Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fed sadzby nezmenil, tlak na zvýšenie však stúpa

Takmer polovica tvorcov politík Federálneho rezervného systému (Fed) stratila dôveru, že stabilné náklady na pôžičky postačia na zníženie inflácie k dvojpercentnému cieľu. Dôvodom je prudký nárast cien ropy po vojne s Iránom.

Z nových prognóz vyplýva, že deviati z 19 predstaviteľov americkej centrálnej banky očakávajú tento rok potrebu zvýšenia úrokových sadzieb. Pred tromi mesiacmi pritom tento názor nemal nikto. Fed zatiaľ rozhodol o ponechaní sadzieb v rozmedzí 3,50 až 3,75 percenta. Šesť členov dokonca žiada zvýšenie o viac ako štvrť percentuálneho bodu, osem chce sadzby nezmenené a iba jeden navrhol zníženie.

Tento posun predstavuje výzvu pre nového predsedu Fedu Kevina Warsha, ktorého nominoval Donald Trump s očakávaním uvoľňovania menovej politiky. Aj keď ceny ropy po oznámení dohody o ukončení konfliktu medzi USA a Iránom klesli, obnova poškodených energetických zariadení a vývozu cez Hormuzský prieliv zostáva neistá.

(reuters, max)

Minúta  |  

Magyara čaká prvé dvojstranné rokovanie s Ficom

Predseda maďarskej vlády Péter Magyar vo štvrtok v Bruseli popri svojej prvej účasti na samite Európskej únie vo funkcii premiéra absolvuje viaceré rokovania vrátane schôdzky so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer).

Ako dodal portál index.hu, lídri Vyšehradskej štvorky budú prvýkrát po mnohých rokoch osobne rokovať pred samotným samitom.

Po marcovom samite EÚ sa hlavy štátov a vlád členských štátov Únie stretnú vo štvrtok v úvode dvojdňového samitu. Diskutovať budú okrem iného o nasledujúcom rozpočte EÚ, ktorý má byť predložený v roku 2028, o európskej konkurencieschopnosti a o Ukrajine.

Magyar na minulotýždňovej tlačovej konferencii uviedol, že v Bruseli absolvuje bilaterálne rokovania so slovenským premiérom Ficom a zúčastní sa aj na predsamitových konzultáciách členských štátov, ktoré odmietajú nelegálnu migráciu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump vo vojne s Iránom nechce riskovať ekonomické dôsledky

Americký prezident Donald Trump na záver samitu G7 vo Francúzsku obhajoval dohodu USA s Iránom a vyhlásil, že nechcel riskovať ekonomické dôsledky pokračujúcej vojny na Blízkom východe. „Keby konflikt pokračoval, mohlo sa to stať,“ povedal.

Nechcel dopustiť ani situáciu podobnú obdobiu prezidenta Herberta Hoovera. Pripomenul krach akciového trhu z októbra 1929, ktorý viedol k stratám v hodnote miliárd dolárov a následne k Veľkej hospodárskej kríze.

Vojna, ktorá sa začala útokmi USA a Izraela na Irán 28. februára a následne prerástla do širšieho regionálneho konfliktu, výrazne ovplyvnila svetové trhy. Konflikt zvýšil ceny energií, obnovil inflačné tlaky a vyvolal obavy z problémov so zásobovaním potravinami v rozvojových krajinách.

Podľa ekonómov je mierová dohoda pozitívnou správou pre globálnu ekonomiku. Zároveň však upozorňujú na vysoké riziká v prípade, že by dohoda zlyhala a boje sa opäť vystupňovali.

Odborníci odhadujú, že návrat obchodných tokov do bežného režimu môže trvať niekoľko mesiacov. Analytici z oblasti energetiky a námornej dopravy zároveň varujú, že úplná obnova dodávok paliva pre lodnú dopravu by mohla trvať až rok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Židovskú školu v Hebrone rozšíria, Palestínčania namietajú

Izrael schválil rozšírenie židovskej školy pre osadníkov v centre palestínskeho mesta Hebron na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Oznámenie prišlo deň po tom, ako izraelský minister financií Becalel Smotrič potvrdil zrušenie dohody, ktorá palestínskej samospráve poskytovala právomoci pri plánovaní a výstavbe v okolí historického jadra mesta.

V centre sporu je oblasť okolo Jaskyne patriarchov, posvätného miesta pre moslimov, židov aj kresťanov. V tejto časti Hebronu žije viac ako tisíc židovských osadníkov medzi desaťtisícmi Palestínčanov. Oblasť je pod úplnou izraelskou bezpečnostnou kontrolou.

Podľa Hebronskej dohody z roku 1997 zostali v lokalite izraelské jednotky, no výstavba v okolí svätyne si vo všeobecnosti vyžadovala súhlas palestínskej obce. Náboženský význam mesta z neho dlhodobo robí jedno z hlavných centier aktivít izraelských osadníkov, ktorí presadzujú rozširovanie židovskej prítomnosti.

Smotrič oznámil schválenie výstavby budovy s rozlohou tisíc metrov štvorcových pre židovskú školu. Uviedol, že Izrael pokračuje v budovaní osád a v presadzovaní suverenity na týchto územiach. Zároveň opakovane deklaroval nesúhlas s vytvorením palestínskeho štátu.

Palestínsky aktivista Issa Amro varoval, že zrušenie častí Hebronskej dohody môže Palestínčanov pripraviť o základné služby. Podľa neho má tento krok zhoršiť podmienky života miestnych obyvateľov a prinútiť ich opustiť svoje domovy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Parlament EÚ súhlasí so zriaďovaním centier pre migrantov v zahraničí

Európsky parlament schválil revíziu migračnej politiky, ktorá má zvýšiť počet deportácií neúspešných žiadateľov o azyl a umožniť členským štátom zriaďovať detenčné centrá mimo územia Európskej únie. Návrh ešte musí formálne potvrdiť 27 členských štátov EÚ.

Opatrenie predstavuje ďalšie sprísnenie migračnej politiky Únie po migračnej kríze z rokov 2015 a 2016. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poznamenala, že nové pravidlá majú zefektívniť návraty migrantov prostredníctvom rýchlejších a účinnejších postupov.

Členské štáty dlhodobo upozorňujú na problémy s návratom zamietnutých žiadateľov o azyl a osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu po vypršaní víz.

Kritici však tvrdia, že Únia sa čoraz viac sústreďuje na odstrašovanie a deportácie namiesto riešenia príčin migrácie, medzi ktoré patria konflikty, chudoba či politické represie. Komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk varoval, že nové pravidlá môžu viesť k rozšíreniu zadržiavania migrantov, vzniku návratových centier v zahraničí a oslabeniu ochrany pred vyhostením.

Európska komisia zároveň pozvala predstaviteľov Talibanu na rokovania v Bruseli o návrate afganských migrantov bez práva na pobyt v EÚ. Komisia aj švédska vláda zdôraznili, že ide o technické rokovania a neznamenajú uznanie vlády Talibanu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Seniori nad 85 rokov by mohli dostať viac, Danko a Smer avizujú dohodu

Predseda SNS a podpredseda Národnej rady SR Andrej Danko naznačil, že plánované zvýšenie dôchodkov pre seniorov vo veku 90 a viac rokov by sa mohlo rozšíriť aj na dôchodcov starších ako 85 rokov. Podľa neho sa strane podarilo o tejto možnosti presvedčiť aj predstaviteľov Smeru.

Národniari predložili novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej by sa dôchodky pre ľudí vo veku 90 a viac rokov zvýšili na dvojnásobok minimálneho dôchodku, teda zo 412 na 824 eur. Opatrenie by sa týkalo približne 25-tisíc dôchodcov.

Danko teraz deklaroval, že zo strany Smeru aj ministra financií zaznievajú signály, že pri príprave budúceho štátneho rozpočtu by mohlo dôjsť k výraznému zvýšeniu dôchodkov pre ľudí nad 85 rokov. Konkrétnu sumu neprezradil.

Strana okrem toho presadzuje možnosť kúpy daňovej licencie pre živnostníkov s príjmom do 10-tisíc eur a upozornila, že živnostníci s príjmami do tritisíc eur už nebudú platiť dane a odvody.

Národná rada v stredu schválila novelu zákona o sociálnom poistení z dielne SNS. Od 1. januára 2027 by si študenti, dôchodcovia a rodičia na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke mohli na dohodu privyrobiť do 300 eur mesačne bez platenia odvodov a daní. Doterajší limit je 200 eur.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.