Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vysoký trest v kauze falšovania zmeniek Markízy. Kočnerov komplic pôjde na 13 rokov za mreže

Za falšovanie zmeniek Markízy dostal Štefan Agh 13 rokov väzenia a pokuta. Bol označovaný za pravú ruku odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera v kauze Gamatex. Kočnera a Pavla Ruska odsúdili za zmenky na 19-ročné tresty odňatia slobody. Prokurátor nemá k rozsudku o Ághovi výhrady.

Na 13-ročný trest odňatia slobody odsúdil senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku Štefana Agha, obžalovaného v kauze falšovania dvoch televíznych zmeniek TV Markíza. Trest by si mal odpykať v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný ani jeho obhajca Štefan Neszméry sa na vyhlásení verdiktu nezúčastnili.

Zároveň obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 5-tisíc eur a ochranný dohľad. Súd ho uznal za vinného za obzvlášť závažný trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom. Voči verdiktu sa dá odvolať v zákonnej lehote. "Tento senát verí slovenským znalcom. Závery znalcov neboli spochybnené," zdôvodnil rozhodnutie rozsudku predseda trojčlenného senátu ŠTS.

Pôvodne prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta navrhoval Štefanovi Aghovi 14 rokov odňatia slobody, ktoré si mal odpykať v ústave so stredným stupňom stráženia. Vo veci sa pojednávalo takmer rok.

Šanta: Nemám zásadné výhrady

"Sme v troch štvrtinách víťazného ťaženia," povedal Šanta s tým, že si nechá zákonnú lehotu na to, či sa voči verdiktu odvolá. Predpokladá, že obžalovaný a obhajca sa odvolajú, čiže vecou sa bude zaoberať v budúcnosti Najvyšší súd SR. "Akceptujeme rozhodnutie súdu," povedal na margo rozsudku právny zástupca TV Markíza. Uviedol, že obžalovaný má právo sa nezúčastniť na vyhlásení verdiktu, čo sa stáva aj v iných procesoch.

"Dalo by sa povedať, že sme v troch štvrtinách víťazného ťaženia, takže nás čaká ešte pravdepodobne rozhodovanie na Najvyššom súde SR, keďže sa dá predpokladať, že obžalovaný odvolanie podá. Ja však verím, že tento boj bude víťazný až do úplného konca. Nemám zásadné výhrady voči tomuto rozsudku, teda ani voči trestu, hoci je to trest o rok nižší, ako som navrhoval, ale myslím si, že je akceptovateľný," uviedol médiám prokurátor po opustení súdnej miestnosti.

Myslí si, že odôvodnenie verdiktu v stručnej prezentácii bolo v zhode s jeho záverečnou rečou. "To znamená, že súd poukázal na znalecké dokazovanie, ktoré v tomto prípade vyznelo ešte jednoznačnejšie ako v prípade odsúdeného Mariana Kočnera a Pavla Ruska. Rovnako súd poukázal na výpovede, ktoré vyzneli negatívne, to znamená, že skutočne tie zmenky nikto nikdy nevidel, nepočul o nich, objavili sa až v rokoch 2016. Takže aj v tomto smere moja záverečná reč a odôvodnenie boli totožné," dodal Šanta.

Obžalobu v tejto veci podal prokurátor Šanta 22. júna minulého roku. Obžalovaný doteraz svoju vinu popiera. ŠTS ukončil dokazovanie v prípade 28. septembra. Čítali sa písomné dôkazy, ktoré navrhol prokurátor Šanta, ako aj obhajca Neszméry. Malo ísť o dôkazy – tajné správy Slovenskej informačnej služby (SIS) k existencii zmeniek.

Šanta na poslednom pojednávaní zdôraznil, že miera zavinenia u obžalovaného bola neporovnateľne nižšia ako u odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera a bývalého riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska v kauze zmeniek.

Obžalovaný vinu popiera a vyhlasuje, že žiadne zmenky v sume 34,5 milióna eur nesfalšoval a sú pravé. V minulosti figuroval ako obvinený v kauze, v ktorej v januári Najvyšší súd SR právoplatne odsúdil Ruska a Kočnera na 19-ročné tresty odňatia slobody. Štefana Agha, označovaného v kauze Gamatex za pravú ruku Kočnera, napokon vylúčili na samostatné konanie. Počas procesu s odsúdenou dvojicou vypovedal ako svedok v júli 2019.

Chronológia kauzy falšovania zmeniek

8. februára 2018: Okresný súd (OS) Bratislava V otvoril pojednávanie v kauze týkajúcej sa TV Markíza a jej bývalého riaditeľa Pavla Ruska. Spoločnosť Mariana Kočnera žalovala jeho a súkromnú televíziu a žiadala preplatenie zmenky v hodnote 8,3 milióna eur. Rusko tvrdil, že zmenku podpísal 11. júna 2000. Celkovo mal signovať štyri zmenky v hodnote približne 69 miliónov eur.

26. apríla 2018: Sudkyňa OS Bratislava V rozhodla, že Rusko aj televízia sú povinní preplatiť zmenku v hodnote 8,3 milióna eur spoločnosti Správa a inkaso zmeniek Mariana Kočnera.

14. mája 2018: Spoločnosť Markíza-Slovakia podala v súvislosti so zmenkami trestné oznámenie na Kočnera a Ruska za údajné falšovanie cenných papierov a marenie spravodlivosti.

6. júna 2018: Národná kriminálna agentúra (NAKA) začala trestné stíhanie vo veci zmeniek.

20. júna 2018: Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) potvrdil, že podnikateľa Kočnera zadržali vo veci týkajúcej sa zmeniek. Rusko si prevzal na polícii uznesenie o obvinení z trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a z trestného činu marenia spravodlivosti.

15. marca 2019: Vyšetrovateľ finančnej polície NAKA podal návrh na obžalobu Kočnera a Ruska. Formou spolupáchateľstva sa mali dopustiť trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí, cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti so škodou 69 miliónov eur.

22. júla 2019: Trojčlenný senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) začal pojednávanie v kauze údajného falšovania televíznych zmeniek.

28. októbra 2019: Senát ŠTS povolil prepis komunikácie Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema ako dôkaz v kauze falšovania zmeniek TV Markíza. Komunikácia sa tak začala na pojednávaní čítať.

12. februára 2020: Senát ŠTS ukončil dokazovanie v kauze falšovania zmeniek. Prokurátor ÚŠP Ján Šanta navrhol obžalovaným trest odňatia slobody vo výške 20 rokov.

27. februára 2020: Senát ŠTS uznal Mariana Kočnera a Pavla Ruska za vinných z falšovania zmeniek TV Markíza. Odsúdil ich na 19-ročný trest odňatia slobody. Kočner dostal aj peňažný trest 10-tisíc eur. Odsúdení avizovali odvolanie.

25. mája 2020: Vyšetrovateľ NAKA podal prokurátorovi návrh na podanie obžaloby Štefana Ágha v kauze falšovania zmeniek TV Markíza. Bol spoločníkom Kočnera vo firme Gamatex. V kauze falšovania zmeniek ho obvinili z toho istého skutku ako Ruska a Kočnera. Vzhľadom na procesnú situáciu bol vylúčený na samostatné konanie.

22. júna 2020: Prokurátor ÚŠP Ján Šanta podal obžalobu na ŠTS v Pezinku na Štefana Ágha.

12. januára 2021: Marian Kočner a Pavol Rusko sú vinní v kauze falšovania televíznych zmeniek. Najvyšší súd SR im potvrdil 19-ročný trest nepodmienečne. Kočner dostal aj peňažný trest 10-tisíc eur. Rozsudok bol právoplatný.

3. júna 2021: Pred senátom ŠTS v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie so Štefanom Ághom. Zastupoval ho nový obhajca Štefan Neszméry. Ďalšie pojednávania sa konali do konca septembra.

28. septembra 2021: Senát ŠTS prerušil hlavné pojednávanie v kauze televíznych zmeniek do 29. septembra, keď odznejú záverečné reči.

29. septembra 2021: Prokurátor ÚŠP Ján Šanta navrhol Štefanovi Ághovi obžalovanému v kauze falšovania televíznych zmeniek TV Markíza 14 rokov odňatia slobody. Štefan Ágh odmietol, že by zmenky falšoval. Vo svojej záverečnej reči skonštatoval, že na zmenky niekto doplnil sumu a jemu nie je známe kto.  

(tasr)

Minúta  |  

Zeman je v stabilizovanom stave na ARO, český Senát bude riešiť, čo ďalej

AKTUALIZOVANÉ Český prezident Miloš Zeman je v rámci pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice hospitalizovaný na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení (ARO). Hovorkyňa nemocnice Jitka Zinke v pondelok potvrdila, že je v stabilizovanom stave a stará sa o neho tím zdravotníkov špecializovaných na intenzívnu starostlivosť.

Ústavná komisia českého Senátu sa bude v utorok 19. októbra zaoberať tým, či je prezident Miloš Zeman schopný vykonávať svoj úrad. Ujasní si, ako postupovať, ak by sa jeho zdravotný stav nezlepšil. V posledných dňoch totiž silnejú hlasy, podľa ktorých už nemôže Zeman funkciu náležite vykonávať. Ak by sa tak rozhodol, mohol by parlament aktivovať článok 66 ústavy a právomoci ho zbaviť. Informoval o tom v pondelok server iDNES.cz.

Či by malo plénum hlasovať o vyhlásení prezidenta Zemana za neschopného vykonávať funkciu, už rokovala senátna komisia pre Ústavu ČR dvakrát, a to v júni a v júli. Vtedy rokovanie ale neodporučila.

Ak by sa rokovanie odohralo, museli by sa na rozhodnutí zbaviť Zemana jeho právomocí zhodnúť obe komory parlamentu, rozhodnutie by musela urobiť nadpolovičná väčšina prítomných poslancov i senátorov. Ak by tak urobili, Zeman by zostal v úrade, výkon by však prešiel čiastočne na predsedu vlády, čiastočne na predsedu Poslaneckej snemovne.

Ako ale vysvetlil ústavný právnik a prorektor Karlovej univerzity Aleš Gerloch, rozhodnutie nemôžu poslanci a senátori urobiť len tak. "Mali by vychádzať z nejakých konkrétnych podkladov, v danom prípade zo zdravotnej dokumentácie alebo nejakej lekárskej správy, ktorá by bola na tento účel poskytnutá," uviedol pre iDNES.cz.

Zákon totiž priamo nepočíta so zdravotnou nespôsobilosťou. "V zásade sa vychádza z toho, že by to mala byť nesporná situácia. Teda situácia, keď je napríklad prezident republiky unesený alebo sa dlhodobo zdržiava napríklad v zahraničí a odmieta sa vrátiť alebo je v bezvedomí a nemôže vykonávať úrad," vysvetlil Gerloch, za akých podmienok by mohlo dôjsť k odobratiu právomocí. Ak by parlament skutočne rozhodol, že Zeman už nie je schopný vykonávať prezidentskú funkciu, mohla by sa hlava štátu brániť na ústavnom súde. Ten by o veci rozhodol v zrýchlenom konaní.

Zeman na ARO

Zemana v nedeľu previezli sanitkou do Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN). Teraz leží na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení (ARO). Podľa hovorkyne nemocnice Jitky Zinke je v stabilizovanom stave a stará sa o neho tím zdravotníkov špecializovaných na intenzívnu starostlivosť.

Zemanov ošetrujúci lekár a riaditeľ nemocnice Miroslav Zavoral v nedeľu uviedol, že dôvodom hospitalizácie sú komplikácie, ktoré sprevádzajú Zemanovo chronické ochorenie, pre ktoré je liečený. "To znamená, že my presne poznáme diagnózu. Tým spôsobom sme schopní zacieliť liečbu tak, ako má vyzerať," povedal novinárom.

Zeman sa v stredu nestretne s premiérom Andrejom Babišom, ako pôvodne plánoval. Serveru iDNES.cz to v pondelok popoludní potvrdil sám Babiš. Dvojica mala rokovať o povolebnej situácii.

Zeman je hospitalizovaný už viac ako 24 hodín. Do nemocnice ho previezli sanitkou v nedeľu okolo 13.00 h v bezvládnom stave. iDNES.cz zdôrazňuje, že hospitalizácia na ARO znamená, že prezidentov stav je kritický.

Modlitba za prezidenta

Olomoucký arcibiskup a šéf Českej biskupskej konferencie Jan Graubner vyzval v pondelok na modlitbu za prezidenta. Jeho vyhlásenie s názvom "Slovo predsedu Českej biskupskej konferencie po voľbách" zdieľal na Twitteri aj Zemanov hovorca Jiří Ovčáček.

"Vyzývam v prvom rade na modlitbu za prezidenta republiky, v ktorej prosíme o jeho uzdravenie a súčasne silu plniť pre dobro celej spoločnosti zásadné úlohy hlavy štátu v tejto dôležitej dobe," napísal Graubner.

Ovčáček chorobu prezidenta potvrdil až po niekoľkých dňoch špekulácií len minulý piatok 8. októbra. Vo vysielaní Rádia Z vtedy uviedol iba to, že Zeman je už 14 dní chorý, no tento stav ho neobmedzuje vo výkone ústavných povinností.

Len 48 hodín od tohto vyhlásenia Zemana previezli zo zámku v Lánoch do pražskej nemocnice. Riaditeľ ÚVN a Zemanov ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral následne v nedeľu informoval, že nemá prezidentov súhlas na zverejnenie diagnózy. Uviedol len, že Zeman je hospitalizovaný v súvislosti s chronickým ochorením, na ktoré sa lieči. Ako je známe, Zeman dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín, cukrovkou a nedoslýchavosťou.

Prezidenta Miloša Zemana hospitalizovala Ústredná vojenská nemocnica. Foto: TASR/AP

Pražský hrad zdravotný stav prezidenta nekomentuje. Potvrdil len jeho hospitalizáciu, pričom tvrdí, že zdravotný stav prezidentovi nijako nebráni vo výkone mandátu. Podľa zdrojov denníka Mladá fronta DNES by však jeho hospitalizácia mohla trvať aj tri týždne.

Server Novinky.cz pripomenul, že Zemana v nedeľu pred prevozom do nemocnice navštívil na zámku v Lánoch premiér Andrej Babiš. Ďalší politici, ktorí by so Zemanom chceli hovoriť o povolebnom usporiadaní v ČR, zatiaľ na stretnutie len čakajú.

(tasr)

Minúta  |  

Štát je pripravený prevziať aj dodávky tepla za skrachované teplárne, vyhlásil Sulík

Vysoké ceny plynu zasiahli nielen alternatívneho dodávateľa energií Slovakia Energy, ktorý odchádza zo slovenského trhu, ale môže spôsobiť problémy aj ďalším energetickým firmám vrátane teplární. Časť z 330 teplární na Slovensku si vopred nezabezpečila dodatočné dodávky plynu a bude musieť nakupovať plyn za aktuálne vysoké ceny. Štát je pripravený prevziať dodávky tepla aj za prípadné skrachované teplárne, uviedol v pondelok minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Na Slovensku je približne 330 teplární, z toho šesť najväčších je vo vlastníctve štátu. Veľká väčšina má podľa ministra nakúpený plyn za primerané ceny. Niektoré teplárne však nemajú plyn nakúpený, stavili na to, že spotová cena bude lepšia ako dlhodobá a môžu sa dostať do problémov.

„Tu bude pripravená spoločnosť MH Manažment, tieto teplárne prevziať a prevádzkovať za korektné ceny,“ povedal Sulík. „Nikto nebude ani sekundu bez dodávok elektriny, plynu alebo tepla,“ dodal.

Minister nevylúčil, že súčasné ceny plynu a elektrickej energie sa okrem Slovakia Energy dotknú aj ďalších alternatívnych dodávateľov energií. Tých by, podobne ako zákazníkov Slovakia Energy, mali prevziať dodávatelia poslednej inštancie, ktorými sú pre plyn Slovenský plynárenský priemysel (SPP) a pre elektrinu regionálne distribučné spoločnosti.

Zatiaľ, čo dodávky energií sú zabezpečené, cena týchto dodávok pre zákazníkov Slovakia Energy nie je zatiaľ pri elektrickej energii jasná. Plyn bude týmto zákazníkom SPP dodávať za štandardné ceny, napriek tomu, že musí dodatočne pre nových zákazníkov nakúpiť plyn v súčasnosti.

Podobná je aj situácia s elektrinou, kde však distribučné spoločnosti požadujú za vyššie nákupné ceny elektriny pre nových zákazníkov dotáciu od štátu. Podľa štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Karola Galeka by mali mať spoločnosti náklady v budúcom roku vyššie o približne 30 miliónov eur.

Podľa Sulíka štát platiť nechce a zákazníci  Slovakia Energy môžu okamžite podpísať zmluvy s SPP, ktorý dodáva aj elektrickú energiu za štandardné ceny. Rokovania rezortu s distribučnými spoločnosťami by sa mali uzavrieť v tomto týždni.

(tasr)

Minúta  |  

Naďov rezort podal trestné oznámenie na Kotlebu a Mazureka

Rezort obrany podal trestné oznámenie na poslancov Národnej rady SR Mariána Kotlebu a Milana Mazureka za šírenie poplašnej správy - presne tak, ako včera avizoval minister na sociálnej sieti.

Predmetom oznámenia podaného na Okresnej prokuratúre Bratislava I. sú nepravdivé a skresľujúce informácie o vývoji a použití systému MOVIR, ktoré obaja menovaní uverejnili vo videách.

„Títo páni sa rozhodli uchopiť pozornosť dôverčivých ľudí a prostredníctvom vymyslených konštruktov o koncentračných táboroch, v ktorých majú byť ľudia umiestňovaní rezortom obrany, účelovo zavádzať verejnosť s cieľom jej zastrašenia," zdôraznil minister Jaroslav Naď.

"Nedovolím, aby zúfalé pokusy o senzácie a rast preferencií takýchto na slovo vzatých neodborníkov poškodzovali krajinu a dôveru obyvateľov v Ozbrojené sily SR. Ministerstvo obrany SR v žiadnom prípade nevytvára a neplánuje vytvárať 'tábory pre neočkovaných ľudí', nezavádza na Slovensku 'totalitu' ani 'nový svetový poriadok',“ pokračoval.

Pre úplnosť doplnil, že Centrum výcviku Lešť sa podieľa na projekte MOVIR za účelom výskumu zaradenia bezpilotných prostriedkov do systému ochrany vyhradeného priestoru v kompetencii Centra výcviku Lešť, a teda v žiadnom prípade nie na použite proti obyvateľstvu Slovenskej republiky. „Centrum výcviku Lešť je uzatvorený vojenský priestor (obvod), kde civilné obyvateľstvo SR ani nemá prístup,“ povedal.

Do pozornosti dal tiež šírenie nepravdivých tvrdení. „Viac ako 76 tisíc zdieľaní vrhá svetlo aj na úroveň odolnosti obyvateľstva proti dezinformáciám. Prosím všetkých, aby neinklinovali k populistickým vyhláseniam bez reálneho základu a aby nešírili neoverené a zjavne nepravdivé informácie, ktoré môžu závažne a najmä negatívne ovplyvniť konanie ľudí. Neubližujme si navzájom - neplňme internet a mysle ľudí nenávisťou založenou na klamstvách ľudí popierajúcich holokaust, no hlásajúcich o čipoch,“ dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Keď nás chcú za to vyhodiť, pokojne, ja odídem. Sme rodina za reformu súdov a nemocníc nezahlasuje

Hnutie Sme rodina nepodporí reformu nemocníc a súdov v aktuálnej podobe, a to ani v prípade, ak by to malo znamenať odchod z vládnej koalície. Uviedol to v pondelok predseda hnutia a zároveň predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár na brífingu vo Vranove nad Topľou po stretnutí v tamojšej nemocnici. Stretnutiu so zamestnancami súdu mala podľa neho zabrániť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

"Keď nás chcú za to vyhodiť, pokojne, ja odídem," povedal Kollár. Poukázal na programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o podpore vyľudňovaných regiónov. "Ja nevidím horší krok, ako vyľudniť tieto regióny cez rušenie súdov, cez rušenie nemocníc. Veď toto sú najväčší zamestnávatelia," pripomenul.

Vranovský súd je po rekonštrukcii

Ani na reformu súdov v podobe, v akej ju prezentuje rezort spravodlivosti, Sme rodina nevidí reálne dôvody. V prípade zlúčenia okresného súdu vo Vranove s humenským sa podľa Kollára nedá hovoriť o "popretŕhaní väzieb". Poslanec NR SR Peter Pčolinský tiež poukazuje na ekonomickú neefektivitu, keďže tri budovy vranovského súdu podstúpili nedávno rekonštrukciu, objekt humenského si opravu vyžaduje a pre fungovanie oboch je nepostačujúci. Vidí za tým realitný biznis s nehnuteľnosťami.

Pčolinský tvrdí, že vranovský súd mal podľa vyjadrenia Kolíkovej "zmiznúť" zo súdnej mapy na základe politického tlaku inej koaličnej strany. Podľa Kollára dostali zase zamestnanci vranovského okresného súdu od Kolíkovej príkaz nekomunikovať s ním.

Kolíková vidí priestor na dohodu

Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková vidí priestor na dohodu s hnutím Sme rodina o podpore reformy novej súdnej mapy. Reagovala tým na vyjadrenie šéfa Sme rodina Borisa Kollára, že hnutie reformu súdnej mapy v súčasnej podobe nepodporí ani za cenu odchodu z vlády. "Myslím si, že je tu priestor na to, aby sme sa dohodli," povedala ministerka. Dodala, že kým príde reformný materiál z medzirezortného pripomienkového konania na vládu, je čas, "aby sme sa o tom v rámci koalície aj s partnerom Sme rodina rozprávali".

Kollár kritizoval aj plánované zlúčenie súdu vo Vranove nad Topľou s Humenným. "Povedala som, že si ho viem ponechať ako pracovisko. Som otvorená rozprávať sa o tom," doplnila.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Foto TASR/Jakub Kotian

Pripustila, že pôvodná úvaha bola spojiť súd vo Vranove so Svidníkom. "Bolo tu množstvo kritiky, a nie politického tlaku, že je lepšie spájať Bardejov so Svidníkom," podotkla s tým, že napokon vyšlo ako najlepšie riešenie spojiť vranovský súd s humenským. Odmietla súvis plánovaného spájania obvodov súdov s realitným biznisom s nehnuteľnosťami.

Ministerka zdôraznila, že v rámci navrhovanej reformy súdnej mapy rieši primárne dostupnosť spravodlivosti. Tvrdí, že ľudia chodia na súd raz alebo dvakrát za život a v prípade, že budú rozhodnutia rýchlejšie a spravodlivejšie, mohli by byť ochotní dlhšie cestovať. Zopakovala, že vytvorenie väčších obvodov súdov by malo priniesť väčšiu špecializáciu sudcov, a tým aj tlak na rýchlosť i vyššiu kvalitu rozhodovania.

Reforma súdnej mapy predpokladá reorganizáciu krajských a okresných súdov i vznik mestských súdov v Košiciach a Bratislave. Počet obvodov okresných súdov sa má znížiť z 54 na 30. Tiež počíta so vznikom troch správnych súdov.

Rezort zdravotníctva verí, že po zistení detailov bude Sme rodina s reformou nemocníc súhlasiť

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR bude o pripravovanej reforme nemocníc s koaličnými partnermi intenzívne komunikovať a vysvetľovať detaily. Verí, že po zistení všetkých detailov s ňou bude súhlasiť aj Sme rodina, uviedol to rezort v súvislosti s vyjadrením predsedu koaličného hnutia Borisa Kollára o tom, že reformu, ako je dosiaľ mediálne prezentovaná, nepodporí, aj keby to malo znamenať odchod hnutia z vládnej koalície.

minister Vladimír Lengvarský
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Foto: TASR/Pavel Neubauer

"Reforma z dielne ministerstva zdravotníctva je postavená ruka v ruke aj s reformou ambulantnej siete, ktorú vláda SR schválila, a nadväzuje na ňu reforma urgentnej zdravotnej starostlivosti," uviedol rezort s tým, že v horizonte niekoľkých rokov má reforma pacientovi priniesť kvalitnú a adresnú zdravotnú starostlivosť, "teda viac zachránených životov a zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí". Zároveň má zdravotníckym pracovníkom priniesť kvalitnejšie podmienky na prácu.

(tasr)

Minúta  |  

COVID automat posiela do tmavšej farby ďalšie okresy. Hodiny pre seniorov sa rušia

Na Slovensku od pondelka nie je ani jeden zelený a ani jeden čierny okres. V bordovej fáze sa ich však nachádza už 16. Hygienici zároveň zrušili vyhradené hodiny pre nákupy dôchodcov. Seniori o ne nemali záujem a podnikateľov toto opatrenia zaťažovalo.

Od pondelka je podľa COVID automatu v druhom stupni ohrozenia, teda v bordovej fáze, 16 okresov. Červených okresov je 43 a oranžových 20.

V stupni ostražitosti – oranžová farba – sú okresy Banská Štiavnica, Bratislava I-V, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Komárno, Malacky, Nové Zámky, Partizánske, Pezinok, Prievidza, Šaľa, Senec, Topoľčany, Trnava, Turčianske Teplice.

V prvom stupni ohrozenia – červené okresy – sú Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Brezno, Bytča, Dolný Kubín, Gelnica,  Ilava, Kežmarok, Krupina, Levice, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Myjava, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Púchov, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Sabinov, Senica, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov, Trenčín, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Žilina, Zlaté Moravce, Zvolen.

V druhom stupni ohrozenia, ktorý zodpovedá bordovej farbe, sú okresy Bardejov, Čadca, Detva, Humenné, Košice I-IV, Košice-okolie, Kysucké Nové Mesto, Námestovo, Ružomberok, Skalica, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník.

Vo všetkých okresoch tak platia prísnejšie podmienky napríklad pre hromadné podujatia, reštaurácie, fitness centrá či wellness, ale aj svadby a kary. Podmienky sa odvíjajú od režimu, ktorý si vyberie organizátor, a to plne zaočkovaní, OTP (očkovaní, testovaní, po prekonaní COVID-19) a tzv. základ, teda všetci zákazníci bez rozdielu.

Seniorské hodiny sa neujali

Hodiny vyhradené pre seniorov a osoby ZŤP sú zrušené. Doteraz mali "seniorské hodiny" vyčleniť prevádzky v bordových a čiernych okresoch v režime "základ". Nová vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, upravujúca činnosť prevádzok, je účinná od pondelka.

"K zrušeniu seniorských hodín pristúpilo konzílium odborníkov spolu s ÚVZ SR z pragmatických dôvodov. Jeden z nich bol, že seniori ich využívali málo, toto opatrenie tak v konečnom dôsledku prevádzky neprimerane zaťažovalo a bolo to neefektívne. Zdôrazňujeme však, že naďalej platí povinnosť prevádzok dodržiavať súbor mnohých protiepidemických opatrení na zníženie šírenia nákazy, ktoré im vyplývajú z platných vyhlášok," uviedla hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Pre prevádzky platí nutnosť vyznačiť režim

Pri vstupe do prevádzky je povinné zvoliť si režim, mať o tom na viditeľnom mieste oznámenie a zabezpečiť vstup do priestorov len účastníkom v zvolenom režime (základ, OTP, kompletne zaočkovaní).

Režim však nemusia vyznačovať napríklad potraviny, drogérie, lekárne, očné optiky a predajne zdravotníckych pomôcok, kúpele poskytujúce procedúry na základe návrhu lekára, predajne novín a tlačovín, predajne s krmivom pre zvieratá a veterinárne ambulancie, knižnice, čerpacie stanice, opravovne a servis elektroniky strojov či služby STK a emisnej kontroly.

Za kompletne zaočkované osoby sa pre potreby vyhlášky považujú deti do 12 rokov a dvoch mesiacov veku. Lehota bola podľa ÚVZ SR stanovená tak, aby sa osoba vo veku 12 rokov stihla zaočkovať a po očkovaní jej uplynul potrebný čas, pri ktorom je predpoklad, že sa v tele stihne vytvoriť dostatočná hladina ochranných protilátok.

Menia sa podmienky v ZSS

Pracovníci zariadení sociálnych služieb (ZSS) sa môžu v nevyhnutných prípadoch starať o klientov aj po pozitívnom teste na ochorenie COVID-19. Nesmú však mať príznaky ochorenia. Umožnila to vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR upravujúca izoláciu pozitívnej osoby a karanténu kontaktov, ktorá je účinná od pondelka.

"Obdobne ako v prípade zdravotníckych pracovníkov, aj u pracovníkov zariadení sociálnych služieb v prípadoch, ak je potrebné zabezpečiť neodkladnú starostlivosť o klienta v zariadení sociálnych služieb a nie je možné zabezpečiť iného pracovníka ZSS ani z okolitých zariadení sociálnych služieb, bude možné, aby pracovník v ZSS, ak je pozitívny a nemá klinické príznaky, poskytoval zdravotnú starostlivosť osobám pozitívnym na ochorenie," ozrejmila hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Podmienkou je, aby takýto pracovník dodržiaval prísne hygienické štandardy, mal nasadený FFP3 respirátor bez výdychového ventilu, respektíve prekrytý chirurgickým rúškom, používal ochranné okuliare alebo štít a tiež nepremokavý ochranný plášť s dlhým rukávom alebo jednorazový ochranný oblek.

Vyhláška tiež po novom medzi osoby v osobitnom režime zaradila aj zamestnancov Sociálnej poisťovne a jej pobočiek, pohrebných služieb, patria tam pracovníci určení poskytovateľom letových prevádzkových služieb, pracovníci určení prevádzkovateľom medzinárodného letiska a ďalšie osoby, o ktorých tak rozhodne regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo vecne príslušný orgán verejného zdravotníctva. Takéto osoby môžu za dodržania podmienok napríklad naďalej chodiť do práce, pokiaľ sú pozitívne testované, ale nemajú klinické príznaky ochorenia COVID-19.

(tasr/tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.