Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel podporuje bane aj v suchých regiónoch

Európska komisia plánuje upraviť kľúčovú legislatívu na ochranu vôd s cieľom urýchliť rozvoj baní na strategické suroviny.

Analýza organizácie Watershed Investigations upozorňuje, že viac než polovica z 33 nových alebo rozširovaných banských projektov označených za strategické sa nachádza v oblastiach, ktoré za posledné dve desaťročia vysychajú.

Takmer polovica projektov leží v regiónoch, ktoré v posledných troch mesiacoch zasiahlo sucho, a štvrtina v oblastiach s nedostatkom vody. Šesť baní sa plánuje v Španielsku, ďalšie v Portugalsku a Grécku, teda v krajinách s najväčšími problémami s dostupnosťou vody v rámci EÚ.

Brusel argumentuje potrebou zabezpečiť prístup ku kritickým surovinám, ktorých dopyt prudko rastie v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie, elektromobility, obnoviteľných zdrojov energie a obranného priemyslu.

Environmentálne organizácie sa obávajú, že pripravované zmeny oslabia ochranu riek, podzemných vôd a mokradí. Európska komisia však tvrdí, že všetky strategické projekty posudzovali nezávislí odborníci a budú musieť spĺňať environmentálne normy EÚ.

Kritici varujú, že urýchľovanie ťažby v regiónoch s nedostatkom vody môže mať dlhodobé následky pre obyvateľov, poľnohospodárstvo aj ekosystémy.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Lorinc: Slovensko už disponuje niektorými typmi dronov

Slovensko už disponuje niektorými typmi dronov. Armáda s nimi aktívne cvičí a zahŕňa ich do obranných plánov. Krajina je však len na začiatku procesu, povedal náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Miroslav Lorinc.

„Nestačí mať len nejaké prieskumné drony. My sa musíme orientovať aj na útočné drony a potom aj na drony, ktoré nám zabezpečia väčší dosah, dolet,“ poukázal Lorinc.

V tejto súvislosti spomenul i protidronovú obranu. Slovenské ozbrojené sily už v predchádzajúcom období podľa neho vytvorili experimentálnu jednotku, ktorá spôsobilosť testuje. Ako priblížil, na trhu je aktuálne veľa možností protidronových systémov, no je málo informácií o ich efektivite.

„Potrebujeme si všetky tieto veci overiť v rámci nášho vlastného experimentovania a takisto aj v súlade s naším domácim obranným priemyslom. Je dôležité, aby sme mali potom spoľahlivého partnera a aj spoľahlivú základňu,“ myslí si.

(tasr, est)

Minúta  |  

Vo väznici v Košiciach-Šaci vypukol požiar

Vo väznici v Košiciach-Šaci zasahujú záchranári. Hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Petra Klimešová pre TASR potvrdila, že na mieste zasahujú dve ambulancie záchrannej zdravotnej služby a zásah stále prebieha.

Bližšie informácie k počtu zranených či rozsahu zranení nespresnila. Na prípad upozornila TV JOJ, podľa ktorej na mieste v sobotu ráno vypukol požiar a splodín z horenia sa malo nadýchať šesť osôb.

Oheň podľa televízie vypukol na oddelení určenom pre väzňov so špeciálnym zaobchádzaním a poškodil jednu celu. Incident sa mal začať tým, že jeden z väzňov podpálil uterák, pričom sa plamene následne rozšírili na matrace v cele. Na miesto vyslali zdravotníkov, policajtov aj hasičov.

(tasr, est)

Minúta  |  

Zrážka vlakov pri Londýne: jedna obeť, desiatky zranených

Pri zrážke dvoch prímestských vlakov približne 100 kilometrov severne od Londýna zahynul rušňovodič a desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia. Informovala o tom britská polícia a spoločnosť East Midlands Railway, ktorá prevádzkovala oba spoje smerujúce do hlavného mesta.

Záchranné zložky uviedli, že okrem jednej obete na mieste nehody utrpelo 11 ľudí veľmi vážne zranenia, 22 osôb bolo zranených vážne a ďalších 56 ľahšie.

Video zverejnené jedným z cestujúcich na sociálnych sieťach zachytáva prednú časť jedného vlaku zakliesnenú do zadnej časti druhého. Vozne podľa záberov zostali stáť na koľajniciach.

Britský premiér Keir Starmer vyjadril sústrasť rodine zosnulého a podporu zraneným. Ministerka dopravy Heidi Alexanderová oznámila, že príčiny nehody vyšetrujú príslušné úrady.

Lekár Peter Knapp, ktorý sa nachádzal na palube jedného z vlakov, opísal incident ako náhly náraz. Uviedol, že jeden z vozňov sa vykoľajil a on sám utrpel ľahké zranenia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kyjev a Varšava: napätie po odobratí vyznamenania

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Kyrylo Budanov sa vzdal poľského štátneho vyznamenania po tom, čo poľský prezident Karol Nawrocki odobral Zelenskému najvyššie poľské ocenenie.

Dôvodom je spor o pomenovanie jednej z jednotiek po Ukrajinskej povstaleckej armáde, ktorá je zodpovedná za Volynský masaker, deportácie Židov a násilnosti počas druhej svetovej vojny.

Nawrocki preto odňal Zelenskému Rad bieleho orla. Budanov na protest vrátil Zlatý dôstojnícky kríž Rádu za zásluhy Poľskej republiky, ktorý získal minulý rok. Rozhodnutie označil za „darček“ pre Rusko.

„Naše národy spájajú dlhodobé vzťahy a rôzne stránky histórie – hrdinské aj tragické. To by však malo byť dôvodom na hlboké zamyslenie, nie na hrubé politické špekulácie,“ uviedol na sociálnej sieti.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil krok poľského prezidenta za „strategickú chybu“. Poľský premiér Donald Tusk, ktorý patrí k Nawrockého politickým oponentom, vyzval obe strany na zachovanie pokoja.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Strany dostanú za výsledky volieb takmer 14,3 milióna eur

Politické strany dostávajú v tomto roku za výsledky volieb do Národnej rady SR takmer 14,3 milióna eur. Príspevok si delí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách ešte v roku 2023 dosiahli aspoň tri percentá hlasov. Vyplýva to z údajov Ministerstva financií SR.

Príspevky za voľby sa stranám vyplácajú postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia 2023 až 2027. Celkovo je príspevok vo výške 92,87 milióna eur.

Najviac peňazí získa víťaz volieb Smer, a to takmer 3,6 milióna eur. Nasleduje Progresívne Slovensko s vyše 2,8 milióna eur, za ním Hlas s takmer 2,4 milióna eur, koalícia OĽANO (dnes Hnutie Slovensko), Kresťanská únia, Za ľudí s takmer 1,5 milióna eur a KDH dostane vyše 1,1 milióna eur. SaS získa 1,04 milióna eur a SNS vyše 935-tisíc eur.

Príspevok dostávajú aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali vo voľbách viac ako tri percentá hlasov. Hnutie Republika dostane takmer 460-tisíc eur a Aliancia (dnes Maďarská aliancia) dostane vyše 424-tisíc eur.

Sumy v rovnakej výške dostali strany aj v uplynulom roku. Rezort financií zasiela príspevky spravidla v letných mesiacoch. Celkový príspevok dostávajú strany postupne každý rok až do konca volebného obdobia, teda do roku 2027. Príspevok sa delí na tri časti, ide o príspevky zo štátneho rozpočtu za hlasy, na činnosť a na mandát.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.