Preskočiť na obsah
  |  

Bulharsko blokuje balík sankcií proti Rusku pre patriarchu Kirilla

Schválenie 21. balíka sankcií Európskej únie voči Rusku naráža podľa Jevropejskej pravdy na odpor Bulharska. Sofia údajne odmieta podporiť návrh v súčasnej podobe najmä preto, že na sankčný zoznam má pribudnúť patriarcha Kirill, hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi a blízky spojenec Kremľa. Bulharsko tento krok považuje za zásah do náboženských záležitostí.

Výhrady sa však netýkajú len otázky cirkvi. Viaceré členské štáty EÚ údajne upozornili aj na problematické časti sankcií zameraných na energetický sektor. Európska komisia navrhuje okrem iného zmrazenie cenového stropu na ruskú ropu, aby sa zabránilo rastu príjmov Moskvy z exportu energií.

O návrhu budú členské štáty ďalej rokovať na zasadnutí výboru stálych predstaviteľov EÚ. Prijatie sankcií si pritom vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých krajín Únie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila nový sankčný balík začiatkom júna. Obsahuje viacero nových opatrení vrátane zákazu vstupu do EÚ pre bývalých ruských vojakov a bojovníkov zapojených do vojny proti Ukrajine.

(max)

  |  

Spor o daňové dokumenty sa uzavrel, Trump ustúpil neteri

Americký prezident Donald Trump ukončil dlhoročný súdny spor so svojou neterou Mary Trumpovou, ktorú obvinil z neoprávneného poskytnutia daňových dokumentov denníku New York Times. Práve na základe týchto materiálov sa začalo v roku 2018 vyšetrovanie financií rodiny Trumpovcov a údajných schém na minimalizáciu daňových povinností.

Obe strany oznámili mimosúdne urovnanie sporu a požiadali súd v New Yorku o jeho definitívne ukončenie. Podmienky dohody nezverejnili. Po formálnom zamietnutí žaloby už Trump nebude môcť podniknúť v tej istej veci ďalší právny krok.

Prezident podal žalobu v roku 2021 a tvrdil, že jeho neter porušila dohodu o mlčanlivosti týkajúcu sa dedičstva po Fredovi Trumpovi staršom. Mary Trumpová, psychologička a autorka kritickej knihy o svojej rodine, sa neskôr verejne priznala, že bola zdrojom informácií pre novinárov.

Odvolací súd síce minulý rok uznal, že Trump mal určitý právny základ na uplatnenie nároku, zároveň však naznačil, že prípadné odškodné by bolo len symbolické.

(reuters, max)

  |  

Vláda prijala plán na zvýšenie ochrany verejne prístupných miest

Kabinet schválil Koncepciu ochrany mäkkých cieľov na roky 2026 až 2030. Dokument z dielne ministerstva vnútra stanovuje hlavné priority a opatrenia na posilnenie bezpečnosti verejne prístupných miest a zvýšenie ich odolnosti voči hrozbám.

Rezort upozornil, že ochrana mäkkých cieľov si vyžaduje jednotný a systematický prístup, ktorý presahuje jednotlivé čiastkové opatrenia. Cieľom koncepcie je zlepšiť pripravenosť prostredníctvom riadenia rizík, odborného vzdelávania a výmeny skúseností.

Opatrenia sa týkajú viacerých oblastí vrátane školstva, dopravy, zdravotníctva, športových a kultúrnych podujatí či úradov prístupných verejnosti, ktoré môžu byť potenciálnymi terčmi útokov.

Dokument zároveň ukladá úlohy ministerstvám a ďalším štátnym inštitúciám, ktoré majú pripraviť vlastné opatrenia a pravidelne informovať ministerstvo vnútra o ich plnení. Počíta aj s aktualizáciou legislatívy, vytvorením systému monitorovania hrozieb a podporou preventívnych a vedeckých aktivít v tejto oblasti.

(tasr, bak)

  |  

Novela kompetenčného zákona nie je v rozpore s ústavou

Ústavný súd SR nevyhovel návrhom, ktoré sa týkali napadnutých ustanovení novely takzvaného kompetenčného zákona z roku 2024.

Bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová a skupina opozičných poslancov napadli ako protiústavné zmeny pri vymenovávaní a odvolávaní predsedov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ich vymenovanie a odvolávanie prešlo z kompetencie hlavy štátu výlučne na vládu.

„Podradenie vymenovania a odvolávania predsedu ŠÚ a predsedu ÚDZS a vynechanie prezidenta z týchto ústavných aktov je v nesúlade s ústavou, ako aj s princípom deľby moci,“ uviedla pri podaní Čaputová. Argumentovala aj postavením a kompetenciou oboch úradov, ktoré podľa nej zaraďujú ich predsedov jednoznačne medzi vyšších štátnych funkcionárov.

Poslanci kritizovali aj zaradenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi ústredné orgány štátnej správy. Namietali aj zmeny pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu, ktorých vydávanie je po novom výhradne na stanovisku ministerstva obrany bez autorizácie ministerstva zahraničných vecí a SIS.

Námietky smerovali aj voči skrátenej parlamentnej rozprave v kombinácii so skráteným legislatívnym konaním či nedokonalému, respektíve nevykonanému prerokovaniu návrhu novely v parlamentných výboroch.

(tasr, bak)

  |  

Holandsko pošle Kyjevu vojenskú pomoc za 500 miliónov

Amsterdam prisľúbil Ukrajine nový balík vojenskej podpory v hodnote 500 miliónov eur. Prostriedky pôjdu na nákup dronov a systémov protivzdušnej obrany.

Polovica sumy bude použitá na obstaranie bezpilotných prostriedkov od holandských obranných spoločností. Zvyšných 250 miliónov eur krajina poskytne prostredníctvom iniciatívy zameranej na dodávky amerických zbraní pre Ukrajinu.

Celkový príspevok Holandska do tohto programu tak dosiahne jednu miliardu eur. Pomoc zahŕňa aj vybavenie a rakety pre protivzdušnú obranu, muníciu pre stíhačky F-16 a ďalšie zbraňové systémy.

Holandsko a Ukrajina zároveň podpísali memorandum o spolupráci v oblasti obranných inovácií.

(reuters, bak)

  |  

Magyar navrhuje úrad pre návrat verejného majetku

Maďarská vládnuca strana Tisza budúci týždeň predloží do parlamentu legislatívu o zriadení národného úradu pre vymáhanie a ochranu majetku. Oznámil to v stredu predseda vlády Péter Magyar na sociálnej sieti Facebook.

„Hlavnou úlohou úradu bude odhaľovanie zneužívania verejného majetku za uplynulých dvadsať rokov, vyšetrovanie korupčných schém a prevodov verejného majetku do súkromných rúk, ako aj poskytovanie právnej podpory pri vrátení nezákonne nadobudnutého verejného majetku,“ napísal Magyar.

„Verejné financie opäť nadobudnú charakter verejných prostriedkov,“ uzavrel svoj príspevok premiér.

(tasr, bak)