Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Novozélandská štúdia spája dusičnany vo vode s predčasnými pôrodmi

Nová národná štúdia na Novom Zélande odhalila významnú súvislosť medzi pitnou vodou kontaminovanou dusičnanmi a predčasnými pôrodmi. Výskumníci z univerzít v Canterbury, Otago a Massey varujú, že toto znečistenie môže ročne spôsobiť približne 120 predčasných pôrodov, čo predstavuje štyri percentá prípadov ukončených medzi 20. a 37. týždňom tehotenstva.

Zvýšené riziko sa prejavilo aj pri hodnotách hlboko pod povoleným zákonným limitom 11,3 miligramu na liter vody.

Znečistenie dusičnanmi pochádza najmä z intenzívneho poľnohospodárstva, konkrétne z používania syntetických dusíkatých hnojív a odtoku maštaľného hnoja. Mliečny sektor je pritom kľúčovým pilierom tamojšej ekonomiky s očakávaným rekordným ziskom 28,6 miliardy novozélandských dolárov za rok 2026.

Environmentálna organizácia Greenpeace preto žiada okamžitú reguláciu mliekarenského priemyslu a obmedzenie hnojív.

Priemyselná asociácia DairyNZ reagovala vyhlásením, že normy pre pitnú vodu a ochrana verejného zdravia spadajú pod kompetenciu zdravotníckych a regulačných orgánov. Rozsiahly výskum, ktorý bude oficiálne publikovaný v septembri v odbornom časopise Environmental Research, podrobne analyzoval viac než 735-tisíc pôrodov z rokov 2008 až 2021.

(reuters, max)

Minúta  |  

Solárna energia v júni prvýkrát predbehla všetky ostatné zdroje EÚ

Solárna energia dosiahla v júni tohto roka historický míľnik, keď po prvýkrát pokryla celú štvrtinu spotreby elektriny v Európskej únii. Vyrobila 52 terawatthodín (TWh).

Predbehla tak jadro (21 percent), plyn (15 percent), vietor (14 percent) aj uhlie, ktoré vyrobilo iba osem percent elektriny. Podľa analytikov z think tanku Ember ide o mimoriadne rýchly rast, keďže ešte v júni 2021 tvorilo slnko iba desatinu európskeho energetického mixu.

Jedným z lídrov je Španielsko, kde solárna energia pokrývala v júni až 34 percent domácej produkcie. Výborné výsledky hlási aj Nemecko s podielom 36 percent. Okrem gigantických priemyselných solárnych parkov tam obrovský rozmach zaznamenávajú takzvané balkónové zásuvné panely. V krajine ich funguje už vyše milióna.

Tieto lacné a ľahko inštalovateľné systémy, často doplnené o batérie na večerné využitie energie, pomáhajú bežným spotrebiteľom efektívne znižovať závislosť od centrálnej rozvodnej siete a výrazne šetriť rodinné financie.

(max)

Minúta  |  

Trump našiel v zákone dieru na pokračovanie vojny s Iránom

Americký prezident Donald Trump zaslal Kongresu formálne oznámenie o obnovení nepriateľských akcií voči Iránu. Jeho súčasná administratíva vníma tento krok ako otvorenie nového 60-dňového okna na nasadenie armády v regióne bez predchádzajúceho súhlasu zákonodarcov.

Trump v liste z 10. júla argumentuje svojou osobnou ústavnou zodpovednosťou chrániť amerických občanov, národnú bezpečnosť a záujmy USA. Tvrdí, že Irán porušil mierové memorandum zo 17. júna útokmi na obchodné lode v Hormuzskom prielive, čo ho viedlo k nariadeniu novej blokády a náletov.

Podľa platného amerického federálneho zákona o vojnových právomociach musí prezident nahlásiť vojenské akcie do 48 hodín a bez schválenia ich do 60 dní ukončiť.

Kritici a opoziční Demokrati však upozorňujú, že Biely dom zákon nesprávne interpretuje a obchádza. Trump totiž tvrdí, že predchádzajúce dvojtýždňové aprílové prímerie úspešne vynulovalo pôvodnú zákonnú lehotu, aj keď blokáda iránskych prístavov zo strany amerických síl fakticky nepretržite pokračovala.

Obe komory amerického Kongresu už minulý mesiac schválili dôležitú rezolúciu, ktorá prezidentovi nariaďuje úplne a bezodkladne stiahnuť všetky americké sily z tohto nebezpečného konfliktu. Šéf Bieleho domu toto schválenie rezolúcie hneď ostro skritizoval a nahnevane obvinil svojich politických oponentov z poskytnutia pomocnej ruky Teheránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada na zimu 300 rakiet do systému Patriot

Ukrajina a deväť západných spojencov oznámili v Paríži vytvorenie koalície na vývoj nového systému protiraketovej obrany Freya, ktorý má slúžiť ako lacnejšia, no vysoko účinná alternatíva k drahému americkému systému Patriot.

Zelenskyj však zopakoval, že Ukrajina potrebuje aj rakety Patriot – teraz aj v zime. Práve na zimu priblížil aj predstavu o balíku dodávok: „Vypočítali sme, že tento balík by mal obsahovať 100 rakiet Patriot mesačne, 300 rakiet na zimu. Žiadam vás, aby ste tento návrh zvážili.“

(reuters, max)

Minúta  |  

Po eskalácii na Blízkom východe vystrelili ceny ropy opäť nahor

Ceny ropy v utorok vzrástli takmer o tri percentá a vyšplhali sa na svoje štvortýždňové maximum. Trh tak prudko reaguje na opätovné obnovenie americkej námornej blokády Iránu a eskaláciu vojenských útokov v strategickom Hormuzskom prielive.

Futures kontrakty na ropu Brent zdraželi o 1,8 percenta na 84,8 dolára za barel, zatiaľ čo americká ľahká ropa WTI si pripísala 2,2 percenta a atakuje 80 dolárov za barel. Obe komodity zaznamenali najvyššie hodnoty od polovice júna, keď strany podpísali krátkodobé memorandum o prímerí.

Americká armáda na príkaz prezidenta Donalda Trumpa uskutočnila už tretiu noc po sebe letecké údery na Irán. Trump zároveň navrhol zaviesť povinný 20-percentný poplatok pre všetky tranzitné lode za ochranu prielivu. Situáciu v regióne ďalej vyhrotil incident, pri ktorom iránske strely s plochou dráhou letu zasiahli v ománskych vodách dva tankery zo Spojených arabských emirátov, čo si vyžiadalo život indického námorníka.

Analytici varujú, že akékoľvek vážnejšie fyzické zablokovanie tankerovej dopravy cez toto kľúčové námorné úzke miesto okamžite spustí ďalší nekontrolovateľný cenový šok na globálnych trhoch. K celkovej neistote prispievajú aj obnovené raketové útoky jemenských húsíov na ciele v Saudskej Arábii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Húsíovia zaútočili raketami na Saudskú Arábiu

Jemenské povstalecké hnutie húsíov odpálilo rakety na Saudskú Arábiu, čím po štyroch rokoch porušilo prímerie. Útok smeroval na medzinárodné letisko v južnom meste Abhá. Saudskoarabská vojenská koalícia strely úspešne zachytila.

Húsíovia akciu označili za odvetu za predošlé bombardovanie letiska v hlavnom meste Saná, ktoré majú pod kontrolou. Zároveň varovali letecké spoločnosti pred vstupom do saudskoarabského vzdušného priestoru.

K útoku na letisko v Saná sa prihlásila medzinárodne uznávaná jemenská vláda podporovaná Rijádom. Jej ministerstvo odôvodnilo útok snahou vyradiť pristávaciu dráhu a zabrániť pristátiu podozrivého iránskeho lietadla, čo označilo za ochranu vlastnej suverenity. Stroj nakoniec pristál v prístave Hudajda.

Okrem toho údajne rebeli na letisku v Saná zadržali lietadlo Červeného kríža, pričom jeho posádka je podľa organizácie v bezpečí.

Tento vážny incident prichádza bezprostredne po stroskotaní dôležitých rokovaní o výmene vojnových zajatcov. Jemen čelí zničujúcemu vnútornému konfliktu už vyše desaťročia, pričom krehké neformálne prímerie z roku 2022 doteraz relatívne úspešne tlmilo najhoršie vojnové násilnosti.

Obnovenie priamych cezhraničných bojov na citlivej saudskoarabskej južnej hranici by však mohlo zásadne ohroziť medzinárodnú bezpečnosť lodnej dopravy v strategickom Červenom mori a opätovne rozpútať obrovskú humanitárnu krízu v celom ťažko skúšanom regióne Blízkeho východu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.