Preskočiť na obsah
  |  

Armáda USA obnovila útoky na Irán a chce blokádu prístavov

Americké ozbrojené sily v utorok večer – už štvrtý deň po sebe – spustili novú vlnu úderov na Irán a od 22.00 h SELČ zároveň pristúpili k blokáde iránskych prístavov, informovali agentúry AFP a AP.

Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) vo svojom príspevku na sociálnej sieti X uviedlo, že tieto útoky sú zamerané na „oslabenie iránskych kapacít využívaných na útoky proti obchodným lodiam v Hormuzskom prielive“.

Podľa CENTCOM sa tieto operácie americkej armády začali v čase, keď sa americké sily pripravovali na obnovenie námornej blokády iránskych prístavov a pobrežných oblastí. Blokáda sa začala v utorok o 22.00 h SELČ.

Centrálne velenie v súvislosti s blokádou prostredníctvom siete X adresovalo Iránu varovanie, že „v súčasnosti v celom regióne Blízkeho východu operuje viac ako 20 vojnových lodí amerického námorníctva a stovky vojenských lietadiel“. Americké jednotky podľa neho zostávajú ostražité a pripravené zasiahnuť smrtiacou silou.

Blokádu iránskych prístavov Spojené štáty obnovili v reakcii na zablokovanie Hormuzského prielivu Iránom. Pôvodne ju zrušili 18. júna v rámci prímeria medzi Washingtonom a Teheránom. Po obnovení bojov ju však opätovne zaviedli.

(tasr, ap, afp)

  |  

Buffett prestal podporovať Gatesovu nadáciu

Americký miliardár Warren Buffett tento rok prvý raz vynechal Gatesovu nadáciu zo svojich pravidelných charitatívnych darov, čím ukončil takmer dve desaťročia trvajúce filantropické partnerstvo. Akcie spoločnosti Berkshire Hathaway v hodnote približne šesť miliárd dolárov venuje štyrom rodinným nadáciám, ktoré vedú jeho deti.

Deväťdesiatpäťročný Buffett neuviedol dôvod zmeny. Rozhodnutie však prichádza po zverejnení dokumentov amerického ministerstva spravodlivosti o zosnulom sexuálnom delikventovi Jeffreym Epsteinovi, ktoré obsahovali aj informácie o kontaktoch spoluzakladateľa Microsoftu Billa Gatesa s Epsteinom. Gatesa neobvinili zo žiadneho trestného činu a opakovane vyjadril ľútosť nad ich vzťahom.

Od roku 2006 Buffett daroval Gatesovej nadácii akcie Berkshire Hathaway v hodnote viac ako 47 miliárd dolárov. Nadácia uviedla, že je za jeho dlhoročnú podporu vďačná a zostáva finančne stabilná aj vďaka prísľubu Billa Gatesa vložiť do jej činnosti 200 miliárd dolárov do plánovaného ukončenia fungovania v roku 2045.

Buffett zároveň oznámil, že všetok svoj zostávajúci majetok plánuje do konca roka 2034 darovať štyrom rodinným nadáciám.

(reuters, lud)

  |  

Turek odstúpi z funkcie, ak bude uznaný za vinníka nehody

Český poslanec Filip Turek v utorok vyhlásil, že až do vyšetrenia svojej pondelňajšej autonehody nebude vykonávať funkciu splnomocnenca vlády pre klimatickú politiku a Green Deal. V prípade, že bude políciou uznaný za vinníka nehody, odstúpi z funkcie. TASR o tom informuje podľa portálu Novinky.cz.

„Dokým polícia nerozhodne o vinníkovi, nebudem vykonávať funkciu splnomocnenca a zachovám sa podľa výsledkov vyšetrovania polície. Rozhodnutie budem plne rešpektovať a v prípade, že budem označený za vinníka, na funkciu rezignujem,“ uviedol poslanec na Facebooku.

Turek v pondelok v centre Prahy narazil do nemocničného vozidla prevážajúceho krv, ktoré sa v dôsledku toho prevrátilo na strechu a jeho vodič utrpel zranenia. Zo zverejnených záberov vyplýva, že Turek do križovatky smeroval v ľavom odbočovacom pruhu, z ktorého však neodbočil, ale pokračoval rovno. Práve tam sa zrazil s nemocničným autom.

Premiér Andrej Babiš v reakcii na zverejnené zábery vyhlásil, že ak sa tá situácia stala tak, ako to z týchto záberov vyplýva, Turek by mal rezignovať na funkciu splnomocnenca.

(tasr)

  |  

Blanár: Rastúci dopyt po strategických surovinách prináša príležitosti

Rastúci dopyt po strategických surovinách prináša nielen nové hospodárske príležitosti, ale aj bezpečnostné výzvy, ktoré si vyžadujú zodpovednú správu, transparentnosť a medzinárodnú spoluprácu.

Vo svojom vystúpení na zasadnutí Organizácie Spojených národov (OSN) na vysokej úrovni venovanom kritickým nerastom pre energetickú transformáciu to v utorok uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).

„Je dôležité si uvedomiť, že dopyt po týchto zdrojoch rastie bezprecedentným tempom. Pre mnohé rozvojové krajiny to predstavuje jedinečnú príležitosť na podporu hospodárskej diverzifikácie, vytvárania pracovných miest a dosahovania cieľov udržateľného rozvoja,“ upozornil s tým, že tento potenciál možno naplno využiť len vtedy, ak ho budú sprevádzať zodpovedná správa vecí verejných, transparentnosť a dôraz na ochranu životného prostredia a ľudských práv.

Šéf slovenskej diplomacie zároveň pripomenul, že Slovensko v tomto roku schválilo prvý Akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na území Slovenska na roky 2026 až 2030.

Zdôraznil, že otázka kritických surovín úzko súvisí s energetickou bezpečnosťou, ochranou kritickej infraštruktúry a bezpečným prístupom k prírodným zdrojom vrátane vody, ktoré patria medzi priority slovenskej kandidatúry za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 až 2029.

„Efektívne riadenie kritických nerastov je nevyhnutným predpokladom spravodlivej a udržateľnej energetickej transformácie. Vyžaduje si koordinovaný prístup, ktorý spája politické rozhodnutia, technické riešenia a medzinárodnú spoluprácu,“ vyhlásil.

Slovensko je podľa Blanára naďalej pripravené aktívne prispievať k tomuto úsiliu podporou multilaterálnych riešení, posilňovaním partnerstiev a výmenou skúseností.

(tasr, gko)

  |  

Nemecko chce znížiť byrokraciu, ušetriť má 600 miliónov eur

Nemecká vláda má v stredu schváliť nový balík opatrení na znižovanie byrokracie, ktorý má firmám a občanom priniesť úsporu približne 600 miliónov eur ročne. Berlín sa tým snaží posilniť konkurencieschopnosť najväčšej európskej ekonomiky po rokoch slabého hospodárskeho rastu.

Minister pre digitalizáciu Karsten Wildberger uviedol, že balík obsahuje viac ako desať opatrení. Celková ročná úspora dosiahnutá od novembra 2025 by tak mala vzrásť na 10,4 miliardy eur. Vláda kresťanských a sociálnych demokratov si stanovila cieľ znížiť administratívnu záťaž podnikov o štvrtinu, čo predstavuje približne 16 miliárd eur.

Medzi pripravovanými opatreniami je nahradenie niektorých osobných návštev úradov práce videohovormi, digitalizácia procesov v zdravotníctve či zrušenie povinnosti umiestňovať ekologické známky na elektromobily.

Nemecká obchodná a priemyselná komora upozornila, že byrokracia je podľa jej prieskumu najväčším problémom pre 45 percent firiem. Vláda zároveň pripravuje širšie reformy vrátane prísnejších lehôt pre úrady. Pri niektorých typoch žiadostí by platilo, že ak úrad nerozhodne do štyroch mesiacov, budú automaticky schválené.

(reuters, lud)

  |  

Ukrajina kúpi stíhačky Rafale a bude vyrábať západné rakety

Ukrajina po prvý raz objedná francúzske stíhačky Rafale a nové francúzsko-talianske systémy protivzdušnej obrany SAMP/T-NG. Dohody, ktoré v utorok formalizovali Kyjev a Paríž, zároveň umožnia licenčnú výrobu viacerých západných rakiet priamo na Ukrajine.

Kyjev si objedná prvých 16 lietadiel Rafale z plánovanej flotily 100 strojov, ktorú obe krajiny oznámili vlani v novembri. Nákup budú financovať z úverového programu Európskej únie na podporu Ukrajiny. Výcvik ukrajinských pilotov a technikov by sa mohol vo Francúzsku začať už v roku 2026, pričom prvé štyri lietadlá budú dodané po jeho ukončení.

Ukrajina zároveň plánuje obstarať štyri systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany SAMP/T-NG. Do ich dodania jej Francúzsko a Taliansko poskytnú dve staršie verzie tohto systému.

Súčasťou dohôd je aj povolenie na licenčnú výrobu záchytných striel Aster 30, navádzaných bômb AASM a striel s plochou dráhou letu SCALP na ukrajinskom území. Dohody majú posilniť obrannú spoluprácu a výrobné kapacity Ukrajiny v čase, keď Rusko zintenzívňuje raketové a dronové útoky na ukrajinské mestá.

(reuters, lud)