Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci začali rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde

Poslanci Národnej rady SR začali vo štvrtok dopoludnia rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde. V úvode mimoriadnej 60. schôdze schválili jej program. Vláda požiadala parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Poslanci budú vo štvrtok rokovať bez obedňajšej prestávky a až do prerokovania bodu, v prípade potreby aj po 19. hodine. Následne o ňom budú hneď aj hlasovať.

Na návrh troch koaličných klubov skrátili rozpravu na 12,5 hodiny. Koalícia počíta s tým, že by ju v parlamente malo podporiť 78 zákonodarcov.

Povinnosť požiadať o dôveru vznikla súčasnej vláde minulý rok v októbri, kedy sa jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Verejný dlh je v najvyššom pásme už dlhšie, v októbri 2025 európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil, že dosiahol 59,7 percenta HDP.

Vláda odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodala, skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd SR, aby podal výklad príslušných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Súd v stredu rozhodol, že kabinet musí žiadosť o dôveru podať bez zbytočného odkladu vo chvíli, keď zistí, že výška dlhu dosahuje alebo presahuje zákonom stanovenú výšku. „Tým sa rozumie okamžité aktívne konanie vlády SR smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda SR povinná sa riadiť,“ vysvetlil Ústavný súd SR.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) v reakcii vyhlásil, že rešpektuje rozhodnutie súdu. Vláda si podľa neho svoju povinnosť uvedomuje, pôvodne však plánoval podať takúto žiadosť v čase, keď bude Národná rada rokovať a hlasovať o rozpočte na budúci rok. Kabinet v reakcii na rozhodnutie súdu schválil návrh žiadosti o vyslovenie dôvery mimoriadne hneď v stredu večer.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Fico sa stretne so Zelenským aj s Magyarom

Premiér Robert Fico (Smer) sa pred zasadnutím Európskej rady stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj s maďarským premiérom Péterom Magyarom. Oznámil to na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

So Zelenským chce hovoriť najmä o prístupovom procese Ukrajiny do EÚ a o ďalšom spoločnom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády. Kyjev navrhuje zasadnutie v ukrajinskej metropole, Fico preferuje Bratislavu, no pripúšťa kompromis.

S Magyarom pôjde o prvé osobné stretnutie. Ďalšie rokovanie majú mať budúci týždeň v Budapešti pri odovzdaní predsedníctva V4 Slovensku.

Fico zároveň avizoval rokovanie s Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru pre exekúciu voči združeniu Projekt Fórum. Michal Šimečka (PS) kritiku odmietol a tvrdí, že premiér tým zakrýva iné problémy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Mariupol je terčom novej série ukrajinských útokov

Jednotka Azov, ktorá po obliehaní v roku 2022 kapitulovala v Mariupole, sa v súčasnosti podieľa na ukrajinských útokoch proti ruským zásobovacím trasám v okupovaných častiach východnej Ukrajiny. Jej predstavitelia tvrdia, že cieľom je narušiť logistiku ruskej armády a oslabiť jej schopnosť viesť vojnu.

Podľa Kyjeva sa minulý týždeň terčom dronového útoku stal prístav v Mariupole. Údajne zasiahli elektrické rozvodne, opravárenské zariadenia a loď pod sankciami, čo spôsobilo výpadok elektriny v prístave. Agentúra Reuters potvrdila polohu časti zverejnených záberov.

Azov uvádza, že podobných operácií bude pribúdať. Náčelník štábu zboru Arsen Dmytryk pripustil, že prípadné získanie Mariupola späť je dlhodobou záležitosťou a môže trvať roky.

Útoky sa sústreďujú najmä na cesty a dopravné uzly, ktorými smerujú zásoby a palivo k ruským jednotkám. Analytici upozorňujú, že nejde o rozhodujúce údery, ale o postupné zvyšovanie tlaku na protivníka.

Mariupol, ktorý je od frontovej línie vzdialený približne 120 kilometrov, Rusko využíva ako dôležitý hospodársky a logistický uzol. Moskva zároveň pokračuje v rozvoji infraštruktúry v meste, aby upevnila svoju kontrolu nad okupovaným územím.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Počas futbalového šampionátu zneškodnili desiatky dronov

Americké úrady od začiatku majstrovstiev sveta vo futbale zaregistrovali desiatky prípadov narušenia bezletových zón dronmi v okolí štadiónov. Ministerstvo vnútra USA (DHS) uviedlo, že bezpečnostné zložky od 11. do 16. júna zaznamenali 145 incidentov na ôsmich dejiskách turnaja.

Federálne orgány v spolupráci s miestnou políciou zneškodnili 55 dronov a ďalších 39 zariadení zadržali. Do operácií sa zapojili Colná a pohraničná ochrana, Federálna ochranná služba aj pobrežná stráž.

Najviac prípadov zaznamenali v Atlante, kde úrady evidovali 36 narušení zakázaného vzdušného priestoru. Z nich vyriešili 20 zásahmi a 11 dronov skonfiškovali.

Nie je zatiaľ známe, či niektoré zo zariadení niesli výbušniny alebo iné nebezpečné vybavenie. Riaditeľ FBI Kash Patel tento týždeň uviedol, že agentúra zabránila útoku na podujatie UFC v Bielom dome, pri ktorom údajne boli použité drony s výbušninami. FBI zároveň zadržala osobu, ktorá prevádzkovala dron pri fanúšikovskej zóne v Atlante.

Americké úrady priznávajú, že ochrana pred bezpilotnými hrozbami zostáva výzvou, hoci na zabezpečenie turnaja vynakladajú značné prostriedky.

(politico, bak)

Minúta  |  

Európsky priemysel varuje pred rastom nákladov na emisie

Najväčšie európske priemyselné podniky vyzvali vedenie Európskej únie na zásadnú zmenu klimatickej politiky. Viac ako tri desiatky spoločností vrátane BASF, BP, Thyssenkrupp či ArcelorMittal upozornili, že rastúce náklady na emisie oxidu uhličitého ohrozujú konkurencieschopnosť a budúcnosť energeticky náročných odvetví.

V liste adresovanom predstaviteľom EÚ firmy tvrdia, že systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS už nezohľadňuje globálnu realitu. Kým v Číne stojí emisný certifikát približne desať eur, v Európskej únii sa jeho cena pohybuje okolo 80 eur.

Podniky upozorňujú na prepúšťanie, zatváranie prevádzok a nízke využitie výrobných kapacít. Podľa nich navyše chýbajú podmienky na úspešnú transformáciu priemyslu, keďže infraštruktúra pre elektrinu, vodík či zachytávanie oxidu uhličitého nie je dostatočne rozvinutá.

O reformu emisného systému žiadajú aj veľkí výrobcovia ocele. Predseda správnej rady ArcelorMittalu Lakshmi Mittal navrhol zmraziť súčasné nastavenie obchodovania s emisiami dovtedy, kým budú existovať podmienky na ekonomicky udržateľnú dekarbonizáciu.

Európska komisia pripravuje ďalšie úpravy systému. Časť vedcov a poradných orgánov však varuje, že jeho oslabovanie by mohlo ohroziť dlhodobú konkurencieschopnosť Európy.

(handelsblatt, bak)

Minúta  |  

Europarlament podporil prísnejšie pravidlá návratov migrantov

Európsky parlament schválil reformu migračnej politiky, ktorá má zrýchliť deportácie a umožniť členským štátom zriaďovať detenčné centrá mimo územia Únie. Návrh ešte musí formálne odobriť všetkých 27 členských krajín.

Európska komisia tvrdí, že nové pravidlá majú štátom poskytnúť nástroje na rýchlejšie a účinnejšie návraty odmietnutých žiadateľov o azyl či ľudí, ktorí prekročili povolenú dĺžku pobytu.

Súčasťou širšej diskusie sú aj rokovania o návratoch afganských migrantov.

Európska komisia pozvala predstaviteľov Talibanu do Bruselu na technické rokovania o readmisii Afgancov bez práva zostať v EÚ. Komisia tvrdí, že nejde o uznanie vlády Talibanu a deportácie by sa týkali len osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.