Obciam pri zlepšení ich finančnej kondície už teraz pomáhajú centrá zdieľaných služieb. Nie každá si totiž môže dovoliť mať vlastných odborníkov, účtovníkov alebo manažérov na prípravu rozvojových projektov.
Model spoločných obecných úradov stratil dynamiku. V popredí je zriaďovanie spomínaných centier zdieľaných služieb. Vláda pred necelým dvomi rokmi rozhodla, že vzniknú v 22 obciach v najmenej rozvinutých regiónoch. Peniaze na ne plynú z európskych zdrojov z plánu obnovy.
Prvé centrum bolo otvorené vlani v Tornali v okrese Revúca. Poskytuje služby v oblasti stavebnej agendy, životného prostredia, školstva, cestnej dopravy či sociálnych vecí. Služby tak môžu využívať najmä malé obce s nízkymi rozpočtami.
Ministerstvo vnútra najnovšie pripravuje zákon o združovaní obcí. Cieľom je vytvoriť jasnejšie pravidlá na spoluprácu samospráv. Zámerom však nie je zlučovanie obcí alebo zníženie ich počtu.
Nová legislatíva má podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vytvoriť základ, ktorý umožní obciam efektívnejšie spolupracovať tam, kde je spoločný postup racionálny, odborne opodstatnený a ekonomicky výhodný. Rezort vnútra už diskutoval so ZMOS-om o právnej forme budúceho združovania obcí, aký bude vzťah k už existujúcim formám spolupráce a ako bude zabezpečené prepojenie na centrá zdieľaných služieb. Hovorilo sa aj o tom, či má ísť o združenie právnických osôb, verejnoprávnu korporáciu alebo inú formu, ktorá bude stabilná a funkčná.
Úpadok modelu spoločných obecných úradov
Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák (Hlas) upozornil, že miera a rozsah existujúcej medziobecnej spolupráce sú nedostatočné. Poznamenal, že tomuto rozmeru kooperácie a koordinácie obcí chýba zo strany štátu systematická podpora. Jedna vec je podľa neho mať v zákone určité možnosti a úplne iná kategória je dať týmto možnostiam nástroje, mechanizmy a podporu.
„Napokon, ukázalo sa to v plnej paráde v ostatných viac ako dvoch desaťročiach, keď sa začal rozsypávať model spoločných obecných úradov, ktoré mali spájať obce na spoločné zabezpečovanie preneseného výkonu štátnej správy. Z takmer dvoch stoviek spoločných obecných úradov máme takmer sedemdesiat a pritom štvrtina z nich v sebe spája štyri obce. Myslím si, že tento fakt hovorí za mnohé,“ povedal pre Štandard Kaliňák.
Jednou z dôležitých tém je, či sa obce budú musieť povinne zaviazať k spolupráci. Podľa štátneho tajomníka aj nový zákon bude garantovať, že „dedina bude dedinou a starosta starostom, kým obyvatelia nerozhodnú inak“.
„Uvažujeme však nad minimálnymi štandardmi, ako je počet obcí, ktoré sa musia spojiť na spoločný výkon agendy, alebo stanovenie minimálneho počtu obyvateľov, ktorý by pripadal na jedno centrum zdieľaných služieb. Práve tam by sme mali vytvorené nástroje na spoločný výkon agendy, rešpektovanie obce ako politickej a územnej samosprávnej jednotky aj s prihliadnutím na potrebu spolupráce obcí na realizáciu skutočných Integrovaných územných investícií,“ ozrejmil Kaliňák.
Upozornil, že budúce eurofondy budú už o skutočných, a nie predstieraných integrovaných projektoch, v ktorých sa na téme musí spájať väčšie územie ako jeden chotár.
Úradovanie pod jednou strechou
Starostovia, s ktorými Štandard hovoril, si pochvaľujú spoluprácu viacerých obcí pri spravovaní agendy. „Všetko máme pod jednou strechou, či už je to stavebný úrad, mzdová účtovníčka. Pribúdajú aj ďalšie služby. Výhodou je, že ako starostovia nemusíme tieto agendy riešiť osobitne,“ ozrejmil starosta Kračúnoviec Michal Boleš (KDH).
Táto obec patrí do centra zdieľaných služieb v meste Giraltovce na východe Slovenska. Jej rozpočet je približne dva milióny eur a má 1 270 obyvateľov. Kým ešte nefungovalo centrum, obec využívala spoločnú úradovňu, na jej chod prispievala sumou 25-tisíc eur.
Obec Šarbov v okrese Svidník má len 20 obyvateľov. Patrí medzi najmenšie na Slovensku. Spojila sa s ďalšími menšími sídlami, aby ušetrila peniaze. „Z čoho by sme platili napríklad stavebný dozor?“ poznamenal starosta Stanislav Skasko. K dispozícii má ročný rozpočet približne 10-tisíc eur.
Znižovanie počtu obcí nie je v pláne
Na Slovensku sa uvádza 2 927 obcí podľa administratívneho členenia používaného pri sčítaní obyvateľov. Problémom je ich rozdrobenosť. Až 1 128 sídiel má do 500 obyvateľov, čo predstavuje približne 39 percent. Najviac ich je v Prešovskom kraji, a to 665. Malé obce sú rozptýlené najmä v okresoch Medzilaborce, Stropkov, Svidník a Snina. Naopak, najmenej ich je v Bratislavskom kraji (89).
Za bývalého režimu boli za strediskové obce vybrané väčšie sídla, kde fungovali školy, zdravotné stredisko, pošta, obchody či kultúrny dom. Časť samospráv stratila samostatnosť, pretože ich pričlenili k väčším celkom. Po páde socializmu nastal opačný vývoj, menšie sídla sa znovu oddelili od väčších.
Nesúhlasili by sme, hovoria oslovení starostovia
Súčasná vláda už nepodnikne kroky, ktoré by viedli k zlučovaniu obcí, a teda k zníženiu ich počtu. Štátny tajomník si nevie predstaviť, ako by bolo možné rušiť obce, ak Slovenská republika v plnom rozsahu ratifikovala Európsku chartu miestnej samosprávy. „Treba si uvedomiť, že zrušenie obce na konci dňa môže spôsobiť vytváranie skanzenov so živými ľuďmi, čo si nikto nemôže želať. Preto ani v slovníku, ani v myšlienkach nemám rušenie obcí,“ vysvetlil.
Zlučovanie podľa Kaliňáka prichádza do úvahy vtedy, ak sa obec dobrovoľne vzdá politickej jednotky, a to nastane v momente, keď nikto z obyvateľov nechce kandidovať na funkciu starostu alebo je v obci reálny nezáujem obsadiť všetky mandáty v zastupiteľstve.
Samotní predstavitelia samospráv nemajú záujem, aby obce zanikli. Starosta Kračúnoviec Boleš by bol proti tomu, aby sa zlučovali obce nad 500 obyvateľov. Aj starosta Šarbova Skasko má odmietavý postoj. „Ja by som s tým nesúhlasil. Je vynikajúce, že každá dedina má svojho starostu,“ uzavrel.