Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po prímerí v Libanone desať mŕtvych, rokovania viaznu

Najmenej desať ľudí zahynulo v sobotu pri izraelských útokoch v Libanone len niekoľko hodín po tom, čo vstúpilo do platnosti prímerie. Izrael uviedol, že reagoval na útoky Hizballáhu, zatiaľ čo šiitské hnutie vyhlásilo, že nedovolí izraelským silám „voľnosť pohybu“ na libanonskom území.

Pozastavenie bojov v Libanone je podmienkou začatia 60-dňových rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o jadrovom programe Teheránu a ďalších sporných otázkach. Nie je však jasné, kedy sa tieto rozhovory začnú.

Libanonská štátna agentúra NNA informovala o útokoch izraelských lietadiel a dronov na juh krajiny a údolie Bikáa. Izraelská armáda tvrdí, že v noci Hizballáh vystrelil viac ako 50 projektilov na jej pozície a útoky boli odvetou. Hnutie sa k zodpovednosti neprihlásilo.

Jeden z najničivejších zásahov zasiahol obytný dom v meste Bariš, kde zahynuli rodičia a ich dve deti. Libanonská armáda zároveň oznámila smrť svojho vojaka pri ďalšom útoku.

Vývoj komplikuje aj diplomatické úsilie o premenu dočasnej americko-iránskej dohody na trvalejšie urovnanie konfliktu. Plánované rokovania vo Švajčiarsku sa zatiaľ neuskutočnili a termín ďalších stretnutí zostáva nejasný.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V tábore v Kongu zomrelo na ebolu vyše 30 ľudí

V tábore pre vysídlené osoby Kigonze na severovýchode Konžskej demokratickej republiky zomrelo od začiatku mája viac ako 30 ľudí s príznakmi eboly.

Niektoré prípady už testy potvrdili, čo vyvoláva obavy z nekontrolovaného šírenia nákazy medzi viac ako piatimi miliónmi vysídlených obyvateľov východného Konga.

Miestni obyvatelia a rodiny zosnulých dlhodobo odmietali testovanie živých pacientov aj tiel. Všetci zomretí však vykazovali príznaky typické pre ebolu, ako sú horúčka, bolesti hlavy a vracanie. Len počas tohto týždňa pochovali v tábore desať ľudí, pričom pred vypuknutím nákazy tam evidovali spravidla jeden až tri úmrtia mesačne.

Humanitárne organizácie upozorňujú, že situáciu zhoršuje nedostatok hygienických zariadení a výrazný pokles financovania vodných a sanitárnych projektov. Podľa údajov OSN sa financovanie hygieny a zásobovania vodou v Kongu medzi rokmi 2024 a 2025 znížilo o viac než polovicu.

Ebola sa šíri telesnými tekutinami a prípady už zaznamenali aj v ďalšom tábore v provincii Ituri, kde sa nachádza viac ako 90 percent z takmer 900 potvrdených prípadov nákazy v krajine. Humanitárne organizácie zároveň uvádzajú, že po obmedzení amerického financovania museli viaceré projekty zamerané na hygienu a sanitáciu výrazne obmedziť alebo úplne ukončiť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Milan Majerský neprehrá voľby v Prešovskom kraji, vyhlásil Karas

Podpredseda KDH Viliam Karas v relácii Sobotné dialógy STVR povedal, že predseda KDH Milan Majerský neprehrá jesenné voľby v Prešovskom kraji, kde sa uchádza o post predsedu samosprávneho kraja.

Karas sa odmietol vyjadriť k tomu, či sa bude uchádzať o kreslo šéfa KDH, ak Majerský obháji post župana.

Poslanec Roman Michelko (SNS) označil Karasovo sebavedomé vyjadrenie o Majerskom za hodné diktatúry. SNS sa zatiaľ neprikláňa k podpore Majerského ani jeho vyzývateľa, europoslanca Milana Mazureka z Republiky.

O post predsedu prešovského župana sa uchádza aj súčasný minister investícií Samuel Migaľ.

“Nemáme zatiaľ žiadnu koalíciu ani dohodu o podpore. Buď nepostavíme nikoho a naši voliči si urobia podľa vlastných hodnotových preferencií názor, alebo postavíme vlastného kandidáta," nevylúčil Michelko scenár z Prešovského kraja.

(est)

Minúta  |  

Benátky chcú výrazne zdražiť vstup pre jednodňových turistov

Nový benátsky primátor Simone Venturini plánuje zvýšiť vstupný poplatok pre jednodňových návštevníkov až na 50 eur. Opatrenie má obmedziť príchody počas dní s najväčším turistickým náporom.

Benátky zaviedli poplatok v roku 2024 ako prvé turistické mesto na svete. Pôvodne bol päť eur a platil počas 29 vybraných dní. Vlani sa rozšíril na 54 dní a pri rezervácii na poslednú chvíľu sa zdvojnásobil. Tento rok sa vyberá počas 60 dní.

Hoci systém zatiaľ výrazne neznížil počet návštevníkov, v prvom roku priniesol mestu 2,4 milióna eur. Venturini počas kampane sľuboval zvýšenie sadzby na 30 až 50 eur podľa termínu návštevy.

Primátor tvrdí, že vstupný poplatok je dnes jediným účinným nástrojom na reguláciu jednodňových návštev. Výnosy majú financovať mestské služby, údržbu a ochranu Benátok, ktorých ročné náklady presahujú 100 miliónov eur.

Od platenia sú oslobodení návštevníci s prenocovaním, obyvatelia regiónu Benátsko a deti do 14 rokov.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Michelko: nikto mi kreslo Šimkovičovej neponúkol

Podpredseda KDH Viliam Karas v relácii Sobotné dialógy STVR vyhlásil, že kabinet Roberta Fica (Smer) chcel, aby mu parlament urýchlene vyslovil dôveru, aby sa počas letných prázdnin koalícia nerozsypala.

Poslanci vo štvrtok večer vyslovili 78 hlasmi dôveru vláde. Proti bolo 54 zákonodarcov. Keďže išlo o jediný bod programu, hlasovaním ukončili mimoriadnu 60. schôdzu.

Spoludiskutujúci predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko vylúčil, že hrozí rozpad nejakého koaličného politického klubu. Odmietol tiež, že by hrozila výmena ministra financií Ladislava Kemnického (Smer).

„Nepamätám si vládu, kde by boli všetci nadšení z ministra financií,” povedal Michelko s dôvetkom, že každý minister sa snaží vylobovať si zo štátnej kasy pre svoj rezort čo najviac.

Dodal, že strana SNS podporuje zrušenie transakčnej dane výmenou za iný daňový mix. Podporuje to podľa neho aj strana Hlas. „Transakčná daň nie je žiaden fetiš, s jej výmenou nemá problém ani minister financií. Len chce vedieť, odkiaľ vezmeme tých 300 až 400 miliónov eur,” povedal Michelko.

Zároveň označil za fabulácie a konšpirácie, že by v septembri malo dôjsť k výmene na poste ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). „Je to nehodné komentovania," podotkol. Dodal, že v politike nemožno nikdy nič vylúčiť, ale v súčasnosti sa takáto debata nevedie. Vylúčil, že by mu niekto ponúkol kreslo ministra kultúry.

(est)

Minúta  |  

Pretrváva diskusia o nadstraníckosti Pellegriniho, hovorí politologička

V pondelok uplynuli dva roky od inaugurácie Petra Pellegriniho na post prezidenta. Podľa politologičky Dariny Malovej prezident kladie dôraz na budovanie imidžu „tretej sily“ v politike, ktorá má za cieľ aspoň verbálne a symbolicky upokojovať rozhádaných politikov a polarizovanú spoločnosť.

Pripomenula, že v kampani hovoril o naplnení troch hlavných ambícii, a to byť prezidentom všetkých občanov, upokojiť spoločnosť a zachovať ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO. Prvé dva body podľa nej nesplnil.

Hoci Pellegrini odišiel z predsedníckej stoličky strany Hlas, pretrváva podľa nej diskusia o jeho nadstraníckosti. Verejnosť podľa politologičky skôr očakáva, že prezident bude fungovať „prinajmenšom ako otec národa“.

„To reflektuje československé tradície, vnímanie prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ale aj vzťah k Andrejovi Hlinkovi. Pokiaľ ide o Pellegriniho, najmä opozičné strany tvrdia, že je fakticky prepojený s Hlasom, pričom podčiarkujú, že aj z pozície prezidenta zohľadňuje stranícke záujmy a dlhoročné personálne väzby,“ povedala Malová.

Dodala, že Pellegriniho opatrný a podporný prístup k vládnej koalícii limituje jeho schopnosť vystupovať ako neutrálna autorita nad stranami.

(tasr, bak)
       

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.