Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Mierová dohoda s Iránom obsahuje fond za 300 miliárd

Pripravovaná dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom počíta s vytvorením investičného fondu v hodnote 300 miliárd dolárov, ktorý by mal pomôcť oživiť iránsku ekonomiku po rokoch sankcií a nedostatku zahraničných investícií.

Podľa zdrojov agentúry Reuters už viac ako polovicu plánovanej sumy predbežne prisľúbili súkromné spoločnosti z viacerých regiónov sveta vrátane USA, krajín Perzského zálivu, Ázie, Južnej Ameriky a Afriky.

Fond nebudú financovať vlády a nemá charakter odškodnenia za vojnu. Má za cieľ podporiť investície do energetiky, dopravy, logistiky a priemyslu.

Irán pôvodne požadoval od Spojených štátov 400 miliárd dolárov ako náhradu škôd spôsobených konfliktom. Washington tento návrh odmietol, čo viedlo k hľadaniu alternatívneho riešenia.

Fond by sa mal spustiť až po uzavretí definitívnej dohody medzi Washingtonom a Teheránom a po splnení stanovených podmienok.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Wadephul naznačil rokovania s Putinom ešte toto leto

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vidí šancu na obnovenie rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine cez leto, informuje web n-tv.

Podľa jeho slov môže byť ruský prezident Vladimir Putin po viac ako štyroch rokoch konfliktu otvorenejší diplomatickému riešeniu. Wadephul upozornil, že vojna momentálne neprináša rozhodujúce vojenské úspechy Rusku ani Ukrajine a naďalej spôsobuje vysoké ľudské straty.

Za pozoruhodné označil aj nedávne vyjadrenie bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, ktorý pripustil, že konflikt nemožno vyhrať vojenskou cestou.

Nemecko spolu s Francúzskom a Britániou podľa ministra vysiela Moskve signál, že je pripravené podporiť mierové rokovania.

(mja)

Minúta  |  

G7 hľadá cestu z čínskej závislosti, v hre sú kritické nerasty

Krajiny skupiny G7 chcú posilniť svoju ekonomickú nezávislosť a znížiť závislosť od Číny pri dodávkach kritických nerastov, ktoré sú nevyhnutné pre energetiku, obranu aj moderné technológie.

Francúzsko počas samitu presadzuje spoločné vyhlásenie, ktoré by podporilo investície do nových dodávateľských reťazcov mimo Číny a chránilo západných investorov pred dumpingovými praktikami či obchodnými protiopatreniami.

Diskusie nadväzujú na minuloročné čínske obmedzenia vývozu vzácnych zemín, ktoré odhalili zraniteľnosť západného priemyslu.

Lídri zároveň riešia širšie ekonomické nerovnováhy vo svetovom obchode. Európski predstavitelia upozorňujú na rastúci obchodný prebytok Číny a jej silnejúce postavenie v strategických odvetviach.

Popri otázkach surovín sa samit venuje aj umelej inteligencii vrátane zodpovednosti AI systémov a boja proti dezinformáciám. Na rokovaniach sa očakáva účasť lídrov spoločností OpenAI a Anthropic.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump kritizuje taktiku Izraela v Libanone

Donald Trump skritizoval izraelské vojenské operácie v Libanone a spochybnil taktiku útokov proti Hizballáhu. Počas samitu G7 vyhlásil, že ničenie celých obytných budov pri snahe zasiahnuť jednotlivých militantov vedie k zbytočným civilným obetiam.

Prezident zároveň naznačil rastúce napätie vo vzťahoch s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, hoci ho naďalej označuje za spojenca.

Trumpovi prekážajú najmä útoky v Bejrúte, ktoré podľa neho mohli ohroziť prípravu mierovej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Šéf Bieleho domu vyhlásil, že Izrael bojuje s Hizballáhom príliš dlho a mal by voči Libanonu postupovať zodpovednejšie.

Napriek kritike Washington zatiaľ nenaznačil žiadnu zmenu politiky voči Izraelu. Prezident zdôraznil, že Izrael zostáva blízkym spojencom Spojených štátov, ale vyzval Netanjahua na väčšiu zdržanlivosť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Lavrov: Ak Ukrajina vstúpi do EÚ, tá sa rozpadne

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že prípadné členstvo Ukrajiny v Európskej únii by mohlo viesť k rozpadu bloku. Reagoval tak na novinársku otázku týkajúcu sa rozširovania EÚ o Ukrajinu a krajiny západného Balkánu.

Podľa Lavrova sa Európska únia v posledných rokoch výrazne zmenila a čoraz viac sa orientuje na bezpečnostnú a obrannú politiku namierenú proti Rusku. Tvrdí, že prijatie Ukrajiny by mohlo urýchliť militarizáciu Únie.

„Z pohľadu vnútorných problémov Európskej únie by vstup Ukrajiny mohol byť dokonca prospešný, potom by sa EÚ jednoducho rozpadla,“ povedal Lavrov.

Ukrajina medzitým začala ďalší krok v prístupovom procese. V Luxemburgu v pondelok odštartovala prvá fáza rokovaní o členstve Kyjeva v Európskej únii. Ukrajinská delegácia otvorila rokovania v rámci prvého tematického balíka označeného ako „základy“, ktorý zahŕňa reformu súdnictva, fungovanie demokratických inštitúcií či pravidlá verejného obstarávania.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje členstvo v EÚ za jednu z hlavných zahraničnopolitických priorít krajiny.

(mja)

Minúta  |  

Krym zakázal nočné jazdy na motorkách, úrady sa obávajú dronov

Motoristov na Kryme čakajú nové obmedzenia nočnej premávky. Miestne úrady rozhodli, že od stredy nebude možné medzi večerom a ránom používať motocykle, skútre či štvorkolky.

Dôvodom sú obavy, že ich zvuk pripomína bezpilotné lietadlá a môže komplikovať reakciu protivzdušnej obrany na ukrajinské útoky.

Kyjev zvyšuje tlak na ruské pozície na Kryme a podniká častejšie útoky na vojenské a energetické ciele. Zároveň pretrvávajú problémy s dodávkami palív, čo viedlo k zachovaniu limitov na tankovanie.

Krym je pre Rusko strategicky dôležitý nielen z vojenského hľadiska, ale aj ako základňa Čiernomorskej flotily, preto sa úrady snažia minimalizovať akékoľvek riziká.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.