Ceny na Slovensku prudko rastú. Týka sa to aj potravín, ktoré máme najdrahšie spomedzi krajín V4
Nárast spotrebiteľských cien dosiahol v septembri 4,6 percenta, čo je rekordná inflácia za viac ako ostatnú dekádu. Analytici predpovedajú jej ďalší pohyb smerom nahor. Zvyšujúcu sa dynamiku rastu cien ťahali medziročne aj vyššie ceny potravín. Na Slovensku máme najdrahšie potraviny spomedzi krajín V4, ale stále nimi aj výrazne plytváme.
Septembrovú infláciu medziročne výrazne zdynamizoval aj rast cien potravín o 4,3 percenta, išlo predovšetkým o ceny ovocia, zeleniny a mäsa. Novou položkou, ktorá výrazne ovplyvnila rast cien medziročne aj medzimesačne, bol prudký rast cien školského stravovania.
Najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, bývanie a energie, zvýšili rast cien z augustových 2,2 percenta na septembrových 2,6 percenta. Táto hodnota rástla piaty mesiac po sebe najmä vplyvom drahších stavebných materiálov, uviedol tento týždeň Štatistický úrad SR. K celkovej hodnote medziročnej inflácie od jari prispievajú aj vyššie ceny palív, medziročné viac ako pätinové rasty si pripisujú už piaty mesiac po sebe.
Čo očakávajú analytici
„V nasledujúcich mesiacoch bude inflácia na Slovensku vysoká a bude rásť tempom okolo štyroch až piatich percent,“ uviedla analytička 365 bank Jana Glasová. Smerom nahor by ju podľa nej mali tlačiť hlavne vyššie ceny výrobných vstupov, stavebných materiálov, benzínu, agrokomodít a potravín.
Ešte vyššie očakávania má analytik VÚB Michal Lehuta. Uviedol, že inflácia by mala naďalej rásť, a to najmä v januári, keď vstúpia do platnosti nové ceny regulovaných energií, ako sú teplo, elektrina a plyn. „Svoje maximum by rast cien na Slovensku mohol dosiahnuť na budúci rok v apríli okolo úrovne 6,0 až 6,5 percenta. To bude najvyššia inflácia od roku 2004,“ spresnil Lehuta. Dvojciferný nárast spotrebiteľských cien plynu a ostatných energií očakávajú v januári aj analytici Národnej banky Slovenska.
Slováci utrácajú za potraviny pätinu rodinného rozpočtu
Slováci míňajú na potraviny takmer pätinu zo svojich rodinných rozpočtov. Upozornila na to analytička Wood & Company Eva Sadovská. Slovensko je tak nad európskym priemerom, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len 13 percent z celkových nákladov.
Z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020 vyplýva, že ceny potravín a nealkoholických nápojov boli na Slovensku jedenáste najnižšie v rámci EÚ. K priemerným európskym cenám potravín sa však naša krajina z roka na rok približuje. Vlani boli lacnejšie ako v Únii už iba o 3,2 percenta. U susedov z V4, teda v Maďarsku, Česku a Poľsku, je možné nakúpiť potraviny v priemere lacnejšie ako v SR.
Analytička zároveň upozornila, že potraviny na Slovensku v poslednom období prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka boli medziročne nižšie o 0,8 percenta, v júni sa situácia otočila a potraviny začali byť oproti vlaňajšiemu roku drahšie. „Zdražovanie potravín bude na Slovensku pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Odhadujeme, že na prelome rokov 2021 a 2022 si slovenské domácnosti za potraviny priplatia o 5 percent viac,“ avizovala.
Niektorí nemajú na normálny obed...
„Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 percent, teda 634-tisíc obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi,“ priblížila Sadovská. Aj v tomto prípade sme nad priemerom EÚ, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 percent obyvateľov.
...iní potravinami plytvajú
Niektorí Slováci si podľa analytičky nemôžu dopriať poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú. Toto plytvanie predstavuje podľa Sadovskej nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá priemerne sto kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg denne. Odpad okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách.
Najčastejšie podľa analytičky v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.
Plytvanie potravinami je veľkou záťažou aj pre peňaženky. „Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur,“ dodala Sadovská.
Dnes (16. októbra ) si pripomíname Svetový deň potravy, ktorý bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organisation, FAO). Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete.
(tasr, im)
