Preskočiť na obsah
  |  

Slovákom chodia podvodné SMS s výzvou na úhradu pokuty

Polícia opätovne varuje pred podvodnými SMS správami o pokute, za posledné dva dni ich evidujú už niekoľko. Polícia ani príslušné správne orgány pritom takýmto spôsobom pokuty nezasielajú.

V podvodnej SMS správe sa píše: „V záznamoch o vašom vozidle je uvedená neuhradená pokuta. Odporúča sa okamžitá platba, aby sa predišlo administratívnemu konaniu“. Súčasťou je podľa polície aj odkaz a po kliknutí naň je obeť presmerovaná na podvodnú stránku, ktorá pripomína stránku ministerstva vnútra.

Polícia pripomenula, že oznámenia o dopravných priestupkoch doručujú oficiálnou písomnou formou, spravidla poštou alebo do aktivovanej elektronickej schránky. Zároveň obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti vrátane identifikácie orgánu, čísla konania alebo spisovej značky, opisu skutku a poučenia o ďalšom postupe.

Muži zákona vyzývajú občanov, aby boli obozretní, na podobné správy nereagovali, neotvárali priložené odkazy a neposkytovali svoje osobné údaje. V prípade, že na odkaz klikli a zadali údaje o platobnej karte alebo vykonali platbu, udalosť je nutné oznámiť polícii a bezodkladne kontaktovať banku.

(tasr, max)

  |  

Trump: Netanjahu by mohol byť v Libanone jemnejší

Americký prezident Donald Trump na konci samitu G7 vo Francúzsku vyhlásil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mohol v Libanone zaujať „jemnejší prístup“.

Obaja lídri sa opakovane dostali do sporu z dôvodu, že Izrael odmieta obmedziť prenasledovanie Iránom podporovaného hnutia Hizballáh v Libanone. Ukončenie týchto nepriateľských akcií je pritom kľúčovou požiadavkou zo strany Iránu.

„Netanjahu je náhodou dobrý človek, niekedy sa trochu rozčúli,“ skonštatoval prezident USA pred novinármi. Následne dodal, že medzi nimi existuje malý spor týkajúci sa Libanonu.

Podľa amerického prezidenta by mohol byť izraelský premiér v konflikte o niečo jemnejší. Trump doslova poznamenal, že Izrael nemusí zbúrať celú budovu zakaždým, keď do nej vojde niekto z Hizballáhu. Prezident Spojených štátov deklaroval, že súhlasí s označením Izraela za „veľmi malého partnera“ USA.

(reuters, max)

  |  

Luxembursko zakotvilo do ústavy takzvané právo na potrat

Luxembursko sa stalo druhou krajinou na svete, ktoré zakotvujú takzvané právo na umelé prerušenie tehotenstva priamo do svojej ústavy. Tamojšia Poslanecká snemovňa schválila príslušnú ústavnú zmenu 16. júna v druhom a konečnom čítaní, pričom za hlasovalo 51 poslancov, šiesti boli proti a dvaja sa zdržali. Informoval web Idea.

Prvé hlasovanie o tejto zmene sa uskutočnilo už 3. marca s výsledkom 48 za a šesť proti. Podľa ústavy musí medzi obomi hlasovaniami uplynúť lehota minimálne troch mesiacov.

Nový článok ústavy stanovuje, že sloboda podstúpiť dobrovoľné prerušenie tehotenstva je zaručená, pričom podmienky jej výkonu určuje zákon. Iniciatívu predložil poslanec Marc Baum z ľavicovej strany déi Lénk. Luxembursko týmto krokom nasleduje Francúzsko, ktoré rovnaké opatrenie prijalo ako prvé na svete v roku 2024.

V Luxembursku, ktoré má takmer 700-tisíc obyvateľov, sú interrupcie beztrestné do dvanásteho týždňa tehotenstva už od roku 2012. Vlani dokonca parlament okrem iného zrušil povinné poradenstvo a trojdňovú lehotu na rozmyslenie.

Potraty v neskoršom štádiu tehotenstva sú v krajine povolené v prípadoch smrteľných anomálií plodu alebo pri vážnom ohrození života matky. Lekári majú zároveň právo vykonanie tohto zákroku odmietnuť.

(max)

  |  

Fed sadzby nezmenil, tlak na zvýšenie však stúpa

Takmer polovica tvorcov politík Federálneho rezervného systému (Fed) stratila dôveru, že stabilné náklady na pôžičky postačia na zníženie inflácie k dvojpercentnému cieľu. Dôvodom je prudký nárast cien ropy po vojne s Iránom.

Z nových prognóz vyplýva, že deviati z 19 predstaviteľov americkej centrálnej banky očakávajú tento rok potrebu zvýšenia úrokových sadzieb. Pred tromi mesiacmi pritom tento názor nemal nikto. Fed zatiaľ rozhodol o ponechaní sadzieb v rozmedzí 3,50 až 3,75 percenta. Šesť členov dokonca žiada zvýšenie o viac ako štvrť percentuálneho bodu, osem chce sadzby nezmenené a iba jeden navrhol zníženie.

Tento posun predstavuje výzvu pre nového predsedu Fedu Kevina Warsha, ktorého nominoval Donald Trump s očakávaním uvoľňovania menovej politiky. Aj keď ceny ropy po oznámení dohody o ukončení konfliktu medzi USA a Iránom klesli, obnova poškodených energetických zariadení a vývozu cez Hormuzský prieliv zostáva neistá.

(reuters, max)

  |  

Magyara čaká prvé dvojstranné rokovanie s Ficom

Predseda maďarskej vlády Péter Magyar vo štvrtok v Bruseli popri svojej prvej účasti na samite Európskej únie vo funkcii premiéra absolvuje viaceré rokovania vrátane schôdzky so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer).

Ako dodal portál index.hu, lídri Vyšehradskej štvorky budú prvýkrát po mnohých rokoch osobne rokovať pred samotným samitom.

Po marcovom samite EÚ sa hlavy štátov a vlád členských štátov Únie stretnú vo štvrtok v úvode dvojdňového samitu. Diskutovať budú okrem iného o nasledujúcom rozpočte EÚ, ktorý má byť predložený v roku 2028, o európskej konkurencieschopnosti a o Ukrajine.

Magyar na minulotýždňovej tlačovej konferencii uviedol, že v Bruseli absolvuje bilaterálne rokovania so slovenským premiérom Ficom a zúčastní sa aj na predsamitových konzultáciách členských štátov, ktoré odmietajú nelegálnu migráciu.

(tasr, max)

  |  

Trump vo vojne s Iránom nechce riskovať ekonomické dôsledky

Americký prezident Donald Trump na záver samitu G7 vo Francúzsku obhajoval dohodu USA s Iránom a vyhlásil, že nechcel riskovať ekonomické dôsledky pokračujúcej vojny na Blízkom východe. „Keby konflikt pokračoval, mohlo sa to stať,“ povedal.

Nechcel dopustiť ani situáciu podobnú obdobiu prezidenta Herberta Hoovera. Pripomenul krach akciového trhu z októbra 1929, ktorý viedol k stratám v hodnote miliárd dolárov a následne k Veľkej hospodárskej kríze.

Vojna, ktorá sa začala útokmi USA a Izraela na Irán 28. februára a následne prerástla do širšieho regionálneho konfliktu, výrazne ovplyvnila svetové trhy. Konflikt zvýšil ceny energií, obnovil inflačné tlaky a vyvolal obavy z problémov so zásobovaním potravinami v rozvojových krajinách.

Podľa ekonómov je mierová dohoda pozitívnou správou pre globálnu ekonomiku. Zároveň však upozorňujú na vysoké riziká v prípade, že by dohoda zlyhala a boje sa opäť vystupňovali.

Odborníci odhadujú, že návrat obchodných tokov do bežného režimu môže trvať niekoľko mesiacov. Analytici z oblasti energetiky a námornej dopravy zároveň varujú, že úplná obnova dodávok paliva pre lodnú dopravu by mohla trvať až rok.

(reuters, max)