Preskočiť na obsah
  |  

Gabbardová zverejnila dokumenty k Faucimu a pôvodu covidu

Riaditeľka amerických spravodajských služieb Tulsi Gabbardová zverejnila dokumenty, ktoré ukazujú, že imunológ Anthony Fauci pred pandémiou financoval nebezpečný výskum koronavírusov v Inštitúte virológie vo Wu-chane a neskôr sa podieľal na ovplyvňovaní hodnotení spravodajskej komunity o pôvode vírusu.

Podľa zverejnených materiálov mal Fauci spolupracovať s predstaviteľmi spravodajských služieb na potláčaní hypotézy o úniku vírusu SARS-CoV-2 z laboratória a presadzovať naratív o prirodzenom pôvode pandémie.

Gabbardová tvrdí, že dokumenty zároveň spochybňujú Fauciho výpoveď pred Kongresom z roku 2024, kde pod prísahou poprel vedomosť o diskusiách so spravodajskými službami o výskume vírusov.

Súčasťou materiálov sú aj svedectvá oznamovateľov zo spravodajskej komunity. Tí podľa Gabbardovej upozorňovali na odvetné opatrenia voči analytikom, ktorí spochybňovali oficiálne závery o pôvode covidu. Niektorí mali čeliť hrozbám kariérnych následkov alebo strate postavenia.

Gabbardová uviedla, že zverejnenie dokumentov je súčasťou snahy o transparentnosť a zodpovednosť po rokoch zatajovania, cenzúry a manipulovania informácií o pandémii.

(odni, bak)

  |  

Trump predstavil „lietajúci Biely dom“ z katarského stroja

Americký prezident Donald Trump predstavil nový Air Force One, bývalý katarský Boeing 747 upravený na oficiálne prezidentské lietadlo. Stroj má nahradiť doterajší svetlomodrý dizajn výraznejšou kombináciou tmavomodrej, červenej a bielej farby.

Trump uviedol, že nové lietadlo použije už pri ceste na summit NATO v Ankare. Oznámil tiež, že preletí nad oslavami Dňa nezávislosti 4. júla. Podľa prezidenta ide o „lietajúci Biely dom“ s luxusom, aký doteraz nikto nevidel.

Lietadlo daroval Katar a má slúžiť ako dočasné riešenie, kým Boeing dodá nové prezidentské stroje objednané priamo pre americkú vládu. Ich príchod sa očakáva v roku 2028, hoci pôvodne mali byť hotové už v roku 2024.

Prijatie katarského daru vyvolalo otázky o etike a zákonnosti takéhoto kroku. Trump trvá na tom, že po odchode z úradu nebude lietadlo používať a má byť darované budúcej prezidentskej knižnici.

Americké letectvo uviedlo, že každý stroj označený ako Air Force One musí spĺňať prísne bezpečnostné požiadavky. Súčasné prezidentské lietadlá zostanú vo flotile a budú využívané podľa potrieb jednotlivých misií.

(ap, bak)

  |  

Bolívia po 50 dňoch nepokojov: vláda a odbory uzavreli dohodu

Bolívijský prezident Rodrigo Paz v piatok dosiahol dohodu s Bolívijskou konfederáciou pracujúcich (COB), čo predstavuje prvý krok k ukončeniu 50 dní trvajúceho konfliktu, ktorý ochromil krajinu.

Protesty a cestné blokády spôsobili nedostatok pohonných hmôt, potravín a liekov. Milióny ľudí čelili vážnym problémom so zásobovaním.

Paz označil dohodu za „lúč nádeje pre všetkých Bolívijčanov“ a vyzval na spoluprácu pri riešení krízy. Šéf COB Mario Argollo uviedol, že ide o začiatok procesu zmierenia a budovania konsenzu medzi vládou a pracujúcimi.

Konflikt sa začal v máji štrajkom odborov a prerástol do rozsiahlych blokád ciest. Demonštranti požadovali zrušenie úsporných opatrení a riešenie rastúcich životných nákladov.

Napriek dohode však protesty pokračujú. Viaceré vidiecke organizácie podporujúce bývalého prezidenta Eva Moralesa odmietli rokovania a naďalej žiadajú Pazovu rezignáciu. Podľa ombudsmana si nepokoje vyžiadali najmenej 14 obetí, vrátane pacientov, ktorí sa pre blokády nedostali do nemocníc.

(reuters, est)

  |  

Witkoff ide do Švajčiarska, Izrael a Hizballáh uzavreli prímerie

Americký vyslanec Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí smerujú do Švajčiarska na rokovania o trvalej dohode medzi USA a Iránom.

K diplomatickému posunu došlo po tom, čo Izrael a hnutie Hizballáh v piatok uzavreli prímerie v Libanone po niekoľkých dňoch intenzívnych bojov.

Prímerie nadväzuje na memorandum podpísané tento týždeň, ktoré zastavilo boje a otvorilo 60-dňové obdobie na riešenie sporných otázok vrátane iránskeho jadrového programu.

Podľa Axiosu sa Witkoff v Švajčiarsku pripojí k Jaredovi Kushnerovi, zatiaľ čo Arákčí má pricestovať v sobotu. Očakáva sa začiatok technických rokovaní zameraných na dosiahnutie trvalého prímeria.

Prímerie v Libanone sprostredkovali USA a Katar s podporou Iránu. Izrael však zdôrazňuje, že nie je súčasťou širšej dohody medzi Washingtonom a Teheránom. Napriek zastaveniu bojov zostávajú viaceré kľúčové otázky nevyriešené a vývoj v Libanone môže výrazne ovplyvniť ďalší priebeh rokovaní.

(reuters, est)

  |  

V Los Angeles otvárajú prvé múzeum AI umenia na svete

Desaťročná spolupráca spoločnosti Google a mediálneho umelca Refika Anadola vyvrcholí 20. júna otvorením Datalandu – prvého múzea AI umenia na svete. Interaktívny priestor s rozlohou približne 2 300 štvorcových metrov sa nachádza v komplexe The Grand LA v Los Angeles, ktorý navrhol Frank Gehry. Ponúka multisenzorický priestor, v ktorom sa dáta menia na obraz a umenie sa vyvíja v reálnom čase.

Spolupráca podľa Google nadväzuje na predchádzajúce projekty vrátane mapovania archívov filharmónie či vizualizácie kvantových dát.

Úvodná výstava „Strojové sny: Dažďový prales“ transformuje environmentálne údaje do 1,2 miliardy pixelov. Chod múzea a jeho interaktívne prvky zabezpečuje infraštruktúra Google Cloud. Tá umožňuje, aby galéria reagovala na návštevníkov – v reálnom čase generovala zvukové kulisy, snímala emócie a algoritmicky pracovala aj s vôňami.

Súbežne s múzeom spúšťa Google Arts & Culture rezidenčný program pre digitálnych tvorcov. Tento šesťmesačný inkubátor poskytne štyrom umelcom granty vo výške 25-tisíc dolárov, mentorstvo od Refik Anadol Studio a prístup k nástrojom Google Cloud.

(max)

  |  

Trump sa prirovnal k najvplyvnejším vládcom dejín

Americký prezident Donald Trump v rozsiahlom 45-minútovom rozhovore s Marcom Caputom, ktorý portál Axios čoskoro zverejní, opäť vyvolal kontroverziu výrokmi o rozsahu prezidentskej moci. Na otázku o dôsledkoch svojho postupu voči Iránu vyhlásil, že zistil, že pre jeho právomoci „neexistujú žiadne limity“, hoci pripustil, že prezidenta môžu obmedziť ekonomické následky jeho rozhodnutí.

Axios zároveň upozornil na pasáže z pripravovanej knihy dvoch novinárov z New York Times Regime Change, podľa ktorých Trump v súkromí rád odkazuje na koncept „veľkého muža dejín“. Žurnalisti opísali dokument, ktorý mal Trump opakovane ukazovať návštevám a podľa ktorého jeho moc a globálny vplyv prevyšujú historické postavy ako Attila, Džingischán, Napoleon Bonaparte, Josif Stalin, Mao Ce-tung či Adolf Hitler.

Trump sa od týchto prirovnaní nedištancoval. Naopak, po zverejnení článku na svojej sociálnej sieti Truth Social zdieľal príspevok s komentárom „Znie mi to dobre!“

Výroky prichádzajú v období, keď Trumpova administratíva zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu prezidenta v zahraničnej politike a národnej bezpečnosti. Kritici upozorňujú, že podobná rétorika posilňuje predstavu o takmer neobmedzenej výkonnej moci, zatiaľ čo Trumpovi podporovatelia ju interpretujú ako prejav silného politického líderstva.

(axios, im)