Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament podporil prísnejšie pravidlá návratov migrantov

Európsky parlament schválil reformu migračnej politiky, ktorá má zrýchliť deportácie a umožniť členským štátom zriaďovať detenčné centrá mimo územia Únie. Návrh ešte musí formálne odobriť všetkých 27 členských krajín.

Európska komisia tvrdí, že nové pravidlá majú štátom poskytnúť nástroje na rýchlejšie a účinnejšie návraty odmietnutých žiadateľov o azyl či ľudí, ktorí prekročili povolenú dĺžku pobytu.

Súčasťou širšej diskusie sú aj rokovania o návratoch afganských migrantov.

Európska komisia pozvala predstaviteľov Talibanu do Bruselu na technické rokovania o readmisii Afgancov bez práva zostať v EÚ. Komisia tvrdí, že nejde o uznanie vlády Talibanu a deportácie by sa týkali len osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump ocenil postoj Moskvy a Pekingu počas konfliktu s Iránom

Americký prezident Donald Trump sa po uzavretí prímeria medzi USA a Iránom poďakoval čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za ich „neutrálny“ prístup počas konfliktu.

Na tlačovej konferencii po samite G7 vo francúzskom Évian-les-Bains uviedol, že obaja lídri sa do vojny nezapojili spôsobom, ktorý by komplikoval americké snahy obmedziť iránsky jadrový program. Podľa jeho slov mohli situáciu výrazne skomplikovať, no neurobili tak.

Trump zároveň vyzdvihol úlohu Pekingu pri hľadaní riešenia konfliktu a naznačil, že Čína pomohla dosiahnuť jeho ukončenie. Jeho slová kontrastovali s kritikou, ktorú v minulosti adresoval viacerým americkým spojencom za nedostatočnú podporu vojenských operácií či snáh o zabezpečenie Hormuzského prielivu.

Moskva aj Peking dlhodobo udržiavajú úzke vzťahy s Teheránom. Čína po amerických útokoch kritizovala Washington za porušenie iránskej suverenity, zatiaľ čo Rusko varovalo pred rizikom jadrového zbrojenia na Blízkom východe.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone uviedlo, že Peking sa počas konfliktu dôsledne zasadzoval za ukončenie bojov a nastolenie mieru.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Izraelským osadníkom hrozí čierna listina OSN

Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že izraelské osadnícke skupiny by sa mohli dostať na globálny zoznam subjektov zodpovedných za závažné porušovanie práv detí v ozbrojených konfliktoch. Dôvodom je výrazný nárast útokov na palestínske deti.

Výročná správa OSN o deťoch a ozbrojených konfliktoch zaznamenala v roku 2025 celkovo 38 558 závažných porušení práv detí, ktoré zasiahli viac ako 24-tisíc maloletých. Najvyšší počet prípadov evidovala na okupovaných palestínskych územiach a v Izraeli.

Podľa správy palestínske deti tvorili 2 668 úmrtí v Pásme Gazy a 57 obetí na Západnom brehu Jordánu. OSN zároveň zaznamenala 9 465 závažných porušení zo strany izraelských síl a 326 prípadov pripísala izraelským osadníkom.

Guterres uviedol, že ak bude vysoký počet porušení pokračovať aj v roku 2026, osadnícke skupiny by mali byť zaradené na takzvanú čiernu listinu. Správa zároveň ponecháva na zozname aj ozbrojené krídlo Hamasu a s ním spojené skupiny za zabíjanie, zraňovanie a únosy detí.

Zaradenie na zoznam automaticky neznamená sankcie, prináša však reputačné dôsledky a tlak na prijatie nápravných opatrení.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Po telefonátoch so Západom nasledovali útoky na Kyjev aj Moskvu

Rusko a Ukrajina si v noci opäť vymieňali vzdušné údery. Na Kyjev dopadli balistické rakety, zatiaľ čo ukrajinské drony zasiahli ropnú rafinériu v Moskve.

K útokom došlo len niekoľko hodín po rokovaniach ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi lídrami.

Ukrajinské úrady hlásili výbuchy v hlavnom meste a pri dronovom útoku v Sumskej oblasti zahynul jeden človek. V Moskve zasiahli bezpilotné lietadlá rafinériu už druhýkrát za týždeň, pričom protivzdušná obrana podľa starostu Sergeja Sobjanina zneškodnila desiatky dronov smerujúcich na metropolu.

Zelenskyj označil rozhovory s Trumpom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ďalšími predstaviteľmi za koordinačné rokovanie s cieľom ukončiť vojnu. Trump medzitým vyhlásil, že Rusko prichádza o viac vojakov než Ukrajina, a naznačil, že obe strany sú otvorené hľadaniu riešenia konfliktu.

Boje pokračovali aj v ďalších oblastiach. Pri ukrajinských útokoch v Belgorodskej a Rostovskej oblasti hlásili ruské úrady obete a zranených. Moskva aj Kyjev naďalej odmietajú obvinenia z úmyselného útoku na civilistov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Moskva obvinila Kyjev z útoku na autobus s bieloruskými deťmi

Rusko obvinilo Ukrajinu zo smrtiaceho dronového útoku na autobus vezúci bieloruských školákov. Ukrajinská armáda toto obvinenie označila za „nepravdivé“.

Jegor Kovaľčuk, úradujúci gubernátor ruskej Brianskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, uviedol, že autobus viezol detský futbalový tím z Bieloruska na dovolenku na juh Ruska.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré útok označilo za „ďalší obludný zločin“, uviedlo, že žena sprevádzajúca deti zahynula a ďalších osem ľudí vrátane šiestich detí utrpelo zranenia.

Generálny štáb ukrajinskej armády ruské obvinenie odmietol a na Telegrame uviedol, že „v uvedenom období obranné sily Ukrajiny nepoužili bezpilotné prostriedky proti cieľom v Brianskej oblasti“.

Agentúra Reuters nedokázala správu nezávisle overiť. Obe strany popierajú, že by útočili na civilistov.

Bieloruský minister zdravotníctva Alexander Chodžajev, ktorého citovala štátna tlačová agentúra Belta, uviedol, že dvaja ľudia, dospelý a dieťa, sú vo vážnom stave.

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že od Ukrajiny žiada „úplné vysvetlenie“ incidentu.

Ruskí vyšetrovatelia začali vyšetrovanie pre podozrenie z terorizmu a uviedli, že autobus, ktorý cestoval z bieloruského Gomeľa do ruského Gelendžiku, viezol 44 pasažierov vrátane 28 detí.

Rusko tento mesiac obvinilo Ukrajinu aj z ďalšieho dronového útoku na autobus, pri ktorom podľa neho zahynulo osem civilistov a ďalších jedenásť utrpelo zranenia v Ruskom kontrolovanej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

(reuters, luc)

Minúta  |  

G7 chce znížiť závislosť od Číny pri kritických nerastoch

Lídri krajín G7 sa dohodli na užšej koordinácii s cieľom znížiť závislosť od dodávok kritických nerastných surovín z krajín mimo skupiny, a to najmä v oblasti vzácnych zemín a permanentných magnetov. Súčasťou plánu sú zosúladenie tvorby zásob, podpora investícií a vznik novej platformy v spolupráci s Medzinárodnou energetickou agentúrou.

Západné krajiny sa snažia diverzifikovať dodávky surovín nevyhnutných na obranu, technologický priemysel a obnoviteľné zdroje energie. Impulzom boli aj vlaňajšie obmedzenia vývozu permanentných magnetov, ktoré narušili globálne dodávateľské reťazce.

G7 si stanovila cieľ znížiť závislosť od jedného externého dodávateľa pri vzácnych zeminách a permanentných magnetoch pod 60 percent do roku 2030 – s dlhodobým cieľom dosiahnuť hranicu 50 percent. Prvými surovinami, na ktoré sa zamerajú spoločné mechanizmy, budú lítium a nikel. Neskôr sa systém rozšíri i na ďalšie kritické minerály vrátane prvkov vzácnych zemín.

Analytici upozorňujú, že dosiahnutie cieľa bude náročné, keďže Čína dnes kontroluje približne 90 percent svetovej produkcie spracovaných vzácnych zemín a magnetov.

Krajiny G7 zároveň vytvoria platformu na koordináciu politík, výmenu údajov a reakciu na krízové situácie. Podporiť chcú aj budovanie zásob kritických surovín a rozvoj recyklácie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.