Preskočiť na obsah
  |  

Trump: Ak sa Teherán nebude správať podľa dohody, útoky sa vrátia

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že predbežná dohoda s Iránom ešte nie je konečná a Washington môže obnoviť bombardovanie, ak nebude spokojný s jej plnením alebo ak sa Teherán nebude správať podľa očakávaní.

Na okraj samitu G7 vo Francúzsku zdôraznil, že ide zatiaľ len o memorandum o porozumení. Zároveň potvrdil, že dokument neobsahuje okamžité zrušenie sankcií voči Iránu.

Šéf Bieleho domu rámcovú dohodu ocenil ako veľmi silnú a vyjadril presvedčenie, že ju pozitívne prijali aj finančné trhy. Podľa neho by neúspech rokovaní mohol mať vážne hospodárske dôsledky.

Trump zároveň predpovedal ďalší pokles cien ropy. Tie sa v stredu pohybovali blízko trojmesačných miním.

(reuters, bak)

  |  

Rutte: NATO zaplnilo medzery po amerických škrtoch

Členské štáty NATO zvýšili svoje príspevky do aliančných krízových síl a vo veľkej miere tak zaplnili medzery, ktoré vznikli po obmedzení amerických záväzkov. Uviedol to generálny tajomník Aliancie Mark Rutte pred štvrtkovým rokovaním ministrov obrany v Bruseli.

Podľa neho zostávajú oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšiu prácu, celkový obraz je však priaznivý. Téma nadobúda na význame pred júlovým summitom NATO v Ankare, keďže Washington minulý mesiac informoval spojencov o znížení časti vojenských kapacít určených pre potreby Aliancie v krízových situáciách.

Americké škrty sa týkajú viacerých druhov síl a techniky vrátane stíhačiek, tankovacích lietadiel, dronov, lodí či strategických bombardérov. Podľa zdroja agentúry Reuters sa počet stíhačiek F-15 a F-15E určených pre NATO zníži o tretinu, počet dronov MQ-4 a MQ-9 Reaper klesne na polovicu a obmedzia sa aj kapacity námorných a vzdušných síl.

Vrchný veliteľ síl NATO v Európe Alexus Grynkewich už skôr vyzval európskych spojencov a Kanadu, aby urýchlene zvýšili počet lietadiel a lodí zapojených do obranných plánov Aliancie. Niektoré európske krajiny zároveň vyjadrujú obavy z možného ďalšieho obmedzovania americkej prítomnosti v NATO.

(reuters, bak)

  |  

Dánsko vyšle do Lotyšska 850 vojakov

Severská krajina posilní svoju prítomnosť na východnom krídle NATO. Na jeseň vyšle do Lotyšska prápor s približne 850 vojakmi, ktorý nahradí švédsky kontingent pôsobiaci v tejto pobaltskej krajine.

Dánsky minister obrany Jeppe Bruus po rokovaní s poslancami uviedol, že cieľom je prispieť k odstrašeniu Ruska. Podľa neho je vývoj bezpečnostnej situácie vážny a spojenci musia prevziať svoj diel zodpovednosti.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď európske štáty preberajú väčšiu úlohu pri zabezpečovaní vlastnej obrany. Súvisí to aj s kritikou amerického prezidenta Donalda Trumpa voči európskym členom NATO a s jeho oznámením o znížení počtu amerických vojakov v Nemecku.

(reuters, bak)

  |  

Česká televízia a rozhlas vyhlásili výstražný štrajk

Pracovníci Českej televízie a Českého rozhlasu vstúpia v pondelok 22. júna do jednodňového výstražného štrajku na protest proti vládou schválenej zmene financovania verejnoprávnych médií. Protest sa dotkne všetkých televíznych a rozhlasových staníc okrem detských kanálov Déčko a Rádio Junior.

Zástupcovia iniciatívy Verejnoprávne tvrdia, že vládna koalícia ignoruje výzvy na odbornú diskusiu. Obávajú sa prepúšťania, zhoršenia pracovných podmienok a oslabenia nezávislosti médií.

Štrajk sa prejaví vo vysielaní, na weboch, sociálnych sieťach aj v teletexte. Súčasťou bude aj protestné zhromaždenie pred budovou spravodajstva ČT. Podporu vyjadrí aj Symfonický orchester Českého rozhlasu.

Vláda Andreja Babiša tento týždeň schválila novelu financovania, podľa ktorej by Česká televízia prišla približne o miliardu korún a Český rozhlas o 350 miliónov korún. Premiér odmieta tvrdenia o snahe ovládnuť verejnoprávne médiá a tvrdí, že v oboch inštitúciách existuje priestor na úspory.

Diskusiu vyvolal aj výrok poslanca SPD Josefa Nerušila, ktorý po zmene financovania navrhol posilniť kontrolu médií vrátane ich obsahu. Minister kultúry Oto Klempíř sa od jeho slov dištancoval a zdôraznil, že politici nemajú zasahovať do obsahu ani do riadenia médií.

(tasr, bak)

  |  

EÚ schválila Slovensku miliardovú pomoc

Európska komisia schválila slovenskú schému štátnej pomoci vo výške jednej miliardy eur na podporu výroby čistých technológií. Opatrenie je súčasťou Dohody o čistom priemysle a má prispieť k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Podpora bude poskytovaná formou grantov a daňových úľav malým, stredným aj veľkým podnikom, ktoré investujú do rozširovania výrobných kapacít pre čisté technológie, ich komponenty a súvisiace kritické suroviny.

Komisia skonštatovala, že schéma spĺňa pravidlá EÚ pre štátnu pomoc a je potrebná, primeraná a vhodná na podporu investícií v tejto oblasti. Pomoc bude možné poskytovať do konca roka 2030.

Podľa výkonnej podpredsedníčky EK Teresy Riberaovej rôzne formy podpory zabezpečia firmám dostatočnú flexibilitu pri realizácii kľúčových investícií v nasledujúcich rokoch.

(tasr, bak)

  |  

Volebné obdobie samosprávam sa nepredĺži

Volebné obdobie starostov, primátorov, županov a samosprávnych zastupiteľstiev zostane štvorročné. Poslanci Národnej rady neschválili ústavnú novelu z dielne Hlasu a poslanca Romana Malatinca, ktorá počítala s jeho predĺžením na päť rokov.

Za návrh hlasovalo 78 zo 143 prítomných poslancov, na prijatie bolo potrebných najmenej 90 hlasov.

Predkladatelia argumentovali potrebou väčšej stability samospráv, kontinuity riadenia a lepších podmienok na dlhodobé plánovanie. Zmena sa mala týkať už októbrových spojených komunálnych a krajských volieb.

Neuspel ani pozmeňujúci návrh Hlasu, ktorý mal umožniť skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom.

Poslanci však schválili súvisiacu novelu zákona o obecnom zriadení. Tá vypúšťa zmienku o dĺžke volebného obdobia obecného zastupiteľstva a mení aj zákon o meste Košice. Po novom sa ruší povinné zastúpenie každej mestskej časti v mestskom či miestnom zastupiteľstve, pričom zostáva možnosť vytvoriť samostatný volebný obvod pre jednu mestskú časť, ak to umožní počet jej obyvateľov.

(tasr, bak)