Všeobecný lekár Rastislav Zanovit vymenúva, že medzi spomínané špecifické skupiny patria napríklad tehotné ženy, ktorým sa odporúča kyselina listová, seniori a vegáni, ktorým chýba vitamín B12 alebo ľudia s preukázaným nedostatkom niektorých živín.
Čo má ešte význam
Podľa odborníkov nemajú klinický význam ani niektoré dnes mimoriadne populárne doplnky ako napríklad magnézium.
„Ďalším nepreukázaným fenoménom sú vitamínové infúzie ponúkané rôznymi ‚wellness klinikami‘ s prísľubom lepšej imunity, väčšej energie či detoxikácie,“ hovorí Sukeľ.
Rovnaký trend podľa neho platí pre elektrolyty, ktoré sú rozšírené medzi športovcami. Nepotrebuje ich automaticky každý, kto ide športovať alebo sa viac potí.
„Väčšina zdravých ľudí pri bežnej fyzickej aktivite alebo počas letných horúčav straty minerálov bez problémov nahradí pestrou stravou a pitnou vodou. Elektrolytové nápoje majú svoje miesto najmä pri výrazných stratách tekutín,“ vysvetľuje prezident Slovenskej lekárnickej komory.
Duplicitné dávkovanie
Odborníci považujú za najväčší problém, že ľudia často kombinujú viacero prípravkov bez toho, aby si uvedomili, že obsahujú tie isté vitamíny alebo minerály. Riadia sa heslom „viac je lepšie“.
Nie je však pravda, že vitamín nám nemôže ublížiť, lebo je to vitamín. Ak ho prijímame nadmieru, má negatívne zdravotné dôsledky podobne ako lieky. Pri oboch ide o biologicky aktívne látky.
Sukeľ hovorí, že nebezpečný trend prekračovania dávok si všimol v roku 2023 aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Ten znížil horný bezpečný limit pre vitamín B6 z 25 na 12 miligramov denne, pretože pribudli dôkazy o poškodení periférnych nervov pri dlhodobom užívaní vyšších dávok.
Kontrolky blikajú aj inde. „Rizikové je napríklad dlhodobé užívanie vysokých dávok vitamínu A, ktorý môže poškodzovať pečeň a je nevhodný aj v tehotenstve. Nadbytok vitamínu D môže viesť k zvýšeniu hladiny vápnika v krvi a následne k poškodeniu obličiek,“ približuje Zanovit.
„Vitamín E môže vo vysokých dávkach zvyšovať riziko krvácania. U fajčiarov sa navyše pri suplementácii betakaroténom preukázalo zvýšené riziko rakoviny pľúc,“ dopĺňa šéf farmaceutov.
Bez rizika nie sú ani minerály. Nadmerný príjem železa môže poškodzovať pečeň a tráviaci trakt a zbytočné užívanie vápnika môže zvyšovať riziko tvorby obličkových kameňov u náchylných ľudí.
Aby ste predišli predávkovaniu, nesledujte len názov prípravku, ale aj jeho zloženie. A informácie nečerpajte od online „poradcov“ bez kvalifikácie, ktorí na sociálnych sieťach dostávajú zaplatené za propagovanie rôznych prípravkov.
„Liek musí pred uvedením na trh preukázať účinnosť, bezpečnosť aj kvalitu. Pri doplnkoch výživy sa účinnosť spravidla nepreukazuje – výrobca musí zabezpečiť ich zdravotnú bezpečnosť a správne označenie, nie však dokazovať, že deklarovaný účinok skutočne nastane. Preto by mali byť užívatelia opatrní pri marketingu sľubujúcom široké spektrum účinkov,“ prízvukuje Sukeľ.
Čo s čím kombinovať
Najmä sa vyhnite situácii, keď ráno prevrátite dávkovač do dlane a jeho obsah naraz pošlete do tráviaceho traktu. Aby mali výživové doplnky účinok, treba ich vhodne kombinovať a vedieť, či ich prijať nalačno, po jedle a v akých rozostupoch.
Napríklad vitamíny A, D, E, K rozpustné v tukoch sa odporúča užívať s jedlom obsahujúcim tuk.
Železo sa vstrebáva lepšie spolu s vitamínom C. Avšak mliečne výrobky, vápnik, horčík, zinok, čaj či kávu konzumujte aspoň s dvojhodinovým odstupom, lebo majú na železo opačný vplyv.
Kombinácia vápnika, horčíka a zinku môže znížiť mieru ich vstrebávania. „Dôležité je aj oddelenie niektorých doplnkov od liekov – napríklad železo či vápnik môžu znižovať vstrebávanie antibiotík alebo hormónov štítnej žľazy,“ vysvetľuje praktik.
Vitamíny skupiny B a vitamín C treba užívať ráno alebo dopoludnia, keďže podporujú tvorbu energie a pomáhajú koncentrovať sa. Naopak, horčík a niektoré formy vápnika sú vhodnejšie večer, pretože podporujú uvoľnenie organizmu a regeneráciu.
Ak vám obvodný lekár predpísal antibiotiká, je vhodné niekoľko hodín po nich zaradiť aj probiotiká.
Pozor na interakciu s liekmi
Zanovit dopĺňa, že ak beriete výživové doplnky, treba to hlásiť lekárovi. Mnohí pacienti to nepovažujú za dôležité, ale opak je pravdou. Môže to mať vplyv na liečbu.
„Napríklad ľubovník bodkovaný znižuje účinnosť viacerých liekov vrátane hormonálnej antikoncepcie, niektorých antidepresív či liekov na srdce. Ginkgo biloba, cesnak alebo omega-3 mastné kyseliny vo vyšších dávkach môžu zvyšovať riziko krvácania u pacientov užívajúcich lieky na riedenie krvi,“ vymenúva všeobecný lekár.
Vysoké dávky vitamínu B7 môžu skresľovať niektoré hormonálne vyšetrenia vrátane vyšetrení štítnej žľazy alebo srdcových markerov.
A pozor aj na športový doplnok kreatín, ktorý zvyšuje v krvi hladinu kreatinínu, ktorý je jedným zo základných ukazovateľov funkcie obličiek. Treba ho preto vysadiť aspoň týždeň pred preventívnym odberom krvi alebo kontrolou funkcie obličiek.
