Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Libanon a Izrael obnovili rokovania o stiahnutí izraelských síl

Zástupcovia Libanonu a Izraela v utorok v Ríme obnovili rokovania o implementácii dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi, ktorá má viesť k postupnému stiahnutiu izraelských síl z juhu Libanonu. Prvý deň rokovaní označilo americké ministerstvo zahraničných vecí za pozitívny a potvrdilo, že budú pokračovať aj v stredu.

Rámcová dohoda počíta s odzbrojením militantných skupín vrátane Hizballáhu, nasadením libanonskej armády na juh krajiny a postupným odchodom izraelských jednotiek. Libanon však očakáva najmä pokrok pri izraelskom sťahovaní, hoci rýchly prelom sa neočakáva.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar uviedol, že dohoda je jedinou cestou vpred. Izrael je podľa neho pripravený začať s realizáciou dvoch pilotných zón, v ktorých by sa odzbrojil Hizballáh, izraelská armáda by sa stiahla a kontrolu by prevzali libanonské ozbrojené sily.

Libanonský prezident Joseph Aún vyzval domácu delegáciu, aby žiadala okamžitý začiatok sťahovania izraelských síl z pilotných zón ešte pred ďalšími rokovaniami. Izrael, naopak, tvrdí, že svoje jednotky ponechá na juhu Libanonu dovtedy, kým bude Hizballáh naďalej ozbrojený.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko: Miestne poriadkové služby sú ohrozené

Opozičné Hnutie Slovensko tvrdí, že projekt Miestnych občianskych a poriadkových služieb (MOaPS) sa ocitol na pokraji zániku. Vládu vyzvalo, aby zabezpečila financovanie projektu v rozsahu, ktorý umožní zachovať súčasné pracovné miesta aj fungovanie služieb vo všetkých mestách a obciach, ktoré o ne majú záujem.

Podľa hnutia vypršia posledné zmluvy súčasných projektov do konca tohto roka, pričom na ich pokračovanie je zatiaľ zabezpečených len približne 31 percent potrebných financií. Poslanec Peter Pollák (Slovensko – Za ľudí) tvrdí, že viac ako 1 600 ľudí môže prísť o prácu. Kritizoval aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška, ktorý podľa neho opakovane ubezpečoval samosprávy aj zamestnancov, že financovanie bude zabezpečené.

Hnutie pripomenulo, že projekt v rokoch 2024 až 2026 stál takmer 97 miliónov eur. Na zachovanie jeho súčasného rozsahu do začiatku ďalšieho programového obdobia EÚ by podľa opozície bolo potrebných približne 58,2 milióna eur.

Poslanec Lukáš Bužo zároveň tvrdí, že vláda nedokáže projekt udržať napriek tomu, že Slovensko má podľa neho na podporu rómskych komunít k dispozícii približne miliardu eur.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Meta čelí žalobe pre údajné využitie AI pri prepúšťaní

Dvadsaťšesť bývalých zamestnancov spoločnosti Meta podalo na federálnom súde v Kalifornii žalobu, v ktorej firmu obviňujú z diskriminácie pri hromadnom prepúšťaní. Tvrdia, že spoločnosť pri výbere zamestnancov na prepustenie využívala softvér s umelou inteligenciou, ktorý znevýhodňoval ľudí so zdravotným postihnutím alebo tých, ktorí čerpali zdravotné voľno.

Podľa žaloby Meta pri hodnotení zamestnancov zohľadňovala ukazovatele ako produktivita či využívanie interných nástrojov umelej inteligencie. To údajne negatívne ovplyvnilo pracovníkov, ktorí pre zdravotné problémy nemohli pracovať v plnom rozsahu.

Spoločnosť začiatkom roka oznámila, že zruší približne 10 percent pracovných miest, čo predstavuje takmer osemtisíc zamestnancov, pričom prepúšťanie pokračovalo aj v ďalších mesiacoch.

Žalobcovia, ktorí vystupujú anonymne a pochádzajú zo šiestich štátov vrátane Kalifornie a New Yorku, tvrdia, že Meta porušila federálne aj štátne zákony zakazujúce diskrimináciu či odvetné opatrenia voči zdravotne znevýhodneným pracovníkom, ľuďom na zdravotnom voľne alebo tehotným ženám.

Meta obvinenia odmieta. Podľa hovorkyne rozhodnutia o prepúšťaní prijímali ľudia, nie umelá inteligencia.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Meloniovej neprešiel kľúčový návrh volebnej reformy

Dolná komora talianskeho parlamentu v utorok odmietla kľúčovú časť volebnej reformy presadzovanej stranou premiérky Giorgie Meloniovej. Agentúra Reuters uvádza, že ide o citeľnú politickú prehru premiérky pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať budúci rok.

Parlament rokuje o zmene volebného systému, ktorá by plne zaviedla pomerné zastúpenie s bonusom mandátov pre víťaznú koalíciu. Poslanci však v tajnom hlasovaní tesne odmietli návrh strany Bratia Talianska na opätovné zavedenie preferenčných hlasov pre kandidátov na straníckych kandidátkach. Návrh neuspel pomerom hlasov 188 ku 187.

Koaliční partneri Meloniovej – Liga aj Forza Italia – pritom avizovali podporu návrhu. Výsledok hlasovania preto naznačuje, že časť poslancov vládnej väčšiny hlasovala proti.

Stredoľavá opozícia obviňuje premiérku zo snahy upraviť volebné pravidlá v prospech svojej koalície pred budúcoročnými voľbami. Po neúspešnom hlasovaní opozícia vyhlásila, že Meloniová už nemá plnú kontrolu nad parlamentnou väčšinou, pričom niektorí opoziční politici ju vyzvali na odstúpenie.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Šimko: Nové eurofondy prinesú prísnejšie pravidlá čerpania

Eurofondy po roku 2027 budú mať novú štruktúru aj prísnejšie pravidlá čerpania, preto bude podľa splnomocnenca vlády pre Národný a regionálny partnerský plán (NRPP) Ladislava Šimka rozhodujúce dôkladné plánovanie. Takzvaná „nultá“ verzia plánu má byť pripravená v januári 2027.

Šimko zároveň upozornil, že Slovensko nemusí získať pôvodne predpokladaných 19,9 miliardy eur. V dôsledku tlaku viacerých členských štátov vrátane Nemecka a škandinávskych krajín na znižovanie výdavkov na politiku súdržnosti vláda počíta aj so scenárom, že alokácia klesne o 10 až 20 percent.

V auguste alebo septembri by mala vláda schváliť víziu rozvoja Slovenska do roku 2040, na ktorú nadviaže národná stratégia. Finálny plán dohodnutý s Európskou komisiou má byť pripravený na schválenie na jeseň 2027.

Medzi hlavné priority patria ekonomický rast, konkurencieschopnosť, inovácie, trh práce, energetika, doprava, obrana, dostupné bývanie či právny štát.

Zástupcovia samospráv upozorňujú, že na čerpanie eurofondov bude menej času než v minulosti. Priemysel zároveň žiada, aby nové fondy podporili najmä dekarbonizáciu, energetickú infraštruktúru, aplikovaný výskum a konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Macron udelil Starmerovi najvyššie francúzske štátne vyznamenanie

Britský premiér Keir Starmer získal od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Rad čestnej légie, najvyššie francúzske štátne vyznamenanie. Macron ho ocenil za prínos k bezpečnosti Európy po ruskej invázii na Ukrajinu a za úzku spoluprácu medzi Londýnom a Parížom.

Vyznamenanie Starmer prevzal v Paríži po svojom poslednom zasadnutí koalície ochotných, skupiny krajín podporujúcich Ukrajinu, ktorú spoluzakladal spolu s Macronom. V utorok sa zúčastnil aj na oslavách francúzskeho štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily, na ktorých po prvý raz za viac ako 20 rokov pochodovali spolu s francúzskymi vojakmi aj príslušníci britských ozbrojených síl.

Macron pri odovzdávaní vyznamenania poďakoval Starmerovi nielen za jeho pôsobenie vo funkcii premiéra, ale aj za osobné líderstvo, prínos k bezpečnosti Európy, podporu Ukrajiny a rozvoj britsko-francúzskych vzťahov.

Starmer má z funkcie predsedu vlády odísť 20. júla po tom, ako stratil dôveru vlastnej Labouristickej strany.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.