Absolútne maximum teploty podľa neho môže ešte vystúpiť. „Podľa predpokladov je práve pondelok, 29. 6., najteplejším dňom. Vo veľmi teplom, pôvodom tropickom, vzduchu sa pri prevažne slnečnom počasí oteplilo už na niekoľkých staniciach na hodnoty blízke 40 stupňov Celzia,“ ozrejmil SHMÚ.
Podľa operatívnych údajov zatiaľ hranicu 40 stupňov Celzia zaznamenali na staniciach Mochovce, Somotor, Mužla a Štrkovec (zhodne po 40,3 stupňa Celzia) a stanicu Kamenica nad Hronom (40 stupňov Celzia).
„Absolútne maximum teploty však môže byť ešte o málo vyššie, keďže teplota začne pozvoľna klesať až približne po 17:30,“ upozornil SHMÚ. Dodal, že údaje majú operatívny charakter a je možná ich korekcia.
Celoslovenský rekord
Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško predtým potvrdil, že celoslovenský rekord maximálnej dennej teploty vzduchu, ktorý nemal ani štyri roky, sa zmenil.
Hodnota 38,8 stupňa Celzia v Somotore z 30. júna 2022 bola prekonaná v sobotu 27. júna v Senici na meteorologickej stanici v Kunove s hodnotou 39,1 stupňa Celzia a v nedeľu na bratislavskej Kolibe, kde teplota vzduchu dosiahla 39,5 stupňa Celzia.
„Vyššie hodnoty sa u nás zaznamenali, ale v iných mesiacoch, nie v júni, bolo to v júli alebo v auguste v rokoch 2007, 2013 a 2022,“ povedal klimatológ. Ako doplnil, stále sa čaká, aké hodnoty budú namerané počas pondelka, respektíve utorka.
Priemerné teploty
Minimálna teplota vzduchu mala podľa Faška za jún rekordnú hodnotu, pretože dosiahla viac ako 25 stupňov Celzia. „Na meteorologickej stanici v Bratislave na Kolibe neklesla teplota vzduchu 27. júna pod 26,3 stupňa Celzia,“ skonštatoval.
Priemerná denná teplota vzduchu dosiahla na mnohých meteorologických staniciach Slovenska vysoké hodnoty. „Tie hodnoty boli také vysoké, že napríklad 28. júna priemerná denná teplota vzduchu v Bratislave na letisku dosiahla 32,4 stupňa Celzia, čo je iba 0,2 stupňa Celzia od rekordnej hodnoty. Tá stále zatiaľ ešte platí pre Piešťany, je to 32,6 stupňa Celzia z 8. augusta 2013,“ povedal Faško.
Zároveň doplnil, že sa to ešte môže zmeniť, pretože fúka vietor a pokles teploty vzduchu v pondelok večer po západe slnka možno nebude taký, aký bol v predchádzajúcich dňoch.
Počas uplynulého týždňa sa na západnom Slovensku zrážky nevyskytovali. „A keď sa potom vyskytli, tak boli zaznamenané na začiatku minulého týždňa, predovšetkým v pondelok,“ povedal klimatológ. Niekde boli zaznamenané búrkové lejaky.
V Plešivci napršalo v pondelok 77 milimetrov alebo v Oravskej Polhore 52 milimetrov. Na väčšine územia Slovenska sa v minulom týždni zrážky nevyskytli.
Príde zmena
Meteorológ Dávid Frnda vyhlásil, že v utorok bude podľa neho ešte podobne horúco ako v pondelok – s teplotami 35 až 40 stupňov a tropickými nocami. V stredu pribudne vlhkosť, bude dusno a od západu dorazia prehánky, dážď a miestami aj intenzívne búrky.
Vo štvrtok denné teploty klesnú na 23 až 30 stupňov, na severe väčšinou na 18 až 23 stupňov. Chladnejšie počasie by malo pretrvať aj v ďalších dňoch. Meteorológovia zároveň upozorňujú na riziko búrok sprevádzaných nárazovým vetrom vrátane takzvaných downburstov. Výstraha SHMÚ pred búrkami platí od utorka na poludnie do stredajšej polnoci.
Horúca Európa
Taliansko a Balkán v pondelok naďalej sužovali rekordné horúčavy, ktoré si za viac než týždeň vyžiadali stovky nadmerných úmrtí, narušili každodenný život a zvýšili riziko lesných požiarov. Vedci označili vlnu horúčav, ktorá sa začala 20. júna, za najhoršiu zaznamenanú v Európe.
Extrémne teploty poškodili infraštruktúru, obmedzili výrobu elektriny a preťažili zdravotnícke systémy. Vo Francúzsku úrady evidujú približne tisíc nadmerných úmrtí prevažne medzi staršími ľuďmi, pričom očakávajú ďalší nárast.
V Taliansku platila najvyššia výstraha pred horúčavami v 22 mestách od Bolzana až po Palermo. Vo Vatikáne sa veriaci počas modlitby Anjel Pána chránili pred slnkom dáždnikmi a vejármi. V Chorvátsku vyhlásili červené výstrahy pre Záhreb, Split a Dubrovník, zatiaľ čo na ostrove Vis bojovali desiatky hasičov podporované štyrmi lietadlami s rozsiahlym lesným požiarom.
V Srbsku teploty vystúpili až na 39 stupňov Celzia, v Albánsku hasiči dostali pod kontrolu požiar, ktorý zničil rozsiahle porasty a olivové háje.
Podľa vedcov by takáto vlna horúčav bola bez klimatickej zmeny spôsobenej človekom prakticky nemožná. Mimoriadne vysoké nočné teploty boli podľa ich analýzy 100-krát pravdepodobnejšie než pred dvadsiatimi rokmi.
Predseda Talianskej meteorologickej spoločnosti Luca Mercalli upozornil, že už 5. až 6. júla sa očakáva ďalšia vlna extrémnych horúčav, ktorá opäť zasiahne Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko a čiastočne aj Britániu. Vyššie teploty síce zvyšujú riziko lesných požiarov, lokálne búrky ho však môžu zmierniť.
Horúčavy si cez víkend vyžiadali ďalšie obete. Na Cypre našli v rozpálenom aute dvoch mŕtvych chlapcov vo veku osem a desať rokov. V Poľsku počas cyklistického podujatia pri Varšave zomreli dvaja cyklisti vo veku 30 a 71 rokov. Krajina zároveň zaznamenala nový teplotný rekord 40,5 stupňa Celzia.
(tasr, lud)
