Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér: Zmena v SPF bola nutná, Marosz je tam z politického rozhodnutia

Zmena v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) bola potrebná, keďže je to kľúčová inštitúcia. Ján Marosz jej bude šéfovať z politického rozhodnutia, keďže jednotlivé výberové konania neboli veľmi úspešné. Vo štvrtok to uviedol premiér Eduard Heger.

Predseda vlády Heger (OĽaNO) priblížil, že sa uskutočnili dve výberové konania. "Ale ja môžem za seba povedať, že som nebol spokojný s tým, ako prebehli, bolo tam podľa mňa málo kandidátov prihlásených," skonštatoval Heger. Nedáva to však za vinu ministrovi pôdohospodárstva Samuelovi Vlčanovi (nominant OĽANO). Myslí si, že sú to "dozvuky predchádzajúcich čias", potenciálnych kandidátov podľa neho mohol odradiť napríklad nízky plat.

Poznamenal, že pre nedostatočný úspech výberových konaní tak museli pristúpiť k tomuto kroku, keďže to bolo neodkladné. "Preto sme povedali, že nateraz tam dáme, áno, Jána Marosza z politického rozhodnutia," pripustil premiér. Marosz má podľa neho pripraviť transformáciu na to, aby sa vystaval kvalitný tím odborníkov. "Toto je jeho úloha, a potom odovzdáme vedenie do tých rúk kvalitných," dodal Heger.

Marosz sa s účinnosťou od 1. novembra tohto roka stáva generálnym riaditeľom SPF. Jeho vymenovanie schválila vláda na štvrtkovom rokovaní. Na poste nahradí Janu Štilichovú.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Podcast Daniel Ralaus, psychické traumy a ich liečba

Revolučná metóda znižovania miery stresu z traumy a jej spracovanie pomocou očných pohybov

Nielen to čo sa stalo a nemalo sa stať, ale aj to čo chýbalo a malo tam byť môže traumatické

https://vimeo.com/631186866
Minúta  |  

Páchateľom útoku lukom v Nórsku bol dánsky občan, ktorý konvertoval na islam

AKTUALIZOVANÉ Päť ľudí prišlo o život a ďalší dvaja utrpeli zranenia pri stredajšom útoku v nórskom meste Kongsberg. Páchateľom bol Dán ozbrojený lukom a šípmi. Polícia ho zadržala a informovala, že pred útokom konvertoval na islam.

Dve zranené osoby sú hospitalizované na jednotke intenzívnej starostlivosti, podľa vyjadrenia polície však pravdepodobne nie sú v ohrození života. Je medzi aj policajt mimo služby, píše AP.

Šéf miestnej polície Öeyvind Aas bez bližších podrobností uviedol, že zatknutiu páchateľa predchádzala "konfrontácia" s políciou. "Muža sme zadržali... z informácií, ktoré teraz máme, usudzujeme, že muž útočil sám," povedal Aas. Polícia po ďalších útočníkoch nepátrala, uvádza DPA.

Zábery z miesta činu v nórskom meste Kongsberg. Zdroj: Twitter / Subodh Kumar

Útočil zradikalizovaný dánsky moslim

Polícia zatiaľ motív útoku nezistila, terorizmus však nevylúčila. Vraždil dánsky občan. Polícia vo štvrtok informovala, že muž konvertoval na islam, dlhšie ho sledovala a obávala sa jeho možnej radikalizácie.

Útočník má 37 rokov, dánsku matku a nórskeho otca. V meste Kongsberg dlhodobo žil, uvádza ČTK.

Večerná masakra

Na útočníka, pohybujúceho sa v centre mesta a strieľajúceho z luku do ľudí, bola polícia upozornená o 18.13 h miestneho času. Muža zadržala o vyše 30 minút neskôr (o 18.47 h), uvádza agentúra AFP.  Následne ho previezla na policajnú stanicu do neďalekého mesta Drammen. Nijaké ďalšie podrobnosti o ňom však vtedy nezverejnila.

Dosluhujúca nórska premiérka Erna Solbergová označila útok za "príšerný". Obdobne sa vyjadril aj Jonas Gahr Störe, ktorý ju má na poste predsedu vlády nahradiť už vo štvrtok, pričom útok označil za "krutý a brutálny čin".

V meste Kongsberg na juhovýchode Nórska žije približne 28-tisíc ľudí. AFP s odvolaním sa na políciu uvádza, že útok sa odohral na viacerých miestach v centre mesta. Polícia po ňom vyzvala obyvateľov, aby nevychádzali zo svojich domov a uzavrela niekoľko štvrtí.

(tasr, haj, tod)

Minúta  |  

Právo na opravu a zverejnenie investorov. Ministerstvo chce regulovať novinárske weby

Novinárske online weby chce ministerstvo kultúry zaradiť medzi periodické publikácie. Ich obsah sa bude archivovať a pribudne právo na opravu. Weby budú tiež musieť zverejniť investorov a darcov. Novinka by mala začať platiť od nového roka.

Ministerstvo kultúry chce regulovať fungovanie internetových webov, ktoré každodenne prinášajú novinárske texty. Po novom sa majú zaradiť medzi periodické publikácie, ktorých obsahy sa budú archivovať a bude sa na ne vzťahovať možnosť uplatniť právo na opravu. Majú tiež priznať svojich investorov alebo darcov. Vyplýva to z návrhu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, ktorý Ministerstvo kultúry (MK) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).

"Cieľom predloženého návrhu zákona je reflektovať aktuálny vývoj a nové požiadavky v oblasti šírenia informácií, a to nielen prostredníctvom tradičnej periodickej tlače, ale aj prostredníctvom elektronických periodických publikácií a webových portálov,“ objasňuje predkladateľ, ktorý úpravu zdôvodňuje aj potrebou regulácie online poskytovaných komunikátov. V tejto súvislosti ďalší právny predpis v MPK, návrh zákona o mediálnych službách, rozširuje okruh subjektov, voči ktorým možno uplatniť právo na opravu a dodatočné oznámenie aj na prevádzkovateľov spravodajskej aplikácie alebo portálu.

S rozšírením skupiny periodických publikácií súvisí i úprava systému ich evidovania, ktorého súčasťou majú byť elektronické periodické publikácie a webové portály. Takisto sa nahradí doterajší pojem povinný výtlačok pojmom „deponát“. „Rozumie sa ním trvalé hmotné, digitálne alebo iné zachytenie publikácie z originálu publikácie alebo z jej kópie,“ približuje MK.

Právna úprava tiež stanovuje povinnosť vydavateľovi periodickej publikácie za podmienok vymedzených v zákone zverejniť zoznam investorov alebo darcov v prípade, že je on alebo vydanie periodickej publikácie financované hromadným financovaním, pričom za to sa nepovažuje financovanie formou predplatného.

Zákon tiež explicitne stanoví, že vydavateľ periodickej publikácie ani tlačová agentúra nezodpovedajú za pravdivosť informácie zverejnenej v inzercii ani za klamlivú reklamu alebo porovnávaciu reklamu, vzhľadom na to, že na tieto obsahy, poskytnuté tretími osobami, nemajú reálny vplyv.

Nový zákon má tiež umožniť zriadenie registra v oblasti médií a audiovízie s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie. Zákon by mal začať platiť od 1. januára 2022.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Kičuru prepustili z väzby. Prokuratúra by nevedela zdôvodniť jej ďalšie predĺženie

Bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetána Kičuru prepustili z väzby. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) o tom rozhodol na základe žiadosti vyšetrovateľky. Vyplýva to z vyjadrenia hovorkyne Generálnej prokuratúry (GP) SR Jany Tökölyovej.

"Dôvodom je návrh vyšetrovateľky na jeho prepustenie, s ktorým sa prokurátor stotožnil, keďže kolúzna väzba obvineného bola predĺžená Najvyšším súdom SR len do 21. októbra 2021," spresnila hovorkyňa. Dodala, že prokurátor pôvodne žiadal predĺženie do januára 2022, s čím sa Najvyšší súd nestotožnil. Informoval o tom to portál Aktuality.sk. Kajetán Kičura bol v kolúznej väzbe od vlaňajšieho apríla.

Tökölyová doplnila, že v súčasnosti nie sú naplánované žiadne konkrétne výsluchy svedkov ani iné úkony, pri ktorých by hrozilo ovplyvňovanie zo strany obvineného. "Najvyšší súd pritom upozornil vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, že na ďalšie trvanie väzby by museli orgány činné v trestnom konaní predložiť konkrétne naplánované výsluchy a zdôvodniť, prečo existuje obava z ich ovplyvňovania," podotkla.

Vyšetrovanie podľa jej slov nie je možné ukončiť, lebo sú stále realizované iné procesné úkony, ktorými však nemožno odôvodniť ďalšie predĺženie väzby. "Prokuratúra by za tejto situácie v súčasnosti nevedela odôvodniť žiadosť o ďalšie predĺženie kolúznej väzby a stotožnila sa s podnetom vyšetrovateľky na prepustenie obvineného," doplnila s tým, že obvinení budú stíhaní na slobode.

"Rozhodnutie prokurátora ÚŠP považujem za správne a zákonné. Zároveň to vnímam ako civilizované rozhodnutie," uviedol pre TASR obhajca Kičuru Rastislav Palovič.

Trestné konanie pre medializované informácie o pochybeniach SŠHR pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a kúpe bytov na Konventnej ulici v Bratislave začala Národná kriminálna agentúra v marci 2020. Kičura odmietol obvinenia súvisiace so zmluvami SŠHR, ako aj podozrenia spojené s dvoma bytmi, ktoré kúpil jeho syn.

(tasr)

Minúta  |  

Tretia vlna naplno udrela. Za jeden deň bolo 20 obetí a pribúda infikovaných

Prostredníctvom takmer 14-tisíc vykonaných RT-PCR testov odhalili v utorok (12. 10.) na Slovensku 2 406 prípadov nákazy novým koronavírusom, čo je takmer o deväťsto viac ako v pobdelok. Pribudlo ďalších 20 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na internetovej stránke covid-19.nczisk.sk.

Z pozitívne testovaných PCR testami nebolo 75,5 percenta zaočkovaných, priblížilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Dodalo, že pri antigénových testoch, ktorých urobili 19.715, bolo pozitívnych 372 vzoriek, viac ako 73 percent z nich patrilo tým, ktorí neboli zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19.

Najviac pozitívne testovaných RT-PCR testami bolo v Žilinskom kraji (589), nasledujú Prešovský (520), Košický (391), Banskobystrický (301), Trnavský (189), Bratislavský (183), Nitriansky (119) a Trenčiansky (114). Je medzi nimi 1109 mužov a 1297 žien.

V nemocniciach je takmer 900 pacientov

V nemocniciach je hospitalizovaných 877 pacientov, potvrdené ochorenie má 818 ľudí. Spomedzi hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 83,54 percenta ľudí. Na JIS je 97 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 91 osôb.

Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 20 osôb. "Celkový počet úmrtí 'na covid' je 12 772 a celkový počet úmrtí 's covidom' je 2505," dodalo MZ.

Celkový počet ukončených laboratórnych PCR testov doteraz je 3 722 228, pričom takto bolo pozitívne testovaných 429 886 osôb. Celkový počet vykonaných antigénových testov doteraz je 38 636 822, z čoho bolo pozitívne testovaných 397 508 osôb.

Celkovo sa prvou dávkou vakcíny zaočkovalo 2 473 996 osôb, za predchádzajúci deň pribudlo 1475 očkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 275 575 ľudí, v utorok sa zaočkovalo 1454 ľudí.

Viac ako 1,5 milióna ľudí je plne zaočkovaných

Plne zaočkovaných osôb proti novému koronavírusu v produktívnom veku od 15 do 64 rokov je k stredajšiemu dňu 1 528 984. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Alžbeta Sivá.

Najviac plne zaočkovaných ľudí je v Bratislavskom (265 351), Prešovskom (210 516) a Košickom kraji (197 649). "Nasledujú Žilinský (193 575), Nitriansky (183 717), Trnavský (174 427), Banskobystrický (154 548) a Trenčiansky kraj (149 201)," spresnila Sivá.

Očkovanie je podľa Ministerstva zdravotníctva SR najúčinnejším nástrojom na ochranu zdravia a života v súvislosti s ochorením COVID-19 a štát ho každému záujemcovi poskytuje bezplatne. Okrem prihlásenia sa cez registráciu je aj možnosť očkovania bez prihlásenia vo viacerých zdravotníckych zariadeniach. Ich zoznam možno nájsť na webovej stránke ministerstva.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.