Preskočiť na obsah
  |  

Česká televízia a rozhlas vyhlásili výstražný štrajk

Pracovníci Českej televízie a Českého rozhlasu vstúpia v pondelok 22. júna do jednodňového výstražného štrajku na protest proti vládou schválenej zmene financovania verejnoprávnych médií. Protest sa dotkne všetkých televíznych a rozhlasových staníc okrem detských kanálov Déčko a Rádio Junior.

Zástupcovia iniciatívy Verejnoprávne tvrdia, že vládna koalícia ignoruje výzvy na odbornú diskusiu. Obávajú sa prepúšťania, zhoršenia pracovných podmienok a oslabenia nezávislosti médií.

Štrajk sa prejaví vo vysielaní, na weboch, sociálnych sieťach aj v teletexte. Súčasťou bude aj protestné zhromaždenie pred budovou spravodajstva ČT. Podporu vyjadrí aj Symfonický orchester Českého rozhlasu.

Vláda Andreja Babiša tento týždeň schválila novelu financovania, podľa ktorej by Česká televízia prišla približne o miliardu korún a Český rozhlas o 350 miliónov korún. Premiér odmieta tvrdenia o snahe ovládnuť verejnoprávne médiá a tvrdí, že v oboch inštitúciách existuje priestor na úspory.

Diskusiu vyvolal aj výrok poslanca SPD Josefa Nerušila, ktorý po zmene financovania navrhol posilniť kontrolu médií vrátane ich obsahu. Minister kultúry Oto Klempíř sa od jeho slov dištancoval a zdôraznil, že politici nemajú zasahovať do obsahu ani do riadenia médií.

(tasr, bak)

  |  

EÚ schválila Slovensku miliardovú pomoc

Európska komisia schválila slovenskú schému štátnej pomoci vo výške jednej miliardy eur na podporu výroby čistých technológií. Opatrenie je súčasťou Dohody o čistom priemysle a má prispieť k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Podpora bude poskytovaná formou grantov a daňových úľav malým, stredným aj veľkým podnikom, ktoré investujú do rozširovania výrobných kapacít pre čisté technológie, ich komponenty a súvisiace kritické suroviny.

Komisia skonštatovala, že schéma spĺňa pravidlá EÚ pre štátnu pomoc a je potrebná, primeraná a vhodná na podporu investícií v tejto oblasti. Pomoc bude možné poskytovať do konca roka 2030.

Podľa výkonnej podpredsedníčky EK Teresy Riberaovej rôzne formy podpory zabezpečia firmám dostatočnú flexibilitu pri realizácii kľúčových investícií v nasledujúcich rokoch.

(tasr, bak)

  |  

Volebné obdobie samosprávam sa nepredĺži

Volebné obdobie starostov, primátorov, županov a samosprávnych zastupiteľstiev zostane štvorročné. Poslanci Národnej rady neschválili ústavnú novelu z dielne Hlasu a poslanca Romana Malatinca, ktorá počítala s jeho predĺžením na päť rokov.

Za návrh hlasovalo 78 zo 143 prítomných poslancov, na prijatie bolo potrebných najmenej 90 hlasov.

Predkladatelia argumentovali potrebou väčšej stability samospráv, kontinuity riadenia a lepších podmienok na dlhodobé plánovanie. Zmena sa mala týkať už októbrových spojených komunálnych a krajských volieb.

Neuspel ani pozmeňujúci návrh Hlasu, ktorý mal umožniť skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom.

Poslanci však schválili súvisiacu novelu zákona o obecnom zriadení. Tá vypúšťa zmienku o dĺžke volebného obdobia obecného zastupiteľstva a mení aj zákon o meste Košice. Po novom sa ruší povinné zastúpenie každej mestskej časti v mestskom či miestnom zastupiteľstve, pričom zostáva možnosť vytvoriť samostatný volebný obvod pre jednu mestskú časť, ak to umožní počet jej obyvateľov.

(tasr, bak)

  |  

Potravinový program OSN získal od USA 800 miliónov dolárov

Svetový potravinový program OSN (WFP) privítal nový finančný príspevok Spojených štátov vo výške 800 miliónov dolárov. Pomoc prichádza po predchádzajúcich škrtoch vo financovaní zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Organizácia uviedla, že peniaze jej umožnia rozšíriť humanitárnu pomoc a rýchlejšie reagovať na nové krízy v období, keď počet ľudí trpiacich hladom dosahuje rekordné úrovne a očakáva sa jeho ďalší rast.

Spojené štáty zostávajú najväčším darcom WFP, hoci ich príspevok sa v roku 2025 znížil na približne dve miliardy dolárov, teda na menej než polovicu sumy z predchádzajúceho roka.

Nové financie majú pomôcť s vytváraním zásob potravín, rozšírením programov finančnej podpory a udržaním dodávateľských reťazcov v oblastiach postihnutých krízami, ako sú Libanon, Haiti či Konžská demokratická republika.

Americká humanitárna pomoc organizáciám OSN tento rok výrazne klesla. Ministerstvo zahraničných vecí USA však tento týždeň oznámilo aj ďalší príspevok vo výške 218 miliónov dolárov pre Detský fond OSN (UNICEF).

(reuters, bak)

  |  

Príspevok na pohreb sa zvýši, po novom bude vo výške 250 eur

Príspevok na pohreb sa zvýši zo súčasných 200 na 250 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb z dielne koaličnej SNS, ktorú poslanci Národnej rady SR v stredu schválili.

„Dôvodom predloženia návrhu zákona je pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, v dôsledku čoho súčasná suma príspevku prestala zodpovedať reálnym nákladom. Podľa dostupných orientačných údajov sa celkové náklady na pohreb na Slovensku pohybujú spravidla v rozpätí od 1 000 do 3-tisíc eur. Príspevok vo výške 200 eur tak v súčasnosti nepokrýva ani 30 percent týchto nákladov,“ skonštatovali predkladatelia.

Národniari zároveň poukázali na výšku príspevku v susedných krajinách. „V ČR je pohrebné ustanovené pevnou sumou 5-tisíc Kč. V Poľskej republike sa od 1. januára 2026 zvyšuje pohrebné na 7-tisíc PLN, čo je v prepočte takmer 1 000 eur. Zo súčasného porovnania vyplýva, že slovenská právna úprava zostáva vo vzťahu k porovnateľným štátom regiónu nižšia a len v obmedzenej miere odráža skutočné náklady spojené s pohrebom,“ dodali.

Národniari pôvodne navrhovali zvýšiť sumu príspevku na 500 eur, nakoniec to však pozmeňujúcim návrhom zmenili na 250 eur. „Úprava zachováva základný sociálny účel návrhu zákona, teda posilnenie pomoci pozostalým pri úhrade výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, zároveň však predstavuje rozpočtovo primeranejšie riešenie,“ argumentovali.

Novela má byť účinná od 1. januára 2027.

(tasr, bak)

  |  

Blaha má veľa súdnych sporov, hovorí Kaliňák o advokátskej práci pre Smer

Advokátska kancelária Kallan Legal s.r.o., v ktorej má minister obrany Robert Kaliňák (Smer) 70-percentný podiel, dostáva od strany Smer pravidelný mesačný paušál za právne služby. Podľa zistení Aktualít išlo napríklad v rokoch 2023 a 2024 po 432-tisíc eur.

Na otázku novinárov koľko klientov a sporov zastupuje, minister v stredu po rokovaní vlády odpovedal „veľa“. Nechcel ich presne menovať s odôvodnením, že nebude robiť prácu namiesto médií, ktoré si tieto informácie môžu vyhľadať.

Uviedol však, že napríklad europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) má „veľa súdnych sporov“.

Doplnil, že zastupuje aj iných poslancov Hlasu a Smeru pri trestných oznámeniach a súdnych pojednávaniach. Paušálna suma je podľa neho vhodnejšia na vykazovanie a je aj efektívnejšia, než platby za hodinu práce.

(est)