Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron pricestoval do Sýrie s delegáciou biznismenov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pristál v pondelok v Sýrii. Ide o historicky prvú návštevu hlavy štátu Európskej únie v Damasku od roku 2024, keď povstalci na čele s prezidentom Ahmadom Šarom zvrhli režim Bašára Asada.

Šará, bývalý veliteľ Al-Káidy, si úspešne vybudoval úzke vzťahy so západnými a s blízkovýchodnými mocnosťami s cieľom obnoviť krajinu zničenú trinástimi rokmi občianskej vojny. Na letisku v Damasku Macrona oficiálne privítal sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání.

„Spoločne otvorme novú stránku stability a mieru,“ napísal Macron na sieti X. Kľúčovou témou rozhovorov je hospodárska obnova. Francúzskeho prezidenta preto sprevádzajú poprední obchodní lídri vrátane generálnych riaditeľov energetického gigantu TotalEnergies a prepravnej skupiny CMA CGM.

Macron bol v minulosti popredným hlasom, ktorý volal po zrušení západných sankcií voči Sýrii, čo sa minulý rok z veľkej časti aj stalo.

Sýria sa po diplomatickej izolácii otvára svetu. Prvou hlavou štátu, ktorá krajinu po prevrate navštívila, bol v januári 2025 katarský emir. Nasledovala ho predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a v apríli sýrske hlavné mesto navštívil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európska správa varuje pred rizikom bankovej krízy v Rusku

Ruskému bankovému sektoru hrozí v roku 2026 „explozívna“ kríza, keďže finančné inštitúcie nesú veľkú časť nákladov vojnového hospodárstva. Vyplýva to zo správy európskej spravodajskej služby, ktorú získala agentúra Reuters. Dokument vznikol ako podklad pre predstaviteľov Európskej únie pred prípravou 21. balíka sankcií.

Správa upozorňuje, že zhoršujúca sa kvalita úverov a rast zadlženosti domácností zvyšujú zraniteľnosť bánk voči ďalším západným sankciám. Podľa autorov štátne úverové programy, reštrukturalizácie dlhov a vládna podpora vytvárajú len ilúziu dynamickej ekonomiky a zakrývajú narastajúce riziká.

Odhaduje sa, že problematických je už desať percent podnikových úverov a niektoré veľké banky vykázali v roku 2025 podiel nesplácaných spotrebiteľských úverov až 15 percent. Bankrot vlani vyhlásilo viac ako 500-tisíc Rusov, pričom viac než 13 miliónov ľudí má súčasne najmenej tri úvery.

Ruská centrálna banka hodnotenie nekomentovala, jej predstavitelia však v uplynulých týždňoch riziko rozsiahlej bankovej krízy zľahčovali. Európski diplomati medzitým rokujú o nových sankciách zameraných okrem bánk aj na kryptomenové siete, výrobu dronov, obchodníkov s ropou a rafinérie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump Iránu: Buď uzavrieme dohodu, alebo dokončíme prácu

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty buď dosiahnu s Iránom dohodu, alebo „dokončia prácu“. Obnovil tak hrozbu vojenskej akcie v čase, keď Teherán po pohrebe najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího prejavuje otvorený vzdor.

Nepriame rokovania medzi obomi veľmocami sa skončili minulý týždeň bez verejného náznaku pokroku smerom k trvalému mieru. Stalo sa tak napriek 60-dňovému prímeriu, ktoré malo vytvoriť priestor na diplomaciu po tom, ako konflikt odštartovali americké a izraelské útoky z 28. februára.

„Radšej uzavriem dohodu, pretože nechcem ovplyvniť 91 miliónov ľudí,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Zároveň varoval, že armáda USA dokáže Iránu zbúrať mosty či vyradiť energetické dodávky v priebehu jedinej hodiny. Poznamenal, že islamská republika je ekonomicky vyčerpaná a nemá peniaze.

Trumpove tvrdé vyjadrenia reagujú na víkendový pohreb Chameneího. Napriek vojne pôsobili milióny Iráncov jednotne a odhodlane formovať budúcnosť krajiny bez prejavov slabosti. Hlavným cieľom Washingtonu počas vyhláseného prímeria zostávalo oživenie diplomatických snáh a definitívne zastavenie Iránu pred vývojom vlastného jadrového arzenálu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Celoštátny kolaps na Kube odstrihol desať miliónov ľudí od elektriny

Kubánska národná elektrická sieť sa v pondelok napoludnie kompletne zrútila. Celoštátny kolaps odstrihol od dodávok elektrickej energie približne desať miliónov obyvateľov karibského ostrova. Národný prevádzkovateľ siete UNE okamžite oznámil, že začal intenzívne vyšetrovať presnú príčinu tohto masívneho výpadku prúdu.

Ešte pred samotným definitívnym zrútením systému sa pritom takmer dve tretiny územia krajiny ocitli bez dodávok energie. Kuba už dlhé mesiace trpí hodinovými a v poslednom období dokonca celodennými výpadkami.

Tento kritický stav dlhodobo súvisí najmä s technologicky rozpadnutou infraštruktúrou siete a prísnou ropnou blokádou, ktorú voči ostrovu zaviedli Spojené štáty americké, čím drasticky prerušili pravidelné dodávky paliva.

Celonárodný výpadok predstavuje pre Kubáncov ďalšiu ranu. Miestni obyvatelia sú už vyčerpaní z postupných obmedzení, ktoré im v pretrvávajúcich karibských letných horúčavách znemožňujú pracovať či spať.

(reuters, max)

Minúta  |  

Krehké prímerie ohrozené. Útok Izraela v Libanone zabil civilistov

Štyria ľudia vrátane riaditeľky školy v pondelok zomreli pri izraelskom útoku na vozidlo v južnom Libanone. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva išlo o jeden z najsmrteľnejších útokov za posledné týždne, ktorý vážne testuje prímerie dohodnuté minulý mesiac.

Izraelská armáda uviedla, že zasiahla vozidlo približujúce sa k jej „bezpečnostnej zóne“, pričom posádka údajne predstavovala hrozbu. Obete však identifikovali ako riaditeľku školy, jej matku, domácu pracovníčku a zahraničného robotníka, ktorí sa vracali z kontroly vojnou poškodeného domu v Nabatiehu.

Izrael si pozdĺž hranice udržiava desaťkilometrovú bezpečnostnú zónu, čo Libanon považuje za porušenie suverenity. Incident hlboko otriasol miestnymi obyvateľmi, ktorí po vyhlásení prímeria koncom júna dúfali v návrat do normálneho života.

(reuters, max)

Minúta  |  

Estónsko pripustilo pochybnosti o zotrvaní jednotiek USA v krajine

Budúcnosť prítomnosti amerických vojakov v členskej krajine NATO Estónsku sa momentálne prehodnocuje. Pre verejnoprávnu televíziu ERR to povedal tamojší minister obrany Hanno Pevkur.

Spojené štáty americké majú svoje vojenské jednotky v Estónsku v rámci takzvaných prekrývajúcich sa rotácií nepretržite už od roku 2022, keď sa začala ruská invázia na susednú Ukrajinu. Podľa vyjadrenia ministra Pevkura je však budúcnosť tejto vojenskej jednotky nejasná po ďalšej plánovanej rotácii, ktorá má do krajiny prísť koncom tohto leta a odísť koncom roka 2026.

Estónske ministerstvo obrany v pondelok potvrdilo, že je v tejto záležitosti v úzkom a nepretržitom kontakte s vládou Spojených štátov. Rezort zároveň vo svojom oficiálnom stanovisku spresnil situáciu s tým, že USA v súčasnosti komplexne prehodnocujú celkové rozmiestnenie svojich ozbrojených síl na európskom kontinente.

Estónska strana dodala, že akékoľvek ďalšie podrobnosti a konkrétne informácie o zotrvaní alebo odsune amerických vojakov z územia tohto pobaltského štátu definitívne potvrdia až v momente, keď budú dohody medzi obomi vládami jasnejšie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.