Preskočiť na obsah
  |  

Tusk: Mier na Ukrajine je v blízkom čase nepravdepodobný

Poľský premiér Donald Tusk v utorok vyhlásil, že dosiahnutie mieru na Ukrajine v blízkej budúcnosti je momentálne veľmi nepravdepodobné. Na základe aktuálnych spravodajských informácií a neústupného postoja ruského prezidenta Vladimira Putina očakáva, že Rusko sa pokúsi prebiehajúci konflikt zámerne predĺžiť minimálne do nadchádzajúcej zimy.

O tejto vážnej situácii Tusk predtým osobne detailne rokoval s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

V reakcii na nepriaznivý vývoj poľský predseda vlády oznámil, že krajina počas jesene zorganizuje rozsiahle vojenské cvičenia. Na týchto manévroch sa zúčastnia aj francúzske a britské jednotky. Cieľom cvičení je dôsledne pripraviť takzvanú koalíciu ochotných, ktorá sa zišla v Paríži, na praktické zabezpečenie suverenity Ukrajiny.

Tieto plánované spoločné vojenské cvičenia majú zaistiť, že medzinárodné sily budú stopercentne pripravené poskytnúť reálne a pevné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu aj pre celý priľahlý európsky región. Tieto opatrenia však začnú plne fungovať až po tom, ako sa na fronte nakoniec dosiahne definitívna mierová dohoda alebo aspoň trvalé prímerie.

(reuters, max)

  |  

Slovensko štartuje kampaň na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN

Slovensko oficiálne odštartovalo kampaň na podporu svojej kandidatúry za nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) na roky 2028 až 2029. Slávnostné spustenie priamo v sídle OSN v New Yorku viedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).

Aj keď Slovensku už vyjadrila podporu väčšina zo 193 členských štátov, šéf diplomacie zdôraznil potrebu zintenzívniť kampaň, keďže hlasy nepovažuje za samozrejmosť. Kandidatúra sa opiera o hodnoty ako rešpekt, dialóg, stabilita a mier.

Medzi hlavné priority Slovenska v BR OSN patria predchádzanie ozbrojeným konfliktom, ochrana medzinárodného práva, humanitárne otázky, bezpečnosť strategických zdrojov vrátane energetiky či vody aj výzvy spojené s digitalizáciou a umelou inteligenciou.

Podľa Blanára predstavuje členstvo v tomto 15-člennom orgáne pre našu krajinu mimoriadne prestížnu záležitosť, ktorá výrazne upevní postavenie Slovenska v globálnom meradle. Počas letu do New Yorku poskytol minister rozhovor denníku Štandard, a to nielen na túto tému.

BR OSN pozostáva z piatich stálych členov s právom veta a desiatich nestálych členov. Slovensko kandiduje v rámci skupiny východoeurópskych štátov, kde je momentálne jediným uchádzačom o vyhradené miesto. Rozhodujúce tajné hlasovanie Valného zhromaždenia OSN sa uskutoční v júni 2027. Slovenská republika doteraz pôsobila ako nestály člen iba raz, a to v rokoch 2006 až 2007.

(tasr, max)

  |  

Teherán tvrdí, že export ropy pokračuje bez problémov

Iránsky export ropy pokračuje ako obvykle napriek tomu, že Spojené štáty minulý týždeň zrušili 60-dňovú výnimku zo sankcií na ropu, uviedol v utorok na svojom oficiálnom telegramovom účte minister ropného priemyslu Mohsen Paknežád.

Dodal, že ministerstvo ropného priemyslu už roky udržiava mechanizmy na neutralizáciu dosahu amerických sankcií a že iránsky vývoz ropy nebude mať napriek zrušeniu výnimiek žiadne problémy.

(reuters, max)

  |  

Mesačný vývoz áut z Číny prvýkrát prekročil miliónovú hranicu

Mesačný vývoz automobilov z Číny dosiahol v júni historický rekord, keď prvýkrát prekročil hranicu jedného milióna vozidiel. Medziročný nárast o 71,2 percenta na 1,06 milióna áut stavia krajinu na cestu k ročnému exportu viac než 10 miliónov vozidiel, píše denník Financial Times.

Celkový čínsky export vzrástol o 27 percent, k čomu prispel aj vysoký dopyt po hardvéri pre umelú inteligenciu. Dovoz do krajiny stúpol o 36 percent, podporený najmä nákupom integrovaných obvodov.

Rýchly prechod na export reaguje na prudké spomalenie domáceho predaja po zrušení vládnych dotácií na elektromobily. Čínske automobilky teraz zaplavujú svetové trhy lacnejšími vozidlami s pokročilým softvérom, čo ohrozuje tradičných konkurentov z Európy, USA či Japonska. Tento trend vyvoláva silné geopolitické napätie, pričom Európska únia a ďalší partneri reagujú zavádzaním vysokých dovozných ciel.

Peking čelí obvineniam z využívania nezákonných dotácií, no predstavitelia krajiny argumentujú globálnym nízkouhlíkovým prechodom. Export lítiových batérií a veterných turbín v prvom polroku vzrástol o viac než tretinu.

Naopak, vývoz strategických vzácnych zemín, kľúčových pre high-tech priemysel, pre prísne domáce kontroly klesol o 34 percent, čo predstavuje ďalší citlivý bod v medzinárodných obchodných vzťahoch.

(max)

  |  

Novozélandská štúdia spája dusičnany vo vode s predčasnými pôrodmi

Nová národná štúdia na Novom Zélande odhalila významnú súvislosť medzi pitnou vodou kontaminovanou dusičnanmi a predčasnými pôrodmi. Výskumníci z univerzít v Canterbury, Otago a Massey varujú, že toto znečistenie môže ročne spôsobiť približne 120 predčasných pôrodov, čo predstavuje štyri percentá prípadov ukončených medzi 20. a 37. týždňom tehotenstva.

Zvýšené riziko sa prejavilo aj pri hodnotách hlboko pod povoleným zákonným limitom 11,3 miligramu na liter vody.

Znečistenie dusičnanmi pochádza najmä z intenzívneho poľnohospodárstva, konkrétne z používania syntetických dusíkatých hnojív a odtoku maštaľného hnoja. Mliečny sektor je pritom kľúčovým pilierom tamojšej ekonomiky s očakávaným rekordným ziskom 28,6 miliardy novozélandských dolárov za rok 2026.

Environmentálna organizácia Greenpeace preto žiada okamžitú reguláciu mliekarenského priemyslu a obmedzenie hnojív.

Priemyselná asociácia DairyNZ reagovala vyhlásením, že normy pre pitnú vodu a ochrana verejného zdravia spadajú pod kompetenciu zdravotníckych a regulačných orgánov. Rozsiahly výskum, ktorý bude oficiálne publikovaný v septembri v odbornom časopise Environmental Research, podrobne analyzoval viac než 735-tisíc pôrodov z rokov 2008 až 2021.

(reuters, max)

  |  

Solárna energia v júni prvýkrát predbehla všetky ostatné zdroje EÚ

Solárna energia dosiahla v júni tohto roka historický míľnik, keď po prvýkrát pokryla celú štvrtinu spotreby elektriny v Európskej únii. Vyrobila 52 terawatthodín (TWh).

Predbehla tak jadro (21 percent), plyn (15 percent), vietor (14 percent) aj uhlie, ktoré vyrobilo iba osem percent elektriny. Podľa analytikov z think tanku Ember ide o mimoriadne rýchly rast, keďže ešte v júni 2021 tvorilo slnko iba desatinu európskeho energetického mixu.

Jedným z lídrov je Španielsko, kde solárna energia pokrývala v júni až 34 percent domácej produkcie. Výborné výsledky hlási aj Nemecko s podielom 36 percent. Okrem gigantických priemyselných solárnych parkov tam obrovský rozmach zaznamenávajú takzvané balkónové zásuvné panely. V krajine ich funguje už vyše milióna.

Tieto lacné a ľahko inštalovateľné systémy, často doplnené o batérie na večerné využitie energie, pomáhajú bežným spotrebiteľom efektívne znižovať závislosť od centrálnej rozvodnej siete a výrazne šetriť rodinné financie.

(max)