Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Celoštátny kolaps na Kube odstrihol desať miliónov ľudí od elektriny

Kubánska národná elektrická sieť sa v pondelok napoludnie kompletne zrútila. Celoštátny kolaps odstrihol od dodávok elektrickej energie približne desať miliónov obyvateľov karibského ostrova. Národný prevádzkovateľ siete UNE okamžite oznámil, že začal intenzívne vyšetrovať presnú príčinu tohto masívneho výpadku prúdu.

Ešte pred samotným definitívnym zrútením systému sa pritom takmer dve tretiny územia krajiny ocitli bez dodávok energie. Kuba už dlhé mesiace trpí hodinovými a v poslednom období dokonca celodennými výpadkami.

Tento kritický stav dlhodobo súvisí najmä s technologicky rozpadnutou infraštruktúrou siete a prísnou ropnou blokádou, ktorú voči ostrovu zaviedli Spojené štáty americké, čím drasticky prerušili pravidelné dodávky paliva.

Celonárodný výpadok predstavuje pre Kubáncov ďalšiu ranu. Miestni obyvatelia sú už vyčerpaní z postupných obmedzení, ktoré im v pretrvávajúcich karibských letných horúčavách znemožňujú pracovať či spať.

(reuters, max)

Minúta  |  

Krehké prímerie ohrozené. Útok Izraela v Libanone zabil civilistov

Štyria ľudia vrátane riaditeľky školy v pondelok zomreli pri izraelskom útoku na vozidlo v južnom Libanone. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva išlo o jeden z najsmrteľnejších útokov za posledné týždne, ktorý vážne testuje prímerie dohodnuté minulý mesiac.

Izraelská armáda uviedla, že zasiahla vozidlo približujúce sa k jej „bezpečnostnej zóne“, pričom posádka údajne predstavovala hrozbu. Obete však identifikovali ako riaditeľku školy, jej matku, domácu pracovníčku a zahraničného robotníka, ktorí sa vracali z kontroly vojnou poškodeného domu v Nabatiehu.

Izrael si pozdĺž hranice udržiava desaťkilometrovú bezpečnostnú zónu, čo Libanon považuje za porušenie suverenity. Incident hlboko otriasol miestnymi obyvateľmi, ktorí po vyhlásení prímeria koncom júna dúfali v návrat do normálneho života.

(reuters, max)

Minúta  |  

Estónsko pripustilo pochybnosti o zotrvaní jednotiek USA v krajine

Budúcnosť prítomnosti amerických vojakov v členskej krajine NATO Estónsku sa momentálne prehodnocuje. Pre verejnoprávnu televíziu ERR to povedal tamojší minister obrany Hanno Pevkur.

Spojené štáty americké majú svoje vojenské jednotky v Estónsku v rámci takzvaných prekrývajúcich sa rotácií nepretržite už od roku 2022, keď sa začala ruská invázia na susednú Ukrajinu. Podľa vyjadrenia ministra Pevkura je však budúcnosť tejto vojenskej jednotky nejasná po ďalšej plánovanej rotácii, ktorá má do krajiny prísť koncom tohto leta a odísť koncom roka 2026.

Estónske ministerstvo obrany v pondelok potvrdilo, že je v tejto záležitosti v úzkom a nepretržitom kontakte s vládou Spojených štátov. Rezort zároveň vo svojom oficiálnom stanovisku spresnil situáciu s tým, že USA v súčasnosti komplexne prehodnocujú celkové rozmiestnenie svojich ozbrojených síl na európskom kontinente.

Estónska strana dodala, že akékoľvek ďalšie podrobnosti a konkrétne informácie o zotrvaní alebo odsune amerických vojakov z územia tohto pobaltského štátu definitívne potvrdia až v momente, keď budú dohody medzi obomi vládami jasnejšie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Súd v Utahu rieši vraždu Kirka. Mladíkovi hrozí trest smrti

V utahskom meste Provo v pondelok prokurátori začali predkladať argumenty v prípade minuloročnej vraždy Charlieho Kirka. Známeho 31-ročného konzervatívneho aktivistu a zakladateľa organizácie Turning Point USA zastrelili 10. septembra 2025 počas debaty pred tisíckami ľudí na Utah Valley University.

Z útokov s priťažujúcimi okolnosťami je obvinený 23-ročný Tyler Robinson, ktorý údajne pre tento čin cestoval štyri hodiny autom. V preplnenej súdnej sieni bola prítomná aj Kirkova rodina vrátane vdovy Eriky, ktorá po manželovej smrti prevzala vedenie organizácie.

Prokuratúra žiada pre Robinsona trest smrti. Mladík sa polícii prihlásil sám po tom, ako ho konfrontovali rodičia. Medzi hlavné dôkazy patria DNA na puške, videozáznamy z kampusu, svedectvo spolubývajúceho a ručne písaný odkaz, v ktorom sa k zneškodneniu Kirka priznáva. Pred činom mu údajne poslal správu, že má dosť Kirkovej nenávisti.

Obhajoba sa, naopak, plánuje oprieť o balistické testy, ktoré nepreukázali jasnú zhodu medzi úlomkom guľky z tela a zbraňou.

Sudca Tony Graf počas predbežného pojednávania rozhodne, či je dôvod na hlavný proces. Obhajoba neúspešne žiadala zákaz kamier, zatiaľ čo vdova Erika Kirková presadila prenosy v záujme transparentnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajinské drony zasiahli najväčšiu ruskú rafinériu hlboko na Sibíri

Ruskú rafinériu v Omsku, ktorá je najväčšou v krajine, zasiahli ukrajinské drony. Podľa kyjevskej armády a ruských úradov ide o jeden z najvzdialenejších ukrajinských útokov od začiatku vojny. Ukrajinský generálny štáb potvrdil, že útok spôsobil požiar v tomto komplexe.

Objekt sa nachádza na Sibíri, konkrétne blízko hraníc s Kazachstanom, približne 2 700 kilometrov od územia ovládaného Ukrajinou. Guvernér Omskej oblasti Vitalij Chocenko poznamenal, že protivzdušná obrana väčšinu dronov zničila, incident si nevyžiadal obete a rozsah škôd preverujú.

Rafinéria, patriaca spoločnosti Gazpromnefť, vlani spracovala približne 23 miliónov ton ropy. Kyjev zámerne stupňuje útoky na ruskú ropnú infraštruktúru, čo v krajine občasne spôsobuje akútny nedostatok paliva.

Okrem Omska ukrajinská armáda v noci zaútočila aj na strategické ruské prístavy Usť-Luga a Vysock, cez ktoré Rusko prepravuje ropu v Baltskom mori. Terčom dronov sa stali aj ciele v Kalužskej a Jaroslavlianskej oblasti.

Útoky zasiahli i anektovaný polostrov Krym, kde pri zásahu prístavu Kerč zahynula jedna žena a najväčšie mesto Sevastopol postihol masívny výpadok elektrického prúdu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vláda vo Francúzsku pre smrteľné horúčavy nepadla

Francúzska vláda v pondelok úspešne prežila hlasovanie o nedôvere v parlamente. Opozícia sa ju pokúsila odvolať preto, ako zvládla silnú vlnu horúčav z konca júna.

Podporovatelia návrhu tvrdili, že kabinet neurobil dosť pre zmiernenie následkov extrémneho počasia. V krajine vtedy zaznamenali 2 025 úmrtí a tamojšie zdravotnícke úrady varujú, že toto číslo bude pravdepodobne ešte stúpať. Návrh, ktorý predložila Strana zelených, však podporilo iba 132 poslancov, pričom na schválenie ich potreboval 289.

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu pred hlasovaním obvinil opozíciu z politického marketingu. Vyhlásil, že pád vlády neochráni osamelých seniorov, neochladí nemocnice ani nezmodernizuje vodovody, no ku klimatickej a k zdravotnej kríze by iba pridal krízu politickú.

Samotné hlasovanie poslancov sa konalo v čase, keď krajina naďalej čelila vážnym následkom sucha. Hasiči na juhozápade Francúzska bojovali s masívnym lesným požiarom, ktorý si vyžiadal evakuáciu približne 10-tisíc ľudí.

Skoré letné horúčavy zasiahli celú západnú Európu, pričom spálená pôda zostáva mimoriadne zraniteľná voči ďalším požiarom a predpovede počasia predikujú opätovný nárast teplôt.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.