Generálny tajomník Kráľovskej švédskej akadémie vied Göran Hansson vylúčil, že by sa pri výbere laureátov Nobelových cien mohli uplatňovať kvóty na báze pohlavia alebo etnického pôvodu. Súčasne priznal, že medzi držiteľmi týchto prestížnych ocenení je len veľmi málo žien, informoval v utorok denník The Guardian.
Medzi 13 tohtoročnými laureátmi Nobelových cien, ktorých mená boli zverejnené minulý týždeň, bola len jedna žena, filipínska investigatívna novinárka Maria Ressová, ktorá dostala cenu za mier spoločne s ruským žurnalistom Dmitrijom Muratovom.
Od začiatku udeľovania Nobelových cien v roku 1901 bolo ocenených iba 49 žien, čo predstavuje len zhruba 6,2 percenta všetkých laureátov."Je smutné, že medzi laureátmi Nobelových cien je len tak málo žien, čo odráža nespravodlivé podmienky v spoločnosti, ktoré existovali najmä v minulosti, ale pretrvávajú aj v súčasnosti. Ešte je potrebné vykonať veľa," vyhlásil Hansson v rozhovore pre agentúru AFP.
Zároveň však obhajoval doterajší spôsob výberu ocenených osôb výlučne na základe toho, čo dosiahli, a odmietol myšlienku, že by sa do selekčného procesu mohli zakomponovať genderové alebo etnické kvóty.
Chceme objavy, nie kvóty
"Rozhodli sme sa, že nebudeme mať kvóty, čo sa týka pohlavia alebo etnicity. Chceme, aby boli vyberaní tí kandidáti,... ktorí urobili najvýznamnejší objav... čo je v súlade s duchom poslednej vôle Alfreda Nobela," uviedol Hansson v rozhovore, ktorý agentúra AFP zverejnila v pondelok.
Zároveň však prisľúbil, že akadémia urobí všetko preto, aby mali ženy vo výberovom procese rovnaké šance ako muži a aby boli aj viac zastúpené vo výboroch, ktoré rozhodujú o laureátoch. Podľa Hanssonových slov sa už vynaložilo veľké úsilie na podporu nominácií žien vo vedeckých kategóriách, v ktorých je ich obzvlášť málo. Tento rok napríklad nedostala Nobelovu cenu žiadna vedkyňa.
Otázkou sa zaoberali, výzvy sa množia
Göran Hansson uviedol, že o možnosti uplatňovania kvót diskutovali členovia akadémie pred zhruba troma týždňami. Odmietli ju však pre obavy, že by takýto krok mohol v konečnom dôsledku oslabiť legitimitu laureátov Nobelových cien. Počet ocenených žien podľa neho v posledných rokoch narastá, ale – pre panujúce spoločenské podmienky – len veľmi pomaly.
Novozélandská fyzička a popularizátorka vedy Laurie Winkelsová v utorok v sérii tweetov kritizovala Švédsku kráľovskú akadémiu, ktorá sa podľa nej nedokáže oslobodiť od zastaraných názorov. "Keby o tom rozhodoval tento (súčasný) výbor, Marie Curie by v roku 1903 (Nobelovu) cenu za fyziku nedostala," uviedla Winkelsová na margo tejto významnej francúzsko-poľskej vedkyne, píše denník The Guardian.
(tasr, ste)
