Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poisťovne čelia presvedčivejším podvodom. Je za tým AI

Generatívna umelá inteligencia výrazne mení podobu poistných podvodov. Poisťovne sa podľa UNIQA čoraz častejšie stretávajú s fotografiami a dokumentmi, ktoré pôsobia vierohodne, hoci sú falošné. Hoci počet odhalených podvodov klesá, ich finančný dosah aj sofistikovanosť rastú.

UNIQA v rokoch 2025 a 2026 zaznamenala 20 prípadov manipulovaných dokumentov, z toho päť na Slovensku. „V minulosti sme odhaľovali najmä jednoduché grafické úpravy. Dnes sa stretávame s fotografiami a dokumentmi, ktoré sú na prvý pohľad veľmi presvedčivé,“ uviedol riaditeľ úseku bezpečnosti a poistných podvodov UNIQA Karel Polák.

Vlani UNIQA SK preverovala 784 podozrivých poistných udalostí a odhalila 413 podvodov, čím zabránila neoprávneným výplatám za 2,03 milióna eur. Počet riešených prípadov medziročne klesol o 11 percent, priemerná uchránená suma na jeden podvod však vzrástla o 61 percent.

V prvom štvrťroku 2026 poisťovňa zabránila neoprávneným plneniam za 560-tisíc eur a odhalila aj samostatný provízny podvod presahujúci milión eur. V boji proti podvodom využíva scoringové modely, forenznú analýzu obrazových dát a automatizovanú detekciu obsahu vytvoreného umelou inteligenciou.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Estónsky premiér: Európa chcela mier bez zbraní. Dnes to neplatí

Vojna na Ukrajine podľa lídrov pobaltských štátov zásadne mení postavenie Európy. Na okraj konferencie o obnove Ukrajiny v Poľsku vyhlásili, že podpora Kyjeva už nie je len otázkou obnovy krajiny či rozširovania Európskej únie, ale skúškou schopnosti Európy prispôsobiť sa novým bezpečnostným výzvam.

Estónsky premiér Kristen Michal uviedol, že súčasné obdobie môže byť zlomovým okamihom pre obrannú spoluprácu v EÚ. „Európa bola projektom mieru bez zbraní. Teraz bude projektom mieru – ale so zbraňami,“ povedal. Podľa neho silnejšie obranné kapacity zvýšia dôveryhodnosť Únie aj jej postavenie vo svete.

Odlišný pohľad než časť západoeurópskych lídrov majú pobaltské krajiny aj na rokovania s Ruskom. Kým nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval na začatie rokovaní o zmrazení frontovej línie, lotyšský premiér Andris Kulbergs vyhlásil, že teraz neverí v mierové dohody. Za prioritu označil posilnenie východného krídla Európy a jednotný postup spojencov.

Kulbergs zároveň zdôraznil, že dôveruje NATO aj podpore Spojených štátov. Pripomenul, že Lotyšsko zvýšilo výdavky na obranu na päť percent HDP podľa cieľa aliancie. Podľa vlastných slov verí, že na budúcotýždňovom samite NATO s účasťou prezidenta Donalda Trumpa neprídu „žiadne hlúpe prekvapenia“.

(euractiv, bak)

Minúta  |  

Trump Európe opäť hrozí drakonickými clami – pre digitálne dane

Americký prezident Donald Trump znova pohrozil, že na dovoz z každej európskej krajiny, ktorá zavedie daň z digitálnych služieb pre americké firmy, uvalí 100-percentné clo.

Na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že viaceré európske štáty o takejto dani rokujú a niektoré sú podľa neho blízko k jej zavedeniu. Ak ju prijmú, Spojené štáty podľa Trumpa okamžite zavedú 100-percentné clo na všetok dovoz z danej krajiny, ktoré nahradí všetky predchádzajúce obchodné dohody.

Takýto krok by mohol ešte viac vyostriť obchodné napätie medzi USA a Európskou úniou. Francúzsko, Španielsko a Taliansko už uplatňujú trojpercentnú daň z digitálnych služieb pre veľké spoločnosti, ďalšie členské štáty podobné opatrenia zaviedli alebo o nich uvažujú. Podobnú dvojpercentnú daň má aj Spojené kráľovstvo, ktorá sa vzťahuje aj na spoločnosti Apple, Google či Amazon.

Hovorca Európskej komisie Olof Gill vyhlásil, že EÚ si vyhradzuje právo brániť sa proti takýmto clám. Zdôraznil, že digitálna daň nie je zameraná na firmy z konkrétnych krajín, ale platí pre všetky veľké spoločnosti bez ohľadu na ich pôvod.

Trumpove vyjadrenia prišli pred termínom 4. júla, keď majú EÚ a USA začať uplatňovať obchodnú dohodu z mája. Daň z digitálnych služieb však jej súčasťou nebola a naďalej zostáva spornou témou rokovaní.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Ukrajinci zasiahli ďalšiu rafinériu. Ruským regiónom chýba benzín

Guvernér Chabarovského kraja na ruskom Ďalekom východe Dmitrij Demešin uviedol, že 70 zo 178 čerpacích staníc v regióne má nedostatok paliva. Na svojom telegramovom kanáli objasnil, že sa plánuje mimoriadna dodávka 600 ton benzínu. Informoval o tom denník Moscow Times.

„Doručenie nákladu si však vyžaduje čas, pretože na vykládku sú rady,“ zdôraznil regionálny guvernér.

K 25. júnu bol oficiálne obmedzený predaj pohonných hmôt v 32 ruských regiónoch vrátane okupovaných území Ukrajiny. Na anektovanom Kryme sa nafta a benzín od 21. júna úplne prestala predávať pre civilistov a bežné firmy. Palivo dostávajú iba štátne orgány, bezpečnostné zložky, armáda a kritická infraštruktúra.

Nedostatok paliva v Rusku je dôsledkom najmä systematických útokov ukrajinských dronov na ropné rafinérie. Podľa agentúry Reuters bolo v máji zasiahnutých 16 rafinérií a v júni niekoľko ďalších, vrátane rafinérie v moskovskej štvrti Kapotňa.

Najnovšie zasiahli ukrajinské drony v noci na nedeľu areál ropnej rafinérie v juhoruskom meste Slaviansk na Kubáni, kde následne vypukol požiar. Rafinéria patrí medzi najväčšie na juhu Ruska, pričom sa nachádza v blízkosti Krymu.

V dôsledku útokov klesla produkcia benzínu v Rusku na 85-tisíc ton denne, zatiaľ čo letná spotreba je zhruba 110-tisíc ton.

V tejto súvislosti agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri zdroje z odvetvia uvádza, že Rusko rokuje s Kazachstanom o možnosti dovozu benzínu AI-92. Ruská vláda tiež povolila rafinériám pre domáci trh vyrábať palivo nižšej kvality.

(tasr)

Minúta  |  

Irán na majstrovstvách sveta vo futbale nepostúpil, USA áno

Nádeje Iránu na prvý postup do vyraďovacej fázy majstrovstiev sveta skončili v sobotu bolestivým spôsobom, keď Rakúsko v poslednej chvíli vyrovnalo zápas s Alžírskom, čím Irán vypadol z osmičky najlepších tretích tímov turnaja.

Tím zakončil v piatok svoju púť v skupine G remízou 1:1 s Egyptom, po čom musel čakať na to, či mu tri body budú stačiť na postup do osemfinále. Turnaj opúšťa bez prehry po remízach s Belgickom, Novým Zélandom a Egyptom v náročnej kampani poznačenej problémami mimo ihriska.

Neistota ohľadom víz a konflikt Iránu s USA znamenali, že tím musel dochádzať zo svojej turnajovej základne v spoluhostiteľskom Mexiku na svoje tri zápasy v skupine v Spojených štátoch.

Americký prezident Donald Trump v marci vyhlásil, že Irán je na majstrovstvách sveta vítaný, ale nepovažuje za vhodné, aby sa jeho reprezentanti zdržiavali v Spojených štátoch „v záujme ich vlastného života a bezpečnosti“.

Po remíze s Egyptom kapitán Mehdi Taremi opísal situáciu ako logistickú „katastrofu“ a spochybnil, či je jeho tím na turnaji skutočne vítaný.

Hostiteľské Spojené štáty do vyraďovacej fázy postúpili z prvého miesta v skupine D. Ovládli ju so šiestimi bodmi vďaka výhram nad Paraguajom a Austráliou. V poslednom zápase ich zdolalo iba Turecko.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Muž v USA protestoval hudbou zo Star Wars. Zatkli ho, neskôr odškodnili

Hlavné mesto Spojených štátov Washington D.C. uzavrelo mimosúdnu dohodu s mužom, ktorý kráčal za hliadkou Národnej gardy a z mobilu nahlas prehrával ikonickú hudbu z filmovej ságy Hviezdne vojny.

Podľa zadržaného Sama O’Haru takto pokojným spôsobom protestoval proti nasadeniu federálnych bezpečnostných zložiek vo Washingtone. Policajti ho napriek tomu na krátko zadržali a spútali, ale nevzniesli voči nemu obvinenie.

O’Hara políciu zažaloval, pretože policajný zásah podľa neho porušil jeho ústavné právo na slobodu prejavu aj ochranu pred neprimeraným zadržaním. Jeho protest sprevádzaný hudobným motívom Imperial March (Darth Vader's Theme) sa stal na sociálnych sieťach virálny.

Podľa súdneho dokumentu sa O’Hara a mesto Washington dohodli na finančnom odškodnení, jeho suma však nebola zverejnená. O’Haru zastupuje Americká únia občianskych slobôd (ACLU), podľa ktorej ide o „významnú sumu“. Žalobca svoje nároky voči mestu a polícii stiahne po jej vyplatení.

O’Harov prípad súvisí s bezpečnostnou operáciou v americkej metropole, ktorú administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa spustila po vyhlásení núdzového stavu. V dôsledku nej boli nasadené stovky príslušníkov Národnej gardy a časť z nich tam pôsobí dodnes.   

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.