Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zemetrasenie vo Venezuele si vyžiadalo takmer 2-tisíc obetí

Počet obetí minulotýždňového zemetrasenia s dvoma silnými otrasmi vo Venezuele stúpol na 1 943, oznámil v utorok predseda tamojšieho parlamentu Jorge Rodríguez. Počet zranených sa takmer zdvojnásobil na 10 571 a zachránených bolo 6 461 ľudí, píše agentúra Reuters.

Dva za sebou nasledujúce otrasy s magnitúdou 7,2 a 7,5 udreli vo Venezuele v noci na štvrtok. Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od Caracasu. Úplne sa zrútilo 189 budov.

Na pomoc do juhoamerickej krajiny prichádzajú záchranári z rôznych častí sveta. Do Venezuely v nedeľu ráno odletel aj slovenský záchranný tím zložený z 15 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, piatich členov Horskej záchrannej služby a štyroch pátracích psov.

Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) v utorok v príspevku na sociálnej sieti Facebook informoval, že jeho vyslanému tímu sa zatiaľ nepodarilo nájsť žiadnych preživších.

(reuters, tasr, im)

Minúta  |  

Desiatky obcí na západe SR budú mať limitované dodávky vody

Západoslovenská vodárenská spoločnosť (ZSVS) obmedzila dodávky pitnej vody pre takmer 30 miest a obcí v Nitrianskom a Trnavskom kraji pre dlhodobé sucho, vysoké teploty a výrazne zvýšenú spotrebu.

Opatrenia sa týkajú okrem iného miest Šaľa a Galanta, kde môže dochádzať k poklesu tlaku vo vodovodnej sieti alebo k dočasnému prerušeniu dodávok.

Obmedzujúce opatrenia sa aktuálne týkajú miest Šaľa a Galanta, obcí Jelka, Veľké Úľany, Sládkovičovo, Košúty, Veľká Mača, Kajal, Žihárec, Vlčany, Neded, Somola, Selice, Tešedíkovo, Kráľov Brod, Trstice, Dolný Chotár, Močenok, Horná Kráľová, Mojmírovce, Cabaj - Čápor, Lehota, Veľké Zálužie, Branč, Čakajovce, Výčapy - Opatovce a Jelšovce.

Vodári upozorňujú, že bez regulácie by hladina vody vo vodojemoch mohla klesnúť pod kritickú úroveň, čo by ohrozilo zásobovanie pitnou vodou aj zdravie obyvateľov.

Spoločnosť preto reguluje spotrebu, upravuje prietoky z diaľkovodov, dováža vodu do vodojemov a v prípade potreby zabezpečuje náhradné zásobovanie cisternami.

ZSVS zároveň vyzýva obyvateľov, aby pitnú vodu používali výlučne na pitné, hygienické a základné domáce účely a obmedzili jej využívanie na polievanie záhrad, napúšťanie bazénov či umývanie áut.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Meta neuspela, súd preverí obvinenia z návykového dizajnu

Americká federálna sudkyňa zamietla návrh spoločnosti Meta na zastavenie žaloby, ktorú proti nej podalo 29 generálnych prokurátorov amerických štátov.

Tí firmu obviňujú, že Facebook a Instagram zámerne navrhla tak, aby boli pre deti návykové, pričom verejnosť údajne zavádzala o škodlivých dôsledkoch ich používania.

Sudkyňa Yvonne Gonzalez Rogersová zároveň rozhodla, že Meta nedodržala požiadavky zákona o ochrane súkromia detí na internete (COPPA), najmä v oblasti informovania rodičov a získania ich súhlasu.

Meta tvrdí, že neexistujú dôkazy o zavádzaní používateľov a že „závislosť od sociálnych sietí“ nie je uznanou psychiatrickou diagnózou.

Podľa sudkyne však existujú sporné skutkové okolnosti, o ktorých musí rozhodnúť porota. Proces je naplánovaný na 18. augusta a je súčasťou širšej vlny žalôb proti veľkým prevádzkovateľom sociálnych sietí.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina získa od Dánska milióny na zbrane aj muníciu

Dánsko oznámilo nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote približne 4,4 miliardy dánskych korún (približne 588 miliónov eur). Ide už o 30. balík vojenskej podpory od začiatku vojny na Ukrajine.

Z celkovej sumy je približne 1,3 miliardy korún určených na financovanie nákupov prostredníctvom takzvaného dánskeho modelu, ktorý umožňuje Ukrajine obstarávať vojenské vybavenie priamo od vlastného obranného priemyslu.

Podľa dánskej vlády tento prístup podporuje domácu výrobu zbraní a zároveň urýchľuje dodávky na front. Ďalšia časť financií poputuje na obstaranie munície pre delostrelectvo s dlhým dosahom.

Kodaň patrí medzi najaktívnejších podporovateľov Kyjeva a pokračuje v poskytovaní vojenskej pomoci aj viac než tri roky po začiatku vojny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Libanon hlási návrat 400-tisíc ľudí, tisíce domov sú zničené

Približne 400-tisíc Libanoncov, ktorí museli opustiť svoje domovy počas konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hizballáh, sa už vrátilo na juh Libanonu.

Podľa libanonskej ministerky sociálnych vecí Haneen Al-Sayedovej návraty podporilo upokojenie bojov, pričom v najbližších dňoch sa očakáva ďalší príchod obyvateľov.

Od marca bolo vysídlených približne milión ľudí a mnohí sa stále nemôžu vrátiť, pretože ich domy boli zničené alebo sú neobývateľné.

V kolektívnych ubytovacích zariadeniach zostáva približne 13-tisíc ľudí, čo je výrazný pokles oproti vrcholu krízy. Libanonská vláda bude pokračovať v poskytovaní finančnej pomoci, ako aj podpory pri bývaní a zamestnaní.

Obnova krajiny si však podľa odhadov vyžiada miliardy dolárov, ktoré štát zatiaľ nemá k dispozícii. Počas konfliktu bolo úplne alebo čiastočne zničených približne 90-tisíc obytných jednotiek.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Euroclear zažaloval ruskú centrálnu banku

Euroclear zažaloval ruskú centrálnu banku na belgickom civilnom súde, aby zabránil vymáhaniu rozhodnutia moskovského arbitrážneho súdu.

Ten minulý mesiac nariadil bruselskému depozitárovi zaplatiť približne 220 miliárd eur ako náhradu škody za zmrazenie ruských aktív v rámci sankcií EÚ.

Euroclear tvrdí, že postupoval podľa európskych pravidiel a ruské súdy nad ním nemajú právomoc. Podľa spoločnosti sú pre ňu relevantné iba belgické súdy.

Ruská centrálna banka informovala, že o žalobe vie a pripravuje obrannú stratégiu. Rozhodnutie moskovského súdu má v Európskej únii zrejme skôr symbolický než praktický význam, keďže Euroclear chráni európske právo.

Rizikom však zostáva, že Moskva sa pokúsi siahnuť na aktíva Euroclearu v krajinách, ktoré považuje za priateľské, napríklad v Číne, Spojených arabských emirátoch či Kazachstane.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.