Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel žiada Washington oslobodiť vína aj syry od cla

Európska komisia vypracovala rozsiahly zoznam stoviek produktov, pri ktorých žiada Washington o oslobodenie od 15-percentného cla v rámci bilaterálnej dohody z Turnberry. Podľa návrhu, ktorý získal portál Euractiv, Brusel argumentuje tým, že EÚ už svoju časť minuloročnej dohody zo Škótska splnila, keď k 1. júlu úplne zrušila clá na stovky amerických priemyselných a poľnohospodárskych tovarov. Teraz očakáva recipročný krok zo strany USA.

Zoznam zahŕňa európsky export v celkovej hodnote 150 miliárd eur. Komisia produkty vyberala tak, aby podporovali americkú reindustrializáciu, farmárov či energetické ciele. Návrh obsahuje prémiové potraviny, ako sú syry Roquefort a Pecorino, olivový olej, šumivé vína, brandy či pivo.

V priemyselnej sekcii figurujú poľnohospodárske stroje, priemyselné roboty, polovodičové nástroje a chemikálie, pričom nechýbajú ani dôležité zdravotnícke pomôcky, operačné stoly a chirurgické materiály.

Predstaviteľ Komisie pre obchod Matthias Jørgensen potvrdil, že Brusel bude o týchto výnimkách s Američanmi vyjednávať mimoriadne intenzívne. Washington doteraz odmietal akékoľvek diskusie o úľavách, kým EÚ dohodu z Turnberry formálne nezavedie do praxe.

Komisia si zároveň vyhradila právo zoznam podľa vývoja rokovaní upraviť alebo rozšíriť.

(max)

Minúta  |  

Predstavitelia EÚ sa opäť nedohodli na sankciách proti Rusku

Vyslanci Európskej únie nedosiahli dohodu o 21. balíku sankcií proti Rusku v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine, potvrdil v stredu diplomat EÚ.

Dodal, že vyslanci sa dohodli na ponechaní cenového stropu pre ruskú ropu na súčasnej úrovni 44,10 dolára za barel do 23. júla, kým budú pokračovať diskusie o 21. balíku sankcií.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová už tento týždeň varovala, že krajiny sa ešte nedohodli na tomto širšom 21. balíku sankcií.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys spresnil, že krajiny nemajú zhodu o navrhovanom zákaze námorných služieb a sprísnení obmedzení týkajúcich sa ruského skvapalneného zemného plynu.

EÚ pôvodne navrhla tento najnovší balík sankcií proti Moskve v júni. Zameraný je na ruské banky a krypto siete, ako aj na výrobu dronov, obchodníkov s ropou a rafinérie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fínskemu europoslancovi zakázali vstup do Británie

Fínsky poslanec Európskeho parlamentu Sebastian Tynkkynen v stredu podľa portálu AA oznámil, že mu zakázali vstup do Spojeného kráľovstva. Tynkkynen je po poslankyni Päivi Räsänenovej už druhou fínskou politickou osobnosťou, ktorú britské úrady v uplynulom období odmietli vpustiť do krajiny.

Europoslanec uviedol, že len niekoľko hodín pred odletom dostal správu, podľa ktorej by jeho prítomnosť v krajine „nebola vo verejnom záujme“. Na sociálnej sieti X vyjadril nad rozhodnutím rozhorčenie a označil ho za neuveriteľné, pričom sa opísal ako zvolený politik a obranca práv žien a dievčat.

Krok britských úradov nasleduje po nedávnom odmietnutí vstupu pre fínsku zákonodarkyňu Räsänenovú, ktorej úrady zamietli cestovné povolenie pre predchádzajúce odsúdenie za trestný čin podnecovania proti skupine osôb.

Räsänenová, ktorej elektronické cestovné povolenie pôvodne schválili, sa o zákaze dozvedela len niekoľko dní pred plánovaným odletom.

Tieto incidenty dopĺňajú predchádzajúce prísne postupy britských úradov. V apríli napríklad britská vláda zablokovala vstup kontroverznému americkému raperovi Kanyemu Westovi po spore týkajúcom sa jeho plánovaného vystúpenia na hudobnom festivale.

(max)

Minúta  |  

Izraelské sily by sa mohli začať sťahovať z juhu Libanonu už o pár dní

Libanon a Izrael v stredu v Ríme úspešne ukončili dvojdňové rokovania sprostredkované USA. Podľa amerického predstaviteľa obe strany dosiahli pokrok v implementácii plánu, ktorý by mohol viesť k začatiu sťahovania izraelských síl z vybraných častí južného Libanonu v priebehu niekoľkých dní.

Stretnutie na úrovni veľvyslancov bolo v poradí šiestym kolom osobných rozhovorov od vypuknutia vojny medzi Izraelom a hnutím Hizballáh, ktorú v marci rozpútal širší regionálny konflikt.

Obe krajiny sa na základe júnovej rámcovej dohody dohodli na projekte takzvanej „pilotnej zóny“. Tento plán počíta s odzbrojením militantných skupín, nasadením oficiálnej libanonskej armády na juh krajiny a postupným odchodom izraelských vojsk z okupovaného územia.

Izrael momentálne okupuje približne 10-kilometrové pohraničné pásmo v Libanone, ktoré označuje za nárazníkovú zónu potrebnú na ochranu svojho severného územia. Kým Libanon žiada okamžitý odchod vojsk, Izrael podmieňuje stiahnutie odzbrojením Hizballáhu.

Priame rozhovory však pokračujú, a to aj napriek pretrvávajúcim izraelským útokom a ostrému nesúhlasu samotného Hizballáhu, ktorý odzbrojenie odmieta a spolieha sa na tlak zo strany svojho spojenca Iránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kremeľ: Západné mierové sily na Ukrajine budú legitímnym cieľom

Rusko v stredu vyhlásilo, že akékoľvek mnohonárodné sily, ktoré by západní spojenci vyslali na Ukrajinu po prípadnom dosiahnutí mierovej dohody, sú pre Moskvu absolútne neprijateľné.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová varovala, že Kremeľ by prítomnosť takýchto jednotiek vnímal ako nebezpečnú zahraničnú intervenciu a priamu bezpečnostnú hrozbu.

Zároveň zdôraznila, že všetky tieto zahraničné vojenské kontingenty by sa okamžite stali legitímnym vojenským cieľom pre ruské ozbrojené sily.

Reagovala tak na nedávne parížske stretnutie západných spojencov z takzvanej koalície ochotných. Tí potvrdili svoj zámer nasadiť mnohonárodné sily na Ukrajine po skončení bojov, aby krajine pomohli s regeneráciou a poskytli jej bezpečnostné záruky.

Aliancia partnerov zároveň ohlásila plánované vojenské cvičenia na najbližšie mesiace, ktoré majú demonštrovať reálnu akcieschopnosť a logistickú pripravenosť týchto nových mierových síl.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šéf izraelskej centrálnej banky vyzval novú vládu na ozdravenie financií

Budúca izraelská vláda bude musieť zastaviť rast verejného dlhu, obmedziť výdavky na obranu a viac investovať do vzdelávania, infraštruktúry a ďalších oblastí podporujúcich hospodársky rast. Na konferencii denníka Calcalist to povedal guvernér izraelskej centrálnej banky Amir Jaron.

Izrael čakajú parlamentné voľby 27. októbra, pričom prieskumy naznačujú, že súčasná koalícia premiéra Benjamina Netanjahua môže stratiť väčšinu.

Jaron upozornil, že výdavky na obranu dosahujú približne osem percent hrubého domáceho produktu, teda dvojnásobok úrovne spred útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Pomer verejného dlhu k HDP zároveň vzrástol približne zo 60 na 70 percent.

Guvernér sa vyslovil aj za zvýšenie daní od roku 2027, aby sa podarilo udržať dlh pod kontrolou. Riaditeľ rozpočtového odboru ministerstva financií Maharan Frozenfar s tým nesúhlasí a tvrdí, že zadlženie môže znížiť vyšší hospodársky rast.

Jaron dodal, že ak sa Izrael nevráti k vojne a inflácia zostane stabilná, úrokové sadzby by mohli naďalej klesať. Varoval však pred pretrvávajúcimi cenovými tlakmi, najmä pri mzdách a nájomnom.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.