Preskočiť na obsah
  |  

Harry plánuje prvýkrát po rokoch návrat do Británie aj s deťmi

Princ Harry by mal budúci mesiac pricestovať do Spojeného kráľovstva spolu so svojimi deťmi Archiem a Lilibet. Podľa denníka Daily Telegraph pôjde o ich prvú návštevu Británie po niekoľkých rokoch.

Vojvoda zo Sussexu sa do USA presťahoval s manželkou Meghan v roku 2020. Odvtedy svoje deti do vlasti nepriviezol, a to najmä pre spor o bezpečnostné opatrenia po tom, ako prišiel o automatickú policajnú ochranu. Naposledy bola rodina v Británii v roku 2022 počas osláv 70. výročia vlády kráľovnej Alžbety II.

Cesta má súvisieť s propagáciou budúcoročných Invictus Games, športového podujatia pre zranených vojnových veteránov, ktoré Harry založil v roku 2014 a ktoré sa uskutoční v Birminghame.

Podľa zdrojov blízkych kráľovskej rodine chce princ počas návštevy obnoviť kontakt so svojím otcom, kráľom Karolom III. Vzťahy medzi členmi rodiny však zostávajú napäté, najmä medzi Harrym a jeho bratom Williamom. Telegraph zároveň uviedol, že Harry dostal uistenie o primeraných bezpečnostných opatreniach počas pobytu v krajine.

(reuters, bak)

  |  

Trump na samite G7: Som šéf

Lídri krajín G7 sa na samite vo francúzskom Évian-les-Bains zhodli na pokračujúcej podpore Ukrajiny vrátane jej územnej celistvosti a na sprísnení sankcií voči Rusku. Spoločné vyhlásenie naznačuje posilnenie pozície Kyjeva pred prípadnými mierovými rokovaniami s Moskvou.

Americký prezident Donald Trump počas rokovaní odľahčene poznamenal, že je „šéfom“, pričom viacerí lídri zároveň poukázali na tvrdší postoj Washingtonu voči Rusku. Kanadský premiér Mark Carney uviedol, že Spojené štáty dnes realistickejšie vnímajú situáciu na bojisku.

Účastníci samitu privítali aj predbežnú dohodu medzi USA a Iránom a deklarovali pripravenosť podieľať sa na jej realizácii. Zároveň chcú znižovať závislosť od Hormuzského prielivu diverzifikáciou energetických trás a posilňovaním zásob.

Trump však upozornil, že memorandum s Teheránom ešte nie je konečné. Ak by podľa neho dohoda nebola dodržiavaná, Spojené štáty by mohli obnoviť vojenské operácie.

Lídri sa venovali aj strategickým surovinám, obchodným nerovnováham a rastúcej závislosti Západu od Číny. Na programe boli aj diskusie o umelej inteligencii vrátane otázok zodpovednosti digitálnych nástrojov a šírenia pravdivých či nepravdivých informácií.

(reuters, bak)

  |  

Matovič navrhuje hypotekárne prázdniny pre rodiny s deťmi

Hnutie Slovensko chce zaviesť zákonný nárok na hypotekárne prázdniny pre rodiny s malými deťmi. Návrh je súčasťou ankety Prevrat 2027, z ktorej má vzniknúť budúci volebný program hnutia.

Igor Matovič uviedol, že opatrenie reaguje na zhoršenú finančnú situáciu mnohých rodín po narodení dieťaťa. Podľa návrhu by rodičia s dieťaťom do šiestich rokov mohli požiadať banku o odklad splátok hypotéky podľa svojej aktuálnej situácie, a to až do dovŕšenia šiesteho roku veku dieťaťa.

Líder hnutia zdôraznil, že nejde o odpustenie dlhu, ale len o presunutie splátok na neskoršie obdobie. Banky by podľa neho neutrpeli škodu, keďže nehnuteľnosť by zostala v zálohe a splácanie by pokračovalo neskôr. Opatrenie by zároveň nemalo zaťažiť štátny rozpočet.

(tasr, bak)

  |  

Drucker: Za Slovensko.sk zodpovedá Migaľ

Za agendu portálu Slovensko.sk zodpovedá minister investícií Samuel Migaľ. Uviedol to minister školstva Tomáš Drucker, poverený riadením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy. Odmietol špekulácie, že koalícia Migaľa pri opozičnom odvolávaní nepodrží.

Drucker pripomenul, že z plánu obnovy v rámci technickej revízie stiahol 80 miliónov eur, takže Slovensku podľa neho nehrozí strata týchto peňazí. O prípadnom financovaní portálu má rozhodnúť minister financií.

Minister školstva zároveň uviedol, že sa nevedel stotožniť s posudkom o stave portálu, ktorý bol predložený vláde. Závery o riziku jeho pádu či veľkých škodách označil za neprimerane vážne, preto trval na nezávislej kontraanalýze.

Stav portálu mali posúdiť Národný bezpečnostný úrad, Vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba aj z hľadiska kybernetických rizík. Podľa Druckera správa týchto inštitúcií pôvodné závery spochybnila. Dodal, že ak minister Migaľ s výsledkom nesúhlasí, môže konať a brániť sa.

(tasr, bak)

  |  

Trump: Ak sa Teherán nebude správať podľa dohody, útoky sa vrátia

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že predbežná dohoda s Iránom ešte nie je konečná a Washington môže obnoviť bombardovanie, ak nebude spokojný s jej plnením alebo ak sa Teherán nebude správať podľa očakávaní.

Na okraj samitu G7 vo Francúzsku zdôraznil, že ide zatiaľ len o memorandum o porozumení. Zároveň potvrdil, že dokument neobsahuje okamžité zrušenie sankcií voči Iránu.

Šéf Bieleho domu rámcovú dohodu ocenil ako veľmi silnú a vyjadril presvedčenie, že ju pozitívne prijali aj finančné trhy. Podľa neho by neúspech rokovaní mohol mať vážne hospodárske dôsledky.

Trump zároveň predpovedal ďalší pokles cien ropy. Tie sa v stredu pohybovali blízko trojmesačných miním.

(reuters, bak)

  |  

Rutte: NATO zaplnilo medzery po amerických škrtoch

Členské štáty NATO zvýšili svoje príspevky do aliančných krízových síl a vo veľkej miere tak zaplnili medzery, ktoré vznikli po obmedzení amerických záväzkov. Uviedol to generálny tajomník Aliancie Mark Rutte pred štvrtkovým rokovaním ministrov obrany v Bruseli.

Podľa neho zostávajú oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšiu prácu, celkový obraz je však priaznivý. Téma nadobúda na význame pred júlovým summitom NATO v Ankare, keďže Washington minulý mesiac informoval spojencov o znížení časti vojenských kapacít určených pre potreby Aliancie v krízových situáciách.

Americké škrty sa týkajú viacerých druhov síl a techniky vrátane stíhačiek, tankovacích lietadiel, dronov, lodí či strategických bombardérov. Podľa zdroja agentúry Reuters sa počet stíhačiek F-15 a F-15E určených pre NATO zníži o tretinu, počet dronov MQ-4 a MQ-9 Reaper klesne na polovicu a obmedzia sa aj kapacity námorných a vzdušných síl.

Vrchný veliteľ síl NATO v Európe Alexus Grynkewich už skôr vyzval európskych spojencov a Kanadu, aby urýchlene zvýšili počet lietadiel a lodí zapojených do obranných plánov Aliancie. Niektoré európske krajiny zároveň vyjadrujú obavy z možného ďalšieho obmedzovania americkej prítomnosti v NATO.

(reuters, bak)