Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štátny prieskum prekvapil výsledkom KDH, Smer je opäť prvý

Ak by sa parlamentné voľby konali v júni 2026, vyhral by ich Smer so ziskom 19,8 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu Štatistického úradu SR, ktorý sa uskutočnil od 1. do 5. júna na vzorke 1 020 respondentov.

Na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko s podporou 18,6 percenta. Do parlamentu by sa dostalo sedem strán a hnutí. Tretie by bolo KDH s 9,9 percenta, nasledované Hlasom s 9,4 percenta, Republikou s 8,7 percenta, SaS s 8,1 percenta a hnutím Slovensko so 6,9 percenta.

Pod hranicou zvoliteľnosti by zostali Demokrati so 4,5 percenta, Aliancia so 4,1 percenta, Sme rodina s 3,5 percenta, SNS s 2,8 percenta, ĽSNS s 2,0 percentami a Právo na pravdu s 1,5 percenta.

V porovnaní s májom si Smer polepšil z 18,4 na 19,8 percenta, zatiaľ čo Progresívne Slovensko kleslo z 22,2 na 18,6 percenta. KDH stúplo z 8,9 na 9,9 percenta. Účasť vo voľbách avizovalo 65,4 percenta voličov.

(pravda, bak)

Minúta  |  

Merzova vláda otvára spor o povojnové vyhnanie Nemcov

Nemecká vláda kancelára Friedricha Merza znovu otvára citlivú debatu o miliónoch Nemcov vyhnaných zo strednej a východnej Európy po druhej svetovej vojne.

Pod tlakom konzervatívneho krídla a pravice presunula agendu vysídlencov z ministerstva kultúry pod rezort vnútra a pripravuje legislatívne zmeny týkajúce sa pamätníka venovaného tejto téme v Berlíne.

Každoročne si Nemecko pripomína približne 12 miliónov ľudí, ktorí boli po vojne vysídlení. Táto kapitola zostáva citlivou súčasťou kolektívnej pamäti, rozpoltenou medzi uznaním utrpenia jednotlivcov a vedomím nemeckej zodpovednosti za vojnové zločiny.

Združenie vyhnancov kritizuje berlínske Dokumentačné stredisko Útek, vyhnanie, zmierenie za to, že osud Nemcov zaraďuje do širšieho kontextu nútených migrácií vo svete. Podľa združenia by sa výstava mala viac sústrediť na utrpenie a nespravodlivosť, ktoré postihli nemecké obyvateľstvo počas a po vojne.

Plánované zmeny vyvolali obavy historikov. Nemecká asociácia historikov varovala pred posunom k národne orientovanému výkladu dejín, ktorý by mohol oslabiť širší európsky a historický kontext povojnových udalostí. Kritici zároveň upozorňujú na rastúci vplyv Združenia vyhnancov na formovanie politiky štátu.

(lemonde, bak)

Minúta  |  

Po prímerí v Libanone desať mŕtvych, rokovania viaznu

Najmenej desať ľudí zahynulo v sobotu pri izraelských útokoch v Libanone len niekoľko hodín po tom, čo vstúpilo do platnosti prímerie. Izrael uviedol, že reagoval na útoky Hizballáhu, zatiaľ čo šiitské hnutie vyhlásilo, že nedovolí izraelským silám „voľnosť pohybu“ na libanonskom území.

Pozastavenie bojov v Libanone je podmienkou začatia 60-dňových rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o jadrovom programe Teheránu a ďalších sporných otázkach. Nie je však jasné, kedy sa tieto rozhovory začnú.

Libanonská štátna agentúra NNA informovala o útokoch izraelských lietadiel a dronov na juh krajiny a údolie Bikáa. Izraelská armáda tvrdí, že v noci Hizballáh vystrelil viac ako 50 projektilov na jej pozície a útoky boli odvetou. Hnutie sa k zodpovednosti neprihlásilo.

Jeden z najničivejších zásahov zasiahol obytný dom v meste Bariš, kde zahynuli rodičia a ich dve deti. Libanonská armáda zároveň oznámila smrť svojho vojaka pri ďalšom útoku.

Vývoj komplikuje aj diplomatické úsilie o premenu dočasnej americko-iránskej dohody na trvalejšie urovnanie konfliktu. Plánované rokovania vo Švajčiarsku sa zatiaľ neuskutočnili a termín ďalších stretnutí zostáva nejasný.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V tábore v Kongu zomrelo na ebolu vyše 30 ľudí

V tábore pre vysídlené osoby Kigonze na severovýchode Konžskej demokratickej republiky zomrelo od začiatku mája viac ako 30 ľudí s príznakmi eboly.

Niektoré prípady už testy potvrdili, čo vyvoláva obavy z nekontrolovaného šírenia nákazy medzi viac ako piatimi miliónmi vysídlených obyvateľov východného Konga.

Miestni obyvatelia a rodiny zosnulých dlhodobo odmietali testovanie živých pacientov aj tiel. Všetci zomretí však vykazovali príznaky typické pre ebolu, ako sú horúčka, bolesti hlavy a vracanie. Len počas tohto týždňa pochovali v tábore desať ľudí, pričom pred vypuknutím nákazy tam evidovali spravidla jeden až tri úmrtia mesačne.

Humanitárne organizácie upozorňujú, že situáciu zhoršuje nedostatok hygienických zariadení a výrazný pokles financovania vodných a sanitárnych projektov. Podľa údajov OSN sa financovanie hygieny a zásobovania vodou v Kongu medzi rokmi 2024 a 2025 znížilo o viac než polovicu.

Ebola sa šíri telesnými tekutinami a prípady už zaznamenali aj v ďalšom tábore v provincii Ituri, kde sa nachádza viac ako 90 percent z takmer 900 potvrdených prípadov nákazy v krajine. Humanitárne organizácie zároveň uvádzajú, že po obmedzení amerického financovania museli viaceré projekty zamerané na hygienu a sanitáciu výrazne obmedziť alebo úplne ukončiť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Milan Majerský neprehrá voľby v Prešovskom kraji, vyhlásil Karas

Podpredseda KDH Viliam Karas v relácii Sobotné dialógy STVR povedal, že predseda KDH Milan Majerský neprehrá jesenné voľby v Prešovskom kraji, kde sa uchádza o post predsedu samosprávneho kraja.

Karas sa odmietol vyjadriť k tomu, či sa bude uchádzať o kreslo šéfa KDH, ak Majerský obháji post župana.

Poslanec Roman Michelko (SNS) označil Karasovo sebavedomé vyjadrenie o Majerskom za hodné diktatúry. SNS sa zatiaľ neprikláňa k podpore Majerského ani jeho vyzývateľa, europoslanca Milana Mazureka z Republiky.

O post predsedu prešovského župana sa uchádza aj súčasný minister investícií Samuel Migaľ.

“Nemáme zatiaľ žiadnu koalíciu ani dohodu o podpore. Buď nepostavíme nikoho a naši voliči si urobia podľa vlastných hodnotových preferencií názor, alebo postavíme vlastného kandidáta," nevylúčil Michelko scenár z Prešovského kraja.

(est)

Minúta  |  

Benátky chcú výrazne zdražiť vstup pre jednodňových turistov

Nový benátsky primátor Simone Venturini plánuje zvýšiť vstupný poplatok pre jednodňových návštevníkov až na 50 eur. Opatrenie má obmedziť príchody počas dní s najväčším turistickým náporom.

Benátky zaviedli poplatok v roku 2024 ako prvé turistické mesto na svete. Pôvodne bol päť eur a platil počas 29 vybraných dní. Vlani sa rozšíril na 54 dní a pri rezervácii na poslednú chvíľu sa zdvojnásobil. Tento rok sa vyberá počas 60 dní.

Hoci systém zatiaľ výrazne neznížil počet návštevníkov, v prvom roku priniesol mestu 2,4 milióna eur. Venturini počas kampane sľuboval zvýšenie sadzby na 30 až 50 eur podľa termínu návštevy.

Primátor tvrdí, že vstupný poplatok je dnes jediným účinným nástrojom na reguláciu jednodňových návštev. Výnosy majú financovať mestské služby, údržbu a ochranu Benátok, ktorých ročné náklady presahujú 100 miliónov eur.

Od platenia sú oslobodení návštevníci s prenocovaním, obyvatelia regiónu Benátsko a deti do 14 rokov.

(guardian, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.