Objemy, ktoré Naí Dillí nakupuje z Ruska, sú dodnes masívne. A to napriek postupnému sprísňovaniu sankcií. V júni odtiaľ krajina importovala 2,7 milióna barelov denne, čo je absolútny mesačný rekord. Na lepšiu predstavu, za šesť dní nakúpili Indovia v Rusku viac ropy než za celý rok 2021.
Pri Indii sa však výpočet príkladov zďaleka nekončí.
Grécke firmy inkasovali miliardy za prepravu
Ten najnovší priniesli v utorok britské noviny Financial Times. Grécke firmy podľa ich kalkulácie za posledné tri roky zarobili na námornej preprave ruskej ropy 3,8 miliardy dolárov.
Ukázali totiž väčšiu ochotu akceptovať riziko než iní prepravcovia, čo bolo vidieť napríklad aj na snahách giganta Dynacom Tankers prekonať blokádu Hormuzu.
Odmenou gréckym lodiarom sú vyššie príjmy, keďže obchodníci platia za tankery prepravujúce ruskú ropu tučné prirážky. Financial Times vyčísľujú, že v porovnaní s ropou z krajín, na ktoré sa západné sankcie nevzťahujú, je to o vyše tretiny viac.
„Dá sa tam zarobiť a nikto iný tam nepôjde a nezarobí ich,“ uviedla pre noviny analytička Michelle Wieseová Bockmannová.
Denník s odkazom na spoločnosti Windward a Vortexa dopĺňa, že takmer 15 percent ruského vývozu ropy v máji prepravili grécki lodiari. Vyčísľuje, že samotnému gigantovi Dynacom Tankers vyniesla preprava ruskej ropy od júla 2023 zhruba 800 miliónov eur. Slušné stámiliónové čísla si však pripísali aj spoločnosti Olympic Shipping and Management, Stealth Maritime či Polembros Shipping.
Viac ruskej ropy ako Gréci prepravili podľa zistení denníka v posledných troch rokoch len subjekty registrované v Spojených arabských emirátoch.
Keď vyradené tankery brázdia svetové oceány
Zarábanie na prenájme lodí pre obchodníkov s ruskou ropou je však len jedným z úspešných príbehov tých, čo vďaka sankciám rozbehli lukratívny biznis.
Ruská tieňová flotila by totiž nebola schopná prepravovať toľko ropy, ak by viaceré západné firmy nepredali rôznym schránkovým spoločnostiam svoje vyradené plavidlá, ktoré sa neskôr stali jej súčasťou.
Organizácia Follow the Money a investigatívni novinári z OCCRP [Projekt na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie, pozn. red.] vypočítali, že západní majitelia lodí zarobili takýmto predajom starých tankerov celkovo viac než 6,3 miliardy dolárov. A tieto „lode predané z Európy a USA“ podľa nich tvoria „takmer 40 percent ruskej tieňovej flotily, čo predstavuje približne 230 lodí“.
Na spresnenie, za loď v ruskej tieňovej flotile považovali plavidlo, ktoré „prepravuje ruskú ropu, má neprehľadnú vlastnícku štruktúru a nemá spoľahlivé západné poistenie proti úniku ropy“.
Najviac ich podľa analýzy pochádzalo opäť od gréckych majiteľov, no viacero plavidiel takto predali aj spoločnosti so sídlami v Nemecku, Belgicku či na Cypre a v ďalších európskych krajinách.
Bývalí členovia ZSSR: tranzitné stanice na západný tovar
Európske a americké sankcie, ktoré blokujú tok západných tovarov do Ruska, sa zase postarali o vznik siete prostredníkov. Rôzne položky, ako sú autá a luxusný tovar, ale aj rôzne strojové súčiastky, po ktorých je v Rusku stále dopyt, putujú z rúk do rúk cez rozličné schránkové spoločnosti. A tie na tom dobre zarábajú.
To, ako prechádza tovar rôznymi štátmi do Ruska, vidieť napríklad na obchodných údajoch EÚ. Členské štáty dramaticky zvýšili export do viacerých krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Vývoz do Kirgizska bol v roku 2025 bezmála desaťnásobný oproti roku 2021. O niečo menší nárast evidovali Arménsko, Gruzínsko či Azerbajdžan.
Export z EÚ do Turecka a Kazachstanu sa síce neznásoboval (pretože bol relatívne veľký už pred vojnou na Ukrajine), no v absolútnych číslach bolo jeho zväčšenie extrémne – v prípade Turecka z 80 miliárd na zhruba 114 miliárd eur. Na lepšiu predstavu, ide o sumu, ktorá takmer zodpovedá HDP celého Islandu.
Údaje o vývoze tovarov z týchto krajín do Ruska pritom potvrdzujú, že veľká časť zo zvýšeného objemu obchodu s EÚ putuje ďalej do krajiny medveďa.
Presný pohyb je však takmer nemožné vystopovať, keďže niektoré položky mohli prejsť rukami viacerých sprostredkovateľov – napríklad entít z Číny, Hongkongu, Indie a ďalších krajín. Peking či Nai Dillí od začiatku vojny na Ukrajine takisto dramaticky zvýšili export do Ruska.
A tak zatiaľ čo sankcie dosiaľ nedokázali spôsobiť sľubovaný ekonomický kolaps Ruska – hoci mu priniesli citeľné náklady –, vytvorili nové podnikateľské príležitosti pre špekulantov a sivú zónu globálnej ekonomiky. Ukazuje sa na tom sila trhu. Ponuka si aj napriek obmedzeniam dokázala nájsť svoju cestu tam, kde pretrváva dopyt. A mnohí na tom zarobili.
