Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár: Policajný prezident nech nehovorí o našich chlapcoch. Ak to Mikulec pokašle, budeme žiadať jeho odvolanie

Ak to teraz minister vnútra Roman Mikulec "pokašle", koaličné hnutie Sme rodina podá žiadosť na jeho odvolanie. V nedeľnej diskusnej relácii Na telo v televízii Markíza to vyhlásil predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár. Reagoval tak na prijatú novelu zákona o štátnej službe a posilnenie aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného.

"Nie sme maximálne spokojní s Mikulcom (OĽaNO). Na jeho obranu však platí, že doteraz nemal rozviazané ruky. Ak si nemôže vybrať spolupracovníkov a niekto je tam zabetónovaný z čias Smeru-SD, veľkú očistu nespravíte," povedal Kollár. Deklaruje, že novela nie je o tom, že sa ide vyhodiť polovica štátnej správy. Myslí si však, že minister vnútra i nové vedenie polície má právo dostať šancu meniť veci, pretože inak sa reforma zrealizovať nedá.

Naši chlapci

Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) túto novelu označil za "čistky v štátnej správe". "Vláda nechce budovať transparentnú štátnu správu či Policajný zbor. Oni tam chcú mať svojich ľudí a spolitizovať to," vyhlásil s tým, že problém v tom vidia napríklad aj policajní odborári.Predseda a podpredseda parlamentu debatovali aj o obvinených vyšetrovateľoch Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sa po prepustení z väzby vracajú do práce. Kollár dôrazne upozornil dočasného policajného prezidenta Štefana Hamrana, aby týchto vyšetrovateľov nenazýval "naši chlapci".

"Nech váži slová, lebo našich chlapcov sme tu už mali," vyhlásil šéf parlamentu. Vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi sa pre výrok o "čurillovskej mafii" ospravedlní Kollár vtedy, ak budú vyšetrovatelia zbavení obvinení. Blanár si myslí, že obvinení vyšetrovatelia mali byť postavení mimo službu, nie sa do nej vrátiť. "Môžeme sa len domnievať, že tam idú pozametať stopy," podotkol.

Budapešti zachutila slovenská pôda

V prípade skupovania nehnuteľností na Slovensku zo strany maďarského štátu je podľa Kollára potrebné sa rýchlo i tvrdo ohradiť a pripraviť potrebnú legislatívu na ochranu slovenskej pôdy. "Ak by to kupovali agropodnikatelia, nie je to problém. Ak to robí nejaký štát cielene, že skupuje nehnuteľnosti a pôdu, je to nebezpečný krok," poznamenal predseda parlamentu s tým, že sa Slovensko tomu musí postaviť čelom. Blanár tvrdí, že vláda stratila reputáciu aj v zahraničí. Smer-SD preto podľa neho žiada čo najskôr mimoriadnu parlamentnú schôdzu, na ktorej sa chce dozvedieť, aké konkrétne kroky vláda pre riešenie tohto problému prijala.

Vládna koalícia hľadá podľa Kollára riešenie aj pre avizovaný rast cien energií. Dve možnosti, aby ľudia neplatili veľa peňazí, mu už predstavil minister financií Igor Matovič (OĽANO). Konkretizovať to má líder OĽANO. V hre je podľa Kollára aj možnosť na zimnú sezónu pre domácnosti zrušiť DPH na energie. "Otázne je, či a ako je to možné v rámci Európskej únie," poznamenal. Blanár si však myslí, že vláda pre tento problém nemá žiadne riešenie.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Krajčí: Máme najhorší nástup tretej vlny pandémie

Slovensko má spomedzi okolitých krajín najhorší nástup tretej vlny pandémie nového koronavírusu a rýchly nárast úmrtí na toto ochorenie. Dôvodom je aj nízka zaočkovanosť obyvateľstva. Skonštatoval to poslanec Národnej rady (NR) SR a exminister zdravotníctva Marek Krajčí v diskusnej relácií TA3 V politike.

Pod zlú situáciu sa podľa neho podpísal aj odmietavý postoj mnohých politikov k očkovaniu či nezvládnutá distribúcia samotestov na nový koronavírus do škôl pre žiakov a ich rodičov. "Ďalšie testovanie ľudí by bolo vhodné, ale len v ohniskách, nie celoplošné," povedal Krajčí (OĽaNO).

S tým, že distribúcia samotestov do škôl nebola zvládnutá, súhlasila aj šéfka zdravotníckeho výboru NR SR Jana Bittó Cigániková (SaS). Na zlepšenie úrovne očkovania je potrebné podľa nej zlepšiť komunikáciu a poskytovať ľuďom reálne informácie a čísla, napríklad vo forme odlíšenia očkovaných a neočkovaných v rámci celkového počtu nakazených.

Poslankyňa zároveň rázne odmietla opätovné zavedenie núdzového stavu, keďže je k dispozícii očkovanie aj testovanie. Odmietla aj možnosť zavedenia povinného očkovania pre vybrané skupiny obyvateľstva. Podľa nej by sa to mohlo podpísať pod odchod zdravotníkov či sociálnych pracovníkov, ktorí očkovaniu neveria. "Musíme skôr s ľuďmi pracovať a poskytovať im dostatočné informácie," reagovala Bittó Cigániková. 

Pohľad opozície

Poslanec NR SR Vladimír Baláž (Smer-SD) vidí za nízkou zaočkovanosťou chýbajúceho lídra v tejto otázke či spôsob komunikácie o problematike. Rovnako odmieta zavedenie núdzového stavu aj celoplošného testovania.

Nezaradený poslanec NR SR, podpredseda strany Hlas-SD a exminister zdravotníctva Richard Raši odmietol tvrdenie, že opozícia nie je nápomocná pri riešení pandémie. "My podporujeme všetky návrhy zákonov, ktoré pomôžu krajine, naopak, naše návrhy sú odmietané," poukázal Raši. S povinným očkovaním nesúhlasí, krajina by podľa neho prišla o zdravotníkov.

Platby poistencom

Zníženie platieb za poistencov štátu považuje predsedníčka zdravotníckeho výboru Národnej rady (NR) SR Jana Bittó Cigániková (SaS) za veľký problém a nespravodlivosť voči poistencom. O téme chce diskutovať aj na koaličnej rade. Obmedzovania zdravotnej starostlivosti sa podľa poslanca NR SR a exministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO) pacienti báť nemusia. Poslanci to uviedli v diskusnej relácii TA3 V politike.

Bittó Cigániková považuje zníženie platieb za poistencov štátu o viac ako 232 miliónov eur tiež za súčasť boja hnutia OĽANO za jednu zdravotnú poisťovňu. "Ak sa budeme takto správať aj v budúcnosti k zdravotným poisťovniam, budú krátiť zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a budú si vytvárať väčší rezervný vankúš. Teraz zníženie zvládnu, ale neskôr to môže znamenať obmedzenie zdravotnej starostlivosti," upozornila Bittó Cigániková.  

Pandemický odklad zdravotnej starostlivosti  

Krajčí však oponoval, že poisťovne budú mať 60-milionovú úsporu, pre pokračujúcu pandémiu sa tiež očakáva, že dôjde k odkladaniu zdravotnej starostlivosti, a preto je v súčasnosti možné si časť peňazí odložiť. "Keby súkromné poisťovne neurobili určité účtovné operácie, vykázali by zisk. Je dôležité, aby teraz dostali len tie peniaze, ktoré potrebujú," uviedol Krajčí. Zdôraznil, že v prípade, ak nemocnice budú mať zvýšené náklady na pacientov s COVID-19 či na príplatky pre zdravotníkov, financie dostanú. "To pôjde z iných zdrojov, mimo zdravotného poistenia," pripomenul Krajčí. Obmedzovania zdravotnej starostlivosti sa podľa Krajčího pacienti báť nemusia.

Znižovanie platieb by podľa nezaradeného poslanca NR SR, podpredsedu mimoparlamentnej strany Hlas-SD a bývalého ministra zdravotníctva Richarda Rašiho nemal súčasný šéf zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) dovoliť. "Ak minister nezabojuje, znamená to, že hodil zdravotníctvo cez palubu. Mal by s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽANO) rokovať a vysvetľovať," apeloval Raši. V opačnom prípade štát začne nútiť poisťovne, aby znižovali platby poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Nevyhnutné je tiež podľa neho zvyšovať platy zdravotníkom, inak hrozí ich masívny odchod.    

Poslanec NR SR Vladimír Baláž (Smer-SD) je presvedčený, že k obmedzeniu základnej zdravotnej starostlivosti nedôjde. "My ale potrebujeme rozvíjať skríningové, preventívne programy, inovácie, ale to bez peňazí nepôjde," dodal Baláž.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Zemana odviezla sanitka do nemocnice, bol v bezvládnom stave

Český prezident Miloš Zeman prijal v nedeľu na zámku v Lánoch predsedu hnutia ANO a úradujúceho premiéra Andreja Babiša. Krátko po jeho príchode Zeman prostredníctvom svojho hovorcu zablahoželal víťazom volieb a všetkým zvoleným poslancom, informuje spravodajský server ČT24. Babiš po zhruba pol hodine z Lánov odišiel vedľajším vchodom a čakajúcich novinárov ignoroval. Krátko po Babišovej návšteve zo zámku odviezla českého prezidenta sanitka v sprievode vládnych limuzín.

Vo voľbách získala najviac hlasov koalícia SPOLU, Babišovo hnutie ANO má však vďaka volebnému systému o jedného poslanca viac. SPOLU má však s koalíciou PirátiSTAN väčšinu v snemovni. Oba bloky už spoločne vyzvali prezidenta, aby vyjednávaním o zostavení vlády poveril lídra SPOLU Petra Fialu.

"Blahoželám víťazom volieb a všetkým poslancom, ktorí boli zvolení, bez ohľadu na ich príslušnosť k politickým stranám a zoskupeniam. Prajem im mnoho úspechov v ich ďalšej práci," odkázal deň po voľbách prezident Zeman.

Jeho hovorca Jiří Ovčáček zverejnil vyhlásenie krátko po tom, čo na zámok v Lánoch prišiel Andrej Babiš, ktorý však avizoval, že vopred dohodnutá schôdzka s prezidentom sa nemá týkať výsledku volieb. Babiš po zhruba pol hodine z Lánov odišiel a čakajúcich novinárov ignoroval.

Chcú vládu bez Babiša

Koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL, TOP 09) už v sobotu večer spoločne s koalíciou Pirátov a Starostov oznámila podpis memoranda o povolebnom vyjednávaní, pripomína ČT24. Obe zoskupenia sa v dokumente zaväzujú, že chcú spoločne vytvoriť väčšinovú vládu. V Poslaneckej snemovni budú mať zástupcovia koalícií dovedna 108 mandátov.

"Strany deklarujú vôľu vytvoriť spoločne vládu a žiadajú prezidenta, aby poveril Petra Fialu vyjednávaním o zostavení takejto vlády," uvádza sa v memorande, z ktorého citoval líder koalície SPOLU a možný budúci český premiér Petr Fiala (ODS). Líder koalície PirátiSTAN Ivan Bartoš (Piráti) označil memorandum za prvý krok na ceste k zostaveniu demokratickej vlády.

Aj Babiš by však chcel zostavovať novú vládu, a to s víťaznou koalíciou SPOLU, pripomína server. Očakáva, že po ďalšej schôdzke so Zemanom, ktorá je dohodnutá na stredu, bude jasné, či ho hlava štátu poverí zostavovaním vlády.

Odvoz do nemocnice

Ako informuje spravodajský server ČT24, krátko po návšteve Babiša odviezla zo zámku v Lánoch českého prezidenta sanitka v sprievode vládnych limuzín. Zemana hospitalizovali v nedeľu popoludní v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe.

Hospitalizovaný bol pre komplikácie pri liečbe. Je v starostlivosti odborníkov a lekári poznajú jeho diagnózu, nemajú však súhlas s jej zverejnením, povedal na tlačovom brífingu v Ústrednej vojenskej nemocnici (ÚVN) Zemanov ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral.

Po príchode do nemocnice bol český prezident očividne bezvládny. Na miesto prišla aj jeho manželka Ivana a dcéra Kateřina. "Prezident bol hospitalizovaný na moje odporučenie. Poznáme jeho diagnózu, ale nemám súhlas so zverejnením," ukončil Zavoral, ktorý je riaditeľom ÚVN, krátky brífing. Predtým uviedol, že Zeman je momentálne hospitalizovaný na oddelení intenzívnej medicíny. Stav prezidenta tak zostáva naďalej nejasný.

Týždne chorý

Hovorca prezidenta Jiří Ovčáček v piatok uviedol, že prezident Zeman je už dva týždne chorý a musí meniť svoj program, uvádza ČT24.

V nedeľu mal český prezident poskytnúť aj rozhovor pre spravodajskú stanicu CNN Prima News, ktorý však ešte pred víkendom zrušil. Napriek pôvodným plánom Zeman neprišiel ani do volebnej miestnosti a hlas odovzdal do prenosnej schránky na zámku v Lánoch.

V druhej polovici septembra bol už Zeman hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v pražských Střešoviciach, pripomína server Novinky.cz. Podľa Hradu išlo o plánovanú hospitalizáciu z dôvodu únavy a dehydratácie.

Podľa médií však dôvodom hospitalizácie mala byť tekutina v brušnej dutine, ktorá má súvisieť s problémami s pečeňou, píšu Novinky.cz.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Pre Kotlebu a Mazureka je projekt MOVIR zavádzaním totality. Naď podáva trestné oznámenie

Minister obrany Jaroslav Naď avizoval podanie trestného oznámenia na predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu a člena mimoparlamentnej Republiky Milana Mazureka v súvislosti so zámerným šírením poplašnej správy. Informoval o tom na sociálnej sieti.

Naď (OĽaNO odmieta vyjadrenia Kotlebu a Mazureka k projektu Mobilného monitorovacieho systému pre ochranu izolovaných a rizikových skupín obyvateľstva pred šírením vírusových ochorení (MOVIR). "Rázne odmietam tieto klamstvá a poškodzovanie dobrého mena Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Politika zastrašovania je absolútne dno zúfalstva a slabosti," uviedol s tým, že v najbližších dňoch plánuje vo veci podať trestné oznámenie, ktoré je aktuálne pripravované.  

Mazurek vo svojej reakcii na sociálnej sieti vyjadril potešenie, že minister zareagoval a rozhodol sa podať trestné oznámenie. "Vďaka jeho počinu sa o tomto odpornom projekte môže dozvedieť celé Slovensko. Ľudia si zaslúžia vedieť pravdu," skonštatoval.

"Trafená hus zagágala," zareagoval na avizované trestné oznámenie Kotleba s tým, že sa Naďovi nepodarí zastrašiť ho. Zdôraznil, že ako člen parlamentného brannobezpečnostného výboru bude naďalej sledovať všetky pripravované projekty a informovať verejnosť. "Vy nebudete rozhodovať či a ako budú opoziční poslanci o tom, čo na ľudí chystáte, informovať verejnosť," dodal.

Mazurek aj Kotleba v sobotu (9.10.) na sociálnej sieti zverejnili video, v ktorom o projekte MOVIR hovoria ako o prostriedku vlády na zavádzanie totality.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Politológovia: Víťazmi sú Fiala a Rakušan. Babiš podcenil SPOLU, Piráti spravili chyby a výsledok ľavice je katastrofálny

Tohtoročné voľby do českej Poslaneckej snemovne priniesli niekoľko zmien. Päťpercentnú hranicu prekročili štyri strany a hnutia. Naopak, ČSSD, KSČM alebo aj občianske hnutie Prísaha nedokázali dostatočne osloviť voliča. Práve to je podľa politológa Tomáša Lebedu jedným z prekvapení tohtoročných volieb. Názory niekoľkých odborníkov priniesol portál iDnes.cz.

"Nečakal som, že sa všetky tri subjekty, ktoré sa v preferenciách pohybovali okolo hranice piatich percent, teda KSČM, ČSSD a Prísaha, do Snemovne nedostanú," poznamenal. S ohľadom na volebné výsledky šéfovia ČSSD a KSČM, teda Jan Hamáček a Vojtěch Filip, oznámili, že rezignujú na svoje posty predsedov.

Ľavicová katastrofa

"Čo sa týka ČSSD, oni chceli byť krkom, ktorý hýbe hlavou, hýbe hnutím ANO. Pritakávali menšinovej vláde, ktorá strácala dôveru verejnosti, ktorá zásadne rozdeľovala spoločnosť. Elektorát postupne prechádzal najmä k hnutiu ANO. Bolo to postupné odumieranie sociálnej demokracie. Mali možnosť sa brániť. Strana sa znížila k tomu, že úspechom pre ňu bude dostať sa do Snemovne," dodal na margo súčasného stavu najstaršej českej politickej strany.

Podľa Ladislava Mrklasa sú výsledky ČSSD a komunistov katastrofálne. To, že ešte pred desiatimi rokmi ČSSD vyhrávala voľby, a teraz sa nedostala do Snemovne, označil za bezprecedentné. Zároveň pripomenul, že ani ODS v jej najhoršom roku 2013 nehrozilo, že sa nedostane do Snemovne. "V prípade komunistov to bola otázka času a myslím si, že už sa do Snemovne nevrátia," dodal.

Sociálni demokrati však podľa neho dostali historickú šancu k zásadnej reformne v mimoparlamentnej opozícii. Potom budú môcť znova súťažiť o dôveru voličov a možno sa aj vrátiť na politickú scénu. Zmena u nich podľa neho možná je, pretože Česko ľavicovú stranu potrebuje.

Víťaz Rakušan

Prekvapením tohtoročných volieb bolo aj krúžkovanie u kandidátov koalície progresívnych Pirátov a centristických Starostov. Kým hnutie Starostovia a nezávislí (STAN) získalo 33 mandátov, pričom obhajovalo 6, Piráti obhajovali 22 a získali 4. Podľa Lebedu je výsledok daný predvolebnou kampaňou, ale aj vnútornou komunikáciou Pirátov.

Politológ Jan Kubáček si myslí, že predseda hnutia STAN a druhý muž koalície Pirátov a Starostov Vít Rakúšan je víťazom tohtoročných volieb. "Bude vo vláde, ale neponesie tú najväčšiu zodpovednosť, nebude prvým terčom. Vít Rakušan zažiaril, so Starostami dosiahol nečakané pozície v Snemovni, patrí k najvplyvnejším politickým silám. Takže z pohľadu komfortu je na tom najlepšie Rakušan, z pohľadu príležitostí je to Petr Fiala, pretože má šancu byť premiérom," uviedol.

Piráti a Starostovia mali podľa neho na jar našliapnuté na výborný výsledok, ale rovnako ako Lebeda si myslí, že urobili celý rad chýb v kampani. A tých sa podľa Mrklasa dopustil aj Babiš. "Sústredil sa len na nich a úplne zabudol, že tam ako tretia vzadu číha koalícia SPOLU a že číha presne na tento veľký duel, ktorý nakoniec rozhodol," dodal s tým, že Babiš podľa neho podcenil možnosť, že tieto dve koalície získajú takú väčšinu, akú teraz majú.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Rakúsky kancelár Kurz oznámil rezignáciu

Rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz odstupuje z funkcie. Konzervatívny politik to oznámil v sobotu večer po tom, ako ho prokuratúra označila za podozrivého v prípade vyšetrovania korupcie. Informujú o tom agentúry DPA a APA.

Kurz sa podľa vlastných slov presunie na post šéfa poslaneckého klubu svojej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), pričom za svojho nástupcu navrhuje ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga.

Kancelár sa dostal pod tlak na rezignáciu zo strany opozície i koaličných zelených po stredajšom oznámení protikorupčnej prokuratúry (WKStA), že vyšetruje Kurza a deväť ďalších osôb a tri združenia. Preveruje podozrenia, že od apríla 2016 boli peniaze rezortu financií využité na zaplatenie prieskumov verejnej mienky v prospech Kurza, ktorý bol v tom čase ministrom zahraničných vecí.

Vinu nepriznal

Sám Kurz v sobotu zdôraznil, že jeho odstúpenie neznamená priznanie viny. Obvinenia voči svojej osobe opätovne označil za nepodložené s tým, že sa voči nim bude obhajovať.

Rezignáciu odôvodnil tým, že chce zabrániť mesiacom chaosu a patovej situácie: "Moja krajina je mi dôležitejšia ako moja osoba," vyhlásil.

Kurzovi hrozilo, že mu poslanci budúci utorok na mimoriadnom zasadnutí Národnej rady vyslovia nedôveru na návrh opozície, ak by sa k nej pridali aj zelení. Tí označili za možné pokračovať vo vládnej koalícii len v prípade, ak ÖVP vymení kancelára za iného politika s "bezúhonnou" povesťou.

Vláda zostane pri moci

Rakúska koaličná vláda zostane aj po odstúpení kancelára Sebastiana Kurza pri moci. Šéf zelených, vicekancelár Werner Kogler v sobotu večer oznámil, že v spolupráci s Alexandrom Schallenbergom na čele vlády bude jeho strana môcť pokračovať, informuje agentúra APA.

Kurz sa podľa vlastných slov presunie na post šéfa poslaneckého klubu svojej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), pričom za svojho nástupcu navrhuje ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga.

Kogler označil rezignáciu Kurza za správny a dôležitý krok pre budúcu vládnu spoluprácu. "Bol zvolený variant, ktorý sme vládnemu partnerovi, ÖVP, navrhovali," zdôraznil Kogler.

Kurz i Kogler už svoje stanoviská oznámili prezidentovi Alexandrovi Van der Bellenovi. Šéf zelených sa okrem toho v nedeľu stretne so Schallenbergom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.