Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemocnice sa rušiť nebudú, tvrdí Heger. Verí, že Kollár pochopí potrebu ich zásadnej reformy

Premiér Eduard Heger (OĽANO) verí, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) pri návštevách nemocníc po Slovensku pochopí, že zdravotníctvo potrebuje zásadnú reformu a podporí tú súčasnú, ktorá má byť financovaná z plánu obnovy. Premiér je tak presvedčený, že reforma nemocníc nakoniec nájde podporu koaličných partnerov. Uviedol to v utorok vo svojom stanovisku.

Heger zdôraznil, že nemocnice sa rušiť nebudú. "Zdravotníctvo bolo dlhé roky ťažko skúšané, a preto sme sa rozhodli pri pláne obnovy, že vyčleníme viac ako jednu miliardu eur na to, aby sme ich vybavili, aby pracoviská pre zdravotníkov boli na omnoho vyššej úrovni a aby nám zdravotníci neodchádzali do zahraničia," spresnil predseda vlády.

Verí, že návštevy nemocníc pomôžu Kollárovi pochopiť a podporiť riešenia, ktoré sa pripravili pre zdravotníctvo. "Verím, že nikto nebude chcieť tento plán zmariť, pretože je to plán pre ľudí. Chceme ľuďom poskytnúť špičkové pracoviská, kvalitnú urgentnú medicínu či pôrodnice a všeobecných lekárov. Som presvedčený, že tieto riešenia sú správne riešenia a sú v záujme ľudí, preto verím, že budú mať dostatočnú podporu v parlamente od koaličných partnerov," dodal Heger.

Kollár na pondelkovom (11. 10.) brífingu vo Vranove nad Topľou vyhlásil, že hnutie nepodporí reformu nemocníc a súdov v aktuálnej podobe, a to ani v prípade, ak by to malo znamenať odchod z vládnej koalície. Povedal tiež, že rušením nemocníc sa môže región ešte viac vyľudniť. Pripomenul pritom programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o podpore takýchto regiónov.

(tasr)

Minúta  |  

Lengvarský so Žilinkom: Poplašné správy zabíjajú, voči ich šíriteľom zakročíme

Generálna prokuratúra, ministerstvo zdravotníctva aj Polícia SR spájajú sily v ochrane zdravotníkov pred vyhrážkami. Sľubujú tiež prísnejšie postihy pre tých, ktorí šíria poplašné správy o pandémii a očkovaní.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa na utorňajšom stretnutí s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO) zaoberal aj útokmi na zdravotníkov. Tých v systéme každým dňom ubúda, ale napriek tomu čelia pre podporu očkovania vyhrážkam od antivaxerov.

Žilinka pripomenul, že podľa novely Trestného zákona platnej od 1. januára 2017 požívajú zdravotníci pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k ochrane života a zdravia štatút chránenej osoby.

To znamená, že ak čelia verbálnemu alebo fyzickému násiliu, hrozí zaň páchateľom vyššia trestná sadzba. Útoky na nich treba podľa neho spoločensky odsúdiť, pretože vykonávajú psychicky a fyzicky náročnú profesiu.

Pritvrdíme, odkazuje polícia

Generálna prokuratúra je podľa Žilinku až poslednou inštanciou, ktorá sa útokmi na zdravotníkov môže zaoberať. Žilinka sa preto v danej veci stretne s prezidentom policajného zboru Štefanom Hamranom.

Hamran už v nedeľu avizoval, že polícia bude hľadať možnosti, ako posilniť trestnoprávnu ochranu zdravotníkov. Muži zákona majú podľa neho vytypovanú úzku skupinu ľudí, ktorí sa opakovane dopúšťajú útokov na zdravotníkov. Voči nim plánuje polícia tvrdo zakročiť, aby bol podobným útokom koniec.

„V orgánoch prokuratúry bude mať polícia v tomto smere plnú podporu,“ skonštatoval generálny prokurátor.

Koniec hoaxom, zomierajú pre ne ľudia, odkazuje ministerstvo

Lengvarský dodal, že na stretnutí otvorili aj tému šírenia hoaxov a poplašných správ. V nemocniciach je k dnešnému dňu hospitalizovaných 858 pacientov, potvrdené ochorenie má 794 ľudí. Spomedzi hospitalizovaných je nezaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných zhruba 83 percent ľudí.

„Na covid zomierajú najmä nezaočkovaní. Ľudia, ktorí šíria poplašné správy, prispievajú k smrti iných občanov, preplnenosti nemocníc, a tým aj k obmedzeniu bežnej operatívy,“ povedal minister.

https://standard.sk/125107/biskupi-povazuju-utoky-na-lekarov-a-odbornikov-za-absolutne-neprijatelne/

S generálnym prokurátorom preto riešili možné stratégie na odhalenie šíriteľov dezinformácií. Zaoberať sa nimi budú v priestupkovom alebo trestnoprávnom konaní.

Šírením poplašných správ zo strany samotných zdravotníkov sa bude zaoberať ministerstvo zdravotníctva. To napríklad v auguste podalo sťažnosť Slovenskej lekárskej komore (SLK) na jej člena, lekára Petra Liptáka. Podľa rezortu totiž opakovane šíril nepravdivé a zavádzajúce informácie o ochorení COVID–19, bagatelizoval závažnosť tohto ochorenia, nabádal k nedodržiavaniu platných opatrení a šíril dezinformácie o očkovaní proti ochoreniu COVID-19. 

(tasr, est)

Minúta  |  

Maďarská vláda zrušila uznesenie k nákupu pôdy na Slovensku

Vláda Maďarska zrušila uznesenie o nákupe poľnohospodárskej pôdy v susedných krajinách. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok s tým, že ho o tom informoval maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Korčok toto rozhodnutie berie na vedomie a považuje to za dôkaz nevyhnutnosti vzájomných konzultácií a intenzívneho dialógu o všetkom, čo obe krajiny robia vo svojich vzájomných vzťahoch.

"Pred malou chvíľou ma informoval môj maďarský kolega Péter Szijjártó, že vláda Maďarskej republiky sa rozhodla na podnet slovenskej strany zrušiť uznesenie o nákupe pôdy v susedných krajinách. O toto som žiadal minulý týždeň počas rokovaní môjho maďarského kolegu a potvrdzujem, že včera sa o tom intenzívne rokovalo aj na úrovni premiérov a maďarský premiér Viktor Orbán dnes zaslal list predsedovi vlády SR Eduardovi Hegerovi, ktorého informoval o tomto rozhodnutí," uviedol Korčok (nominant SaS).

https://standard.sk/123510/stat-nevie-kolko-pody-vlastnia-cudzinci-trikrat-nas-preplatia-varuju-polnohospodari-korcok-chce-zmeny/

Minister verí, že v dohľadnom čase dostanú odpovede od maďarského ministra zahraničných vecí a obchodu aj na ostatné otázky týkajúce sa nákupu nehnuteľností alebo programov maďarskej vlády, ktoré realizuje na Slovensku v oblasti školstva a podpory podnikateľov. "Vítam to z toho pohľadu, že viaceré veci sa vyjasňujú, a zároveň potvrdzujem záujem o to, aby sme konštruktívne hovorili aj o ďalších veciach v našich vzťahoch, ktoré sa nás týkajú," zdôraznil.

Heger krok Budapešti víta

Slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) je rád, že vláda Maďarska zrušila uznesenie o nákupe poľnohospodárskej pôdy v susedných krajinách. Je to podľa neho dôležité pre budovanie vzájomných a korektných vzťahov. V stanovisku deklaroval pokračovanie vzájomnej spolupráce.

Podľa Hegera maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi záleží na vzájomných vzťahoch. "Som rád, že pristúpil k takémuto kroku. Je to dôležité pre budovanie vzájomných a korektných vzťahov, na ktorých záleží aj nám. A v tomto duchu budeme pokračovať aj vo vzájomnej spolupráci," skonštatoval predseda slovenskej vlády v stanovisku.

Heger podľa svojich slov na pondelkovom rokovaní s Orbánom "veľmi otvorene" komunikoval výhrady Slovenska s pripravovanou legislatívou Maďarska v súvislosti s nákupom pozemkov v okolitých krajinách. "Dnes ráno, keď som prišiel na stretnutie V4, mi premiér Viktor Orbán oznámil, že ustupuje od tejto legislatívy aj na základe nášho včerajšieho rozhovoru," doplnil Heger.

Kollár ocenil prístup oboch strán

Aktívny prístup ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS) pri rokovaniach s maďarskou stranou ocenil aj predseda parlamentu Boris Kollár.

"Oceňujem, že si uvedomil vážnosť situácie a tento  problém začal okamžite riešiť,“ uviedol Kollár v súvislosti s Korčokom. Podľa slov predsedu parlamentu sú akékoľvek snahy o cielené nákupy pôdy či nehnuteľností na Slovensku zo strany iných štátov neprijateľné a treba sa voči takýmto tendenciám rázne ohradiť.

Kollár rovnako ocenil prácu diplomatov na oboch stranách. Poďakoval sa tiež maďarskému ministrovi zahraničných vecí Péterovi Szijjártóvi a tamojšiemu premiérovi Viktorovi Orbánovi, že spomínané uznesenie na rokovaní vlády stiahol.

Kollár podčiarkol, že konštruktívny dialóg je správnou cestou k udržiavaniu našich priateľských bilaterálnych vzťahov.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Nobelovky by mali uplatňovať genderové a etnické kvóty, žiadajú od švédskej akadémie vied

Generálny tajomník Kráľovskej švédskej akadémie vied Göran Hansson vylúčil, že by sa pri výbere laureátov Nobelových cien mohli uplatňovať kvóty na báze pohlavia alebo etnického pôvodu. Súčasne priznal, že medzi držiteľmi týchto prestížnych ocenení je len veľmi málo žien, informoval v utorok denník The Guardian.

Medzi 13 tohtoročnými laureátmi Nobelových cien, ktorých mená boli zverejnené minulý týždeň, bola len jedna žena, filipínska investigatívna novinárka Maria Ressová, ktorá dostala cenu za mier spoločne s ruským žurnalistom Dmitrijom Muratovom.

Od začiatku udeľovania Nobelových cien v roku 1901 bolo ocenených iba 49 žien, čo predstavuje len zhruba 6,2 percenta všetkých laureátov."Je smutné, že medzi laureátmi Nobelových cien je len tak málo žien, čo odráža nespravodlivé podmienky v spoločnosti, ktoré existovali najmä v minulosti, ale pretrvávajú aj v súčasnosti. Ešte je potrebné vykonať veľa," vyhlásil Hansson v rozhovore pre agentúru AFP.  

Zároveň však obhajoval doterajší spôsob výberu ocenených osôb výlučne na základe toho, čo dosiahli, a odmietol myšlienku, že by sa do selekčného procesu mohli zakomponovať genderové alebo etnické kvóty.

Chceme objavy, nie kvóty

"Rozhodli sme sa, že nebudeme mať kvóty, čo sa týka pohlavia alebo etnicity. Chceme, aby boli vyberaní tí kandidáti,... ktorí urobili najvýznamnejší objav... čo je v súlade s duchom poslednej vôle Alfreda Nobela," uviedol Hansson v rozhovore, ktorý agentúra AFP zverejnila v pondelok.

Zároveň však prisľúbil, že akadémia urobí všetko preto, aby mali ženy vo výberovom procese rovnaké šance ako muži a aby boli aj viac zastúpené vo výboroch, ktoré rozhodujú o laureátoch. Podľa Hanssonových slov sa už vynaložilo veľké úsilie na podporu nominácií žien vo vedeckých kategóriách, v ktorých je ich obzvlášť málo. Tento rok napríklad nedostala Nobelovu cenu žiadna vedkyňa.

Otázkou sa zaoberali, výzvy sa množia

Göran Hansson uviedol, že o možnosti uplatňovania kvót diskutovali členovia akadémie pred zhruba troma týždňami. Odmietli ju však pre obavy, že by takýto krok mohol v konečnom dôsledku oslabiť legitimitu laureátov Nobelových cien. Počet ocenených žien podľa neho v posledných rokoch narastá, ale – pre panujúce spoločenské podmienky – len veľmi pomaly.

Novozélandská fyzička a popularizátorka vedy Laurie Winkelsová v utorok v sérii tweetov kritizovala Švédsku kráľovskú akadémiu, ktorá sa podľa nej nedokáže oslobodiť od zastaraných názorov. "Keby o tom rozhodoval tento (súčasný) výbor, Marie Curie by v roku 1903 (Nobelovu) cenu za fyziku nedostala," uviedla Winkelsová na margo tejto významnej francúzsko-poľskej vedkyne, píše denník The Guardian.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Vysoký trest v kauze falšovania zmeniek Markízy. Kočnerov komplic pôjde na 13 rokov za mreže

Za falšovanie zmeniek Markízy dostal Štefan Agh 13 rokov väzenia a pokuta. Bol označovaný za pravú ruku odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera v kauze Gamatex. Kočnera a Pavla Ruska odsúdili za zmenky na 19-ročné tresty odňatia slobody. Prokurátor nemá k rozsudku o Ághovi výhrady.

Na 13-ročný trest odňatia slobody odsúdil senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku Štefana Agha, obžalovaného v kauze falšovania dvoch televíznych zmeniek TV Markíza. Trest by si mal odpykať v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný ani jeho obhajca Štefan Neszméry sa na vyhlásení verdiktu nezúčastnili.

Zároveň obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 5-tisíc eur a ochranný dohľad. Súd ho uznal za vinného za obzvlášť závažný trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom. Voči verdiktu sa dá odvolať v zákonnej lehote. "Tento senát verí slovenským znalcom. Závery znalcov neboli spochybnené," zdôvodnil rozhodnutie rozsudku predseda trojčlenného senátu ŠTS.

Pôvodne prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta navrhoval Štefanovi Aghovi 14 rokov odňatia slobody, ktoré si mal odpykať v ústave so stredným stupňom stráženia. Vo veci sa pojednávalo takmer rok.

Šanta: Nemám zásadné výhrady

"Sme v troch štvrtinách víťazného ťaženia," povedal Šanta s tým, že si nechá zákonnú lehotu na to, či sa voči verdiktu odvolá. Predpokladá, že obžalovaný a obhajca sa odvolajú, čiže vecou sa bude zaoberať v budúcnosti Najvyšší súd SR. "Akceptujeme rozhodnutie súdu," povedal na margo rozsudku právny zástupca TV Markíza. Uviedol, že obžalovaný má právo sa nezúčastniť na vyhlásení verdiktu, čo sa stáva aj v iných procesoch.

"Dalo by sa povedať, že sme v troch štvrtinách víťazného ťaženia, takže nás čaká ešte pravdepodobne rozhodovanie na Najvyššom súde SR, keďže sa dá predpokladať, že obžalovaný odvolanie podá. Ja však verím, že tento boj bude víťazný až do úplného konca. Nemám zásadné výhrady voči tomuto rozsudku, teda ani voči trestu, hoci je to trest o rok nižší, ako som navrhoval, ale myslím si, že je akceptovateľný," uviedol médiám prokurátor po opustení súdnej miestnosti.

Myslí si, že odôvodnenie verdiktu v stručnej prezentácii bolo v zhode s jeho záverečnou rečou. "To znamená, že súd poukázal na znalecké dokazovanie, ktoré v tomto prípade vyznelo ešte jednoznačnejšie ako v prípade odsúdeného Mariana Kočnera a Pavla Ruska. Rovnako súd poukázal na výpovede, ktoré vyzneli negatívne, to znamená, že skutočne tie zmenky nikto nikdy nevidel, nepočul o nich, objavili sa až v rokoch 2016. Takže aj v tomto smere moja záverečná reč a odôvodnenie boli totožné," dodal Šanta.

Obžalobu v tejto veci podal prokurátor Šanta 22. júna minulého roku. Obžalovaný doteraz svoju vinu popiera. ŠTS ukončil dokazovanie v prípade 28. septembra. Čítali sa písomné dôkazy, ktoré navrhol prokurátor Šanta, ako aj obhajca Neszméry. Malo ísť o dôkazy – tajné správy Slovenskej informačnej služby (SIS) k existencii zmeniek.

Šanta na poslednom pojednávaní zdôraznil, že miera zavinenia u obžalovaného bola neporovnateľne nižšia ako u odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera a bývalého riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska v kauze zmeniek.

Obžalovaný vinu popiera a vyhlasuje, že žiadne zmenky v sume 34,5 milióna eur nesfalšoval a sú pravé. V minulosti figuroval ako obvinený v kauze, v ktorej v januári Najvyšší súd SR právoplatne odsúdil Ruska a Kočnera na 19-ročné tresty odňatia slobody. Štefana Agha, označovaného v kauze Gamatex za pravú ruku Kočnera, napokon vylúčili na samostatné konanie. Počas procesu s odsúdenou dvojicou vypovedal ako svedok v júli 2019.

Chronológia kauzy falšovania zmeniek

8. februára 2018: Okresný súd (OS) Bratislava V otvoril pojednávanie v kauze týkajúcej sa TV Markíza a jej bývalého riaditeľa Pavla Ruska. Spoločnosť Mariana Kočnera žalovala jeho a súkromnú televíziu a žiadala preplatenie zmenky v hodnote 8,3 milióna eur. Rusko tvrdil, že zmenku podpísal 11. júna 2000. Celkovo mal signovať štyri zmenky v hodnote približne 69 miliónov eur.

26. apríla 2018: Sudkyňa OS Bratislava V rozhodla, že Rusko aj televízia sú povinní preplatiť zmenku v hodnote 8,3 milióna eur spoločnosti Správa a inkaso zmeniek Mariana Kočnera.

14. mája 2018: Spoločnosť Markíza-Slovakia podala v súvislosti so zmenkami trestné oznámenie na Kočnera a Ruska za údajné falšovanie cenných papierov a marenie spravodlivosti.

6. júna 2018: Národná kriminálna agentúra (NAKA) začala trestné stíhanie vo veci zmeniek.

20. júna 2018: Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) potvrdil, že podnikateľa Kočnera zadržali vo veci týkajúcej sa zmeniek. Rusko si prevzal na polícii uznesenie o obvinení z trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a z trestného činu marenia spravodlivosti.

15. marca 2019: Vyšetrovateľ finančnej polície NAKA podal návrh na obžalobu Kočnera a Ruska. Formou spolupáchateľstva sa mali dopustiť trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí, cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti so škodou 69 miliónov eur.

22. júla 2019: Trojčlenný senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) začal pojednávanie v kauze údajného falšovania televíznych zmeniek.

28. októbra 2019: Senát ŠTS povolil prepis komunikácie Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema ako dôkaz v kauze falšovania zmeniek TV Markíza. Komunikácia sa tak začala na pojednávaní čítať.

12. februára 2020: Senát ŠTS ukončil dokazovanie v kauze falšovania zmeniek. Prokurátor ÚŠP Ján Šanta navrhol obžalovaným trest odňatia slobody vo výške 20 rokov.

27. februára 2020: Senát ŠTS uznal Mariana Kočnera a Pavla Ruska za vinných z falšovania zmeniek TV Markíza. Odsúdil ich na 19-ročný trest odňatia slobody. Kočner dostal aj peňažný trest 10-tisíc eur. Odsúdení avizovali odvolanie.

25. mája 2020: Vyšetrovateľ NAKA podal prokurátorovi návrh na podanie obžaloby Štefana Ágha v kauze falšovania zmeniek TV Markíza. Bol spoločníkom Kočnera vo firme Gamatex. V kauze falšovania zmeniek ho obvinili z toho istého skutku ako Ruska a Kočnera. Vzhľadom na procesnú situáciu bol vylúčený na samostatné konanie.

22. júna 2020: Prokurátor ÚŠP Ján Šanta podal obžalobu na ŠTS v Pezinku na Štefana Ágha.

12. januára 2021: Marian Kočner a Pavol Rusko sú vinní v kauze falšovania televíznych zmeniek. Najvyšší súd SR im potvrdil 19-ročný trest nepodmienečne. Kočner dostal aj peňažný trest 10-tisíc eur. Rozsudok bol právoplatný.

3. júna 2021: Pred senátom ŠTS v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie so Štefanom Ághom. Zastupoval ho nový obhajca Štefan Neszméry. Ďalšie pojednávania sa konali do konca septembra.

28. septembra 2021: Senát ŠTS prerušil hlavné pojednávanie v kauze televíznych zmeniek do 29. septembra, keď odznejú záverečné reči.

29. septembra 2021: Prokurátor ÚŠP Ján Šanta navrhol Štefanovi Ághovi obžalovanému v kauze falšovania televíznych zmeniek TV Markíza 14 rokov odňatia slobody. Štefan Ágh odmietol, že by zmenky falšoval. Vo svojej záverečnej reči skonštatoval, že na zmenky niekto doplnil sumu a jemu nie je známe kto.  

(tasr)

Minúta  |  

Zeman je v stabilizovanom stave na ARO, český Senát bude riešiť, čo ďalej

AKTUALIZOVANÉ Český prezident Miloš Zeman je v rámci pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice hospitalizovaný na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení (ARO). Hovorkyňa nemocnice Jitka Zinke v pondelok potvrdila, že je v stabilizovanom stave a stará sa o neho tím zdravotníkov špecializovaných na intenzívnu starostlivosť.

Ústavná komisia českého Senátu sa bude v utorok 19. októbra zaoberať tým, či je prezident Miloš Zeman schopný vykonávať svoj úrad. Ujasní si, ako postupovať, ak by sa jeho zdravotný stav nezlepšil. V posledných dňoch totiž silnejú hlasy, podľa ktorých už nemôže Zeman funkciu náležite vykonávať. Ak by sa tak rozhodol, mohol by parlament aktivovať článok 66 ústavy a právomoci ho zbaviť. Informoval o tom v pondelok server iDNES.cz.

Či by malo plénum hlasovať o vyhlásení prezidenta Zemana za neschopného vykonávať funkciu, už rokovala senátna komisia pre Ústavu ČR dvakrát, a to v júni a v júli. Vtedy rokovanie ale neodporučila.

Ak by sa rokovanie odohralo, museli by sa na rozhodnutí zbaviť Zemana jeho právomocí zhodnúť obe komory parlamentu, rozhodnutie by musela urobiť nadpolovičná väčšina prítomných poslancov i senátorov. Ak by tak urobili, Zeman by zostal v úrade, výkon by však prešiel čiastočne na predsedu vlády, čiastočne na predsedu Poslaneckej snemovne.

Ako ale vysvetlil ústavný právnik a prorektor Karlovej univerzity Aleš Gerloch, rozhodnutie nemôžu poslanci a senátori urobiť len tak. "Mali by vychádzať z nejakých konkrétnych podkladov, v danom prípade zo zdravotnej dokumentácie alebo nejakej lekárskej správy, ktorá by bola na tento účel poskytnutá," uviedol pre iDNES.cz.

Zákon totiž priamo nepočíta so zdravotnou nespôsobilosťou. "V zásade sa vychádza z toho, že by to mala byť nesporná situácia. Teda situácia, keď je napríklad prezident republiky unesený alebo sa dlhodobo zdržiava napríklad v zahraničí a odmieta sa vrátiť alebo je v bezvedomí a nemôže vykonávať úrad," vysvetlil Gerloch, za akých podmienok by mohlo dôjsť k odobratiu právomocí. Ak by parlament skutočne rozhodol, že Zeman už nie je schopný vykonávať prezidentskú funkciu, mohla by sa hlava štátu brániť na ústavnom súde. Ten by o veci rozhodol v zrýchlenom konaní.

Zeman na ARO

Zemana v nedeľu previezli sanitkou do Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN). Teraz leží na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení (ARO). Podľa hovorkyne nemocnice Jitky Zinke je v stabilizovanom stave a stará sa o neho tím zdravotníkov špecializovaných na intenzívnu starostlivosť.

Zemanov ošetrujúci lekár a riaditeľ nemocnice Miroslav Zavoral v nedeľu uviedol, že dôvodom hospitalizácie sú komplikácie, ktoré sprevádzajú Zemanovo chronické ochorenie, pre ktoré je liečený. "To znamená, že my presne poznáme diagnózu. Tým spôsobom sme schopní zacieliť liečbu tak, ako má vyzerať," povedal novinárom.

Zeman sa v stredu nestretne s premiérom Andrejom Babišom, ako pôvodne plánoval. Serveru iDNES.cz to v pondelok popoludní potvrdil sám Babiš. Dvojica mala rokovať o povolebnej situácii.

Zeman je hospitalizovaný už viac ako 24 hodín. Do nemocnice ho previezli sanitkou v nedeľu okolo 13.00 h v bezvládnom stave. iDNES.cz zdôrazňuje, že hospitalizácia na ARO znamená, že prezidentov stav je kritický.

Modlitba za prezidenta

Olomoucký arcibiskup a šéf Českej biskupskej konferencie Jan Graubner vyzval v pondelok na modlitbu za prezidenta. Jeho vyhlásenie s názvom "Slovo predsedu Českej biskupskej konferencie po voľbách" zdieľal na Twitteri aj Zemanov hovorca Jiří Ovčáček.

"Vyzývam v prvom rade na modlitbu za prezidenta republiky, v ktorej prosíme o jeho uzdravenie a súčasne silu plniť pre dobro celej spoločnosti zásadné úlohy hlavy štátu v tejto dôležitej dobe," napísal Graubner.

Ovčáček chorobu prezidenta potvrdil až po niekoľkých dňoch špekulácií len minulý piatok 8. októbra. Vo vysielaní Rádia Z vtedy uviedol iba to, že Zeman je už 14 dní chorý, no tento stav ho neobmedzuje vo výkone ústavných povinností.

Len 48 hodín od tohto vyhlásenia Zemana previezli zo zámku v Lánoch do pražskej nemocnice. Riaditeľ ÚVN a Zemanov ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral následne v nedeľu informoval, že nemá prezidentov súhlas na zverejnenie diagnózy. Uviedol len, že Zeman je hospitalizovaný v súvislosti s chronickým ochorením, na ktoré sa lieči. Ako je známe, Zeman dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín, cukrovkou a nedoslýchavosťou.

Prezidenta Miloša Zemana hospitalizovala Ústredná vojenská nemocnica. Foto: TASR/AP

Pražský hrad zdravotný stav prezidenta nekomentuje. Potvrdil len jeho hospitalizáciu, pričom tvrdí, že zdravotný stav prezidentovi nijako nebráni vo výkone mandátu. Podľa zdrojov denníka Mladá fronta DNES by však jeho hospitalizácia mohla trvať aj tri týždne.

Server Novinky.cz pripomenul, že Zemana v nedeľu pred prevozom do nemocnice navštívil na zámku v Lánoch premiér Andrej Babiš. Ďalší politici, ktorí by so Zemanom chceli hovoriť o povolebnom usporiadaní v ČR, zatiaľ na stretnutie len čakajú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.