Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump našiel v zákone dieru na pokračovanie vojny s Iránom

Americký prezident Donald Trump zaslal Kongresu formálne oznámenie o obnovení nepriateľských akcií voči Iránu. Jeho súčasná administratíva vníma tento krok ako otvorenie nového 60-dňového okna na nasadenie armády v regióne bez predchádzajúceho súhlasu zákonodarcov.

Trump v liste z 10. júla argumentuje svojou osobnou ústavnou zodpovednosťou chrániť amerických občanov, národnú bezpečnosť a záujmy USA. Tvrdí, že Irán porušil mierové memorandum zo 17. júna útokmi na obchodné lode v Hormuzskom prielive, čo ho viedlo k nariadeniu novej blokády a náletov.

Podľa platného amerického federálneho zákona o vojnových právomociach musí prezident nahlásiť vojenské akcie do 48 hodín a bez schválenia ich do 60 dní ukončiť.

Kritici a opoziční Demokrati však upozorňujú, že Biely dom zákon nesprávne interpretuje a obchádza. Trump totiž tvrdí, že predchádzajúce dvojtýždňové aprílové prímerie úspešne vynulovalo pôvodnú zákonnú lehotu, aj keď blokáda iránskych prístavov zo strany amerických síl fakticky nepretržite pokračovala.

Obe komory amerického Kongresu už minulý mesiac schválili dôležitú rezolúciu, ktorá prezidentovi nariaďuje úplne a bezodkladne stiahnuť všetky americké sily z tohto nebezpečného konfliktu. Šéf Bieleho domu toto schválenie rezolúcie hneď ostro skritizoval a nahnevane obvinil svojich politických oponentov z poskytnutia pomocnej ruky Teheránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada na zimu 300 rakiet do systému Patriot

Ukrajina a deväť západných spojencov oznámili v Paríži vytvorenie koalície na vývoj nového systému protiraketovej obrany Freya, ktorý má slúžiť ako lacnejšia, no vysoko účinná alternatíva k drahému americkému systému Patriot.

Zelenskyj však zopakoval, že Ukrajina potrebuje aj rakety Patriot – teraz aj v zime. Práve na zimu priblížil aj predstavu o balíku dodávok: „Vypočítali sme, že tento balík by mal obsahovať 100 rakiet Patriot mesačne, 300 rakiet na zimu. Žiadam vás, aby ste tento návrh zvážili.“

(reuters, max)

Minúta  |  

Po eskalácii na Blízkom východe vystrelili ceny ropy opäť nahor

Ceny ropy v utorok vzrástli takmer o tri percentá a vyšplhali sa na svoje štvortýždňové maximum. Trh tak prudko reaguje na opätovné obnovenie americkej námornej blokády Iránu a eskaláciu vojenských útokov v strategickom Hormuzskom prielive.

Futures kontrakty na ropu Brent zdraželi o 1,8 percenta na 84,8 dolára za barel, zatiaľ čo americká ľahká ropa WTI si pripísala 2,2 percenta a atakuje 80 dolárov za barel. Obe komodity zaznamenali najvyššie hodnoty od polovice júna, keď strany podpísali krátkodobé memorandum o prímerí.

Americká armáda na príkaz prezidenta Donalda Trumpa uskutočnila už tretiu noc po sebe letecké údery na Irán. Trump zároveň navrhol zaviesť povinný 20-percentný poplatok pre všetky tranzitné lode za ochranu prielivu. Situáciu v regióne ďalej vyhrotil incident, pri ktorom iránske strely s plochou dráhou letu zasiahli v ománskych vodách dva tankery zo Spojených arabských emirátov, čo si vyžiadalo život indického námorníka.

Analytici varujú, že akékoľvek vážnejšie fyzické zablokovanie tankerovej dopravy cez toto kľúčové námorné úzke miesto okamžite spustí ďalší nekontrolovateľný cenový šok na globálnych trhoch. K celkovej neistote prispievajú aj obnovené raketové útoky jemenských húsíov na ciele v Saudskej Arábii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Húsíovia zaútočili raketami na Saudskú Arábiu

Jemenské povstalecké hnutie húsíov odpálilo rakety na Saudskú Arábiu, čím po štyroch rokoch porušilo prímerie. Útok smeroval na medzinárodné letisko v južnom meste Abhá. Saudskoarabská vojenská koalícia strely úspešne zachytila.

Húsíovia akciu označili za odvetu za predošlé bombardovanie letiska v hlavnom meste Saná, ktoré majú pod kontrolou. Zároveň varovali letecké spoločnosti pred vstupom do saudskoarabského vzdušného priestoru.

K útoku na letisko v Saná sa prihlásila medzinárodne uznávaná jemenská vláda podporovaná Rijádom. Jej ministerstvo odôvodnilo útok snahou vyradiť pristávaciu dráhu a zabrániť pristátiu podozrivého iránskeho lietadla, čo označilo za ochranu vlastnej suverenity. Stroj nakoniec pristál v prístave Hudajda.

Okrem toho údajne rebeli na letisku v Saná zadržali lietadlo Červeného kríža, pričom jeho posádka je podľa organizácie v bezpečí.

Tento vážny incident prichádza bezprostredne po stroskotaní dôležitých rokovaní o výmene vojnových zajatcov. Jemen čelí zničujúcemu vnútornému konfliktu už vyše desaťročia, pričom krehké neformálne prímerie z roku 2022 doteraz relatívne úspešne tlmilo najhoršie vojnové násilnosti.

Obnovenie priamych cezhraničných bojov na citlivej saudskoarabskej južnej hranici by však mohlo zásadne ohroziť medzinárodnú bezpečnosť lodnej dopravy v strategickom Červenom mori a opätovne rozpútať obrovskú humanitárnu krízu v celom ťažko skúšanom regióne Blízkeho východu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Päťhodinová misia na príkaz Trumpa. USA útočili na základne Iránu

Americká armáda v pondelok večer dokončila najnovšiu vlnu útokov na Irán, ktorú na pokyn prezidenta Donalda Trumpa spustilo americké ústredné velenie (CENTCOM). Počas intenzívnej päťhodinovej misie údajne úspešne zasiahla strategické vojenské ciele vrátane základní a prístavov v oblastiach Búšehr, Čáhbahár, Džask, Konarak, Abú Músa a Bandar Abbás.

Išlo o tretiu noc po sebe nasledujúcich náletov po tom, ako Trump vyhlásil obnovenie blokády iránskej lodnej dopravy a navrhol spoplatnenie Hormuzského prielivu.

Najvyššie spoločné vojenské velenie Iránu reagovalo vyhlásením, že USA nemajú právo zasahovať do budúcnosti tejto strategickej vodnej cesty. Teherán už cez víkend oznámil kompletné uzavretie tohto životne dôležitého prielivu.

Konflikt vypukol 28. februára spoločným americko-izraelským útokom na Irán, na čo Teherán odpovedal raketovými údermi na Izrael a americké základne v Perzskom zálive. Prebiehajúca vojna v Iráne a sprievodné izraelské útoky na Libanon si už vyžiadali tisíce obetí, vyhnali milióny ľudí z domovov a vyvolali prudký nárast cien ropy na svetových trhoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Británii po 42 rokoch odsúdili bratov za vraždu štátneho úradníka

Londýnsky súd v Old Bailey uznal dvoch bratov Stewartovcov – 57-ročného Michaela a o tri roky staršieho Anthonyho – za vinných z vraždy štátneho zamestnanca Anthonyho Littlera. Ten o život prišiel pred 42 rokmi, píše Sky News.

V čase brutálneho činu v máji 1984 mali súrodenci iba 15 a 18 rokov. Podľa prokuratúry išlo o vopred premyslený zločin z nenávisti. Bratia si vtedy vytvorili zvrátený „koníček“, pri ktorom v tmavých uličkách zámerne prepadávali osamelých mužov, o ktorých si mysleli, že sú homosexuáli. Vtedy 45-ročný úradník utrpel po ich útoku fatálne zlomeniny lebky.

Aj keď prípad zostal napriek televíznym výzvam desaťročia nevyriešený, k zásadnému zlomu došlo v roku 2013. Vtedy sa po rodinnej hádke prihlásil na políciu ich najmladší brat Daniel. Vyhlásil, že starší súrodenci sa k vražde otvorene priznali. Michael sa neskôr so zločinom zveril aj svojej priateľke.

Metropolitná polícia vyšetrovanie definitívne obnovila v roku 2022. Detektívi nasadili tajné techniky vrátane odpočúvania áut a domu, kde sa Michael podozrivo chválil minulosťou.

Vrchná prokurátorka Samantha Yellandová vyjadrila veľkú úľavu nad tým, že sa pre rodinu obete podarilo po toľkých rokoch vybojovať spravodlivosť. Odsúdení muži akúkoľvek vinu do konca procesu popierali.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.