa k vojnovému plavidlu priblížila civilná jachta.

Zatiaľ nie je známe, ako blízko sa jachta nachádzala ani či incident vyvolal ďalšie následky. Britské úrady sa k prípadu bezprostredne nevyjadrili.

Britské námorníctvo len deň predtým informovalo, že dve jeho plavidlá sprevádzali Admirála Grigoroviča pri plavbe západne od francúzskeho Brestu.

Situáciu navyše ovplyvňuje aj nedávna akcia britských kománd proti tankeru z ruskej tieňovej flotily, ktorý Londýn spája s financovaním vojny na Ukrajine.

(reuters, mja)