Preskočiť na obsah
  |  

Kuffa: Európska komisia môže mať problém so zonáciami

Európska komisia by mohla mať výhrady k zonáciám národných parkov nie pre ich obsah, ale pre bod uznesenia vlády, ktorý sa do dokumentu dostal ako pripomienka. V relácii Slovenského rozhlasu Z prvej ruky to povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. Podľa neho podmienky Plánu obnovy a odolnosti SR nie sú splnené.

Kuffa vysvetlil, že problémom je ustanovenie, podľa ktorého majú územia síce formálne prejsť pod správu národných parkov, no fakticky zostanú pod štátnym podnikom. Práve tento model podľa neho Európska komisia od začiatku označovala za problematický.

Poslankyňa Tamara Stohlová (PS) označila za nezmysel, že minister Tomáš Taraba alebo Kuffa tvrdia, že nevedia, ako sa kritériá dostali do plánu obnovy. Pripomenula, že ministerstvo malo rok na to, aby zabezpečilo súlad zonácií s podmienkami, od ktorých závisí takmer pol miliardy eur.

Vo štvrtok zároveň vyzvala vládu, aby zverejnila schválené pripomienky. Podľa nej je v hre nielen prípadná pokuta za zvrátenie už vyplateného míľnika plánu obnovy, ale aj 453 miliónov eur viazaných na ôsmu a deviatu žiadosť o platbu, ktoré zatiaľ neboli vyplatené.

(tasr, bak)

  |  

Blanár vidí priestor na posilnenie spolupráce so Švajčiarskom

Slovensko a Švajčiarsko majú podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) značný potenciál na rozvoj spolupráce v oblasti výskumu, inovácií, moderných technológií, akademickej sféry či podpory startupov. Hovoril o tom počas prijatia švajčiarskeho veľvyslanca Petra Nelsona pri príležitosti ukončenia jeho diplomatickej misie v Bratislave.

Blanár ocenil dlhodobo priateľské vzťahy oboch krajín aj osobný prínos veľvyslanca k ich rozvoju. Zdôraznil záujem pokračovať v politickom dialógu a prehlbovať spoluprácu v oblastiach prinášajúcich konkrétne výsledky pre občanov a ekonomiky oboch štátov. Vyzdvihol tiež prepájanie slovenskej vedeckej komunity pôsobiacej vo Švajčiarsku s domácim prostredím.

Partneri rokovali aj o druhom švajčiarskom príspevku pre Slovensko, v rámci ktorého je do roku 2029 vyčlenených približne 47 miliónov eur na odborné vzdelávanie, ochranu prírody, biodiverzitu a zdravotníctvo.

Témou stretnutia boli aj vzťahy medzi Európskou úniou a Švajčiarskom. Blanár podporil pokračovanie modernizácie partnerského rámca, ktorý má posilniť hospodárske väzby a priniesť väčšiu právnu istotu pre podnikateľov, výskumníkov, študentov aj občanov.

(tasr, bak)

  |  

NASES podá trestné oznámenie na Slovensko.Digital

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) podá na občianske združenie Slovensko.Digital trestné oznámenie pre list, ktorý združenie zaslalo novým zamestnancom agentúry. Potvrdil to hovorca NASES Petar Lazarov.

Podľa agentúry list doručili vybraným zamestnancom do ich osobných schránok. NASES ho označila za amorálny spôsob zastrašovania a snahu vytvoriť falošný dojem nekalej činnosti jej vedenia.

Slovensko.Digital v liste varovalo pred nátlakom na schvaľovanie projektov, pri ktorých existujú odborné pochybnosti. Tvrdí tiež, že v agentúre sa narýchlo mení organizačná štruktúra s cieľom dosadiť na kľúčové miesta ľudí, ktorí bez otázok výhrad projekty, proti ktorým sa predtým postavili dlhoroční odborníci NASES.

Lazarov tieto tvrdenia odmietol s tým, že organizačná štruktúra sa menila priebežne v rokoch 2025 aj 2026 a nejde o nič výnimočné. Dodal, že NASES dlhodobo čelí útokom zo strany združenia, ktoré podľa agentúry prostredníctvom rôznych kanálov ovplyvňuje jej zamestnancov.

Zároveň poukázal na to, že v združení pôsobia podnikateľské subjekty s vlastnými obchodnými záujmami v oblasti štátneho IT.

(tasr, bak)

  |  

EÚ uvoľnila 2,5 miliardy eur na modernizáciu energetiky v 11 krajinách

Európska komisia a Európska investičná banka oznámili uvoľnenie 2,5 miliardy eur z Modernizačného fondu na podporu 51 energetických projektov v 11 členských štátoch EÚ. Peniaze pochádzajú z príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS).

Od januára 2021 fond poskytol celkovo 23,2 miliardy eur. Financie najnovšie získajú Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko.

Podpora je určená na modernizáciu energetických systémov, zvyšovanie efektívnosti v energetike, priemysle a doprave, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, modernizáciu elektrických sietí a znižovanie emisií skleníkových plynov.

Cieľom je zároveň posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, podporiť inovácie, zvýšiť odolnosť energetickej infraštruktúry a obmedziť dovoz fosílnych palív.

Modernizačný fond je určený pre 13 členských štátov EÚ s nižším hrubým domácim produktom na obyvateľa. Medzi oprávnené krajiny patrí aj Slovensko.

Ďalší termín na predkladanie investičných návrhov je 11. augusta 2026 pre neprioritné projekty a 8. septembra 2026 pre prioritné projekty. Prioritou zostávajú investície do modernizácie energetiky, znižovania emisií a zvyšovania energetickej efektívnosti.

(ec.europa, bak)

  |  

WHO potvrdila koniec šírenia hantavírusu z výletnej lode

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok oznámila koniec šírenia hantavírusu spojeného s výletnou loďou po tom, ako posledná identifikovaná osoba, ktorá bola v kontakte s nakazeným, ukončila karanténu a mala negatívny test na vírus.

Počas výskytu ochorenia sa nakazilo 13 ľudí, z ktorých traja zomreli. Príčinou bol vírus Andes, zriedkavý kmeň hantavírusu, ktorý sa bežne vyskytuje v Argentíne a Čile.

Výletná loď MV Hondius vyplávala z Argentíny 1. apríla.

(reuters, bak)

  |  

Euractiv: Samit NATO prinesie americké zbrojné iniciatívy

Samit NATO, ktorý sa má budúci týždeň konať v Ankare, má priniesť sériu amerických iniciatív, ktoré majú zmierniť politický dosah obmedzenia vojenskej prítomnosti Spojených štátov v Európe, uviedol Euractiv. Popri diskusii o budúcnosti Aliancie sa očakáva predstavenie nových obranných projektov a zbrojných dohôd.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa už začala prehodnocovať rozmiestnenie amerických vojakov v Európe. Pred dvoma mesiacmi oznámila stiahnutie 5-tisíc vojakov z Nemecka a zrušenie plánovaného presunu práporu ďalekonosných zbraní aj práporu protivzdušnej obrany.

Americké zbrojárske spoločnosti majú v utorok predstaviť projekty, ktoré budú realizovať v Európe v spolupráci s vládou USA. Rokovať majú aj o možnom predaji strategických zbraňových systémov vrátane riadených striel Tomahawk. Súčasťou balíka by mohla byť aj integrácia amerických rakiet GMLRS integrácia do európskych odpaľovacích platforiem.

Nemeckí predstavitelia zostávajú opatrne optimistickí. Tvrdia, že kľúčové rozhodnutia padli už na minuloročnom samite v Haagu a Ankara sa zameria na riadený prechod Aliancie do ďalšej fázy.

Od všetkých 32 členských štátov NATO sa očakáva spoločné vyhlásenie o hrozbe, ktorú Rusko predstavuje nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Alianciu. Prekážkou rokovaní môže byť postoj Španielska, ktoré odmieta zvýšený cieľ výdavkov na obranu.

(bak)