Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinský minister obrany končí, oznámil test balistickej rakety

Ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov v stredu oznámil, že končí vo funkcii. Prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje na jeho miesto navrhnúť súčasného ministra vnútra Ihora Klymenka, uviedli viacerí poslanci z vládnej strany. O zmenách vo vláde má parlament hlasovať vo štvrtok.

Nie je zatiaľ jasné, či Fedorov dostane inú pozíciu vo vláde. Krátko pred odchodom z funkcie však oznámil, že Ukrajina úspešne otestovala balistickú raketu vyvinutú pod vedením ministerstva obrany.

„Symbolicky, v deň odvolania vlády sme úspešne otestovali balistickú raketu vyvinutú pod ministerstvom obrany,“ napísal na Telegrame. Dodal, že po prepracovaní technických požiadaviek sa podarilo dosiahnuť maximálnu presnosť a zároveň znížiť náklady na výrobu o 30 percent. „Ukrajina vstúpi do novej ligy,“ uviedol.

(reuters, lud)

  |  

Rómske hliadky MOPS budú pokračovať s vyšším rozpočtom

Projekt Miestnych občianskych a podporných služieb (MOPS) nekončí. Pokračovať bude s rozšíreným financovaním a systémovými zmenami, informoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Úrad tak reagoval na vyjadrenia Hnutia Slovensko, ktoré tvrdilo, že projekt je na pokraji zániku, a vyzvalo vládu na zabezpečenie jeho financovania. Vládny splnomocnenec Alexander Daško označil tieto tvrdenia za nešťastné, vyvolávajúce zbytočné obavy u samospráv a zamestnancov.

Novú výzvu na pokračovanie projektu vyhlásili 10. júla a umožní zapojenie približne 400 obcí. Počas 18 mesiacov zabezpečí financovanie pre viac ako 1 800 členov MOPS. Počet zamestnancov v obciach sa bude pohybovať od dvoch do dvanástich v závislosti od veľkosti marginalizovaných rómskych komunít.

Systémovou zmenou je, že poskytovateľ bude uhrádzať jednotkový náklad na hodinu práce, čo pokryje až 90 percent oprávnených nákladov zamestnávateľa. Súčasťou projektu bude aj povinné vzdelávanie zamerané na riešenie konfliktných situácií.

Daško pripomenul, že po svojom nástupe do funkcie v roku 2023 prevzal projekt s finančným schodkom 32 miliónov eur.

To sa podarilo vyriešiť navýšením pôvodného 50-miliónového rozpočtu o spomínaných 32 miliónov eur. S aktuálnou výzvou, do ktorej úrad vyčlenil ďalších 27 miliónov eur, tak bude projekt MOPS pokračovať s výrazne vyšším objemom finančných prostriedkov, než sa pôvodne plánovalo.

(tasr, max)

  |  

Hekeri ochromili Slaviu Praha, predaj sezónnych lístkov stopli

Český futbalový klub Slavia Praha sa stal terčom útoku hekerov a musel pozastaviť predaj permanentiek na novú sezónu. Podľa oficiálneho vyhlásenia bola terčom hekerského útoku aplikácia SLAVIA. Klub sa fanúšikom ospravedlnil za vzniknuté problémy.

S predajom sezónnych vstupeniek začal český šampión neskôr ako iné kluby, pripomenul portál idnes.cz. Mestský rival Sparta Praha mal už na konci júna predaných 10-tisíc permanentiek.

Po májovom derby pražských „S" disciplinárna komisia Českého futbalového zväzu uzavrela Slavii štadión na štyri zápasy. Dva duely už „zošívaní" absolvovali bez divákov na konci minulého ročníka najvyššej českej súťaže.

(tasr, max)

  |  

Šéf Rosatomu: Dron zabil hlavného inžiniera Záporožskej elektrárne

Hlavný inžinier Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne zahynul pri útoku ukrajinského dronu neďaleko elektrárne, potvrdil v stredu šéf ruskej štátnej jadrovej korporácie Rosatom.

Alexej Lichačev vo vyhlásení uviedol, že ukrajinský dron zasiahol služobné vozidlo medzi areálom elektrárne a mestom Enerhodar. Pri útoku podľa neho zahynuli hlavný inžinier Alexander Jakovlev aj vodič vozidla.

Kremeľ minulý týždeň obvinil Ukrajinu z eskalácie „teroristických“ útokov proti elektrárni, ktorú Rusko obsadilo po invázii na Ukrajinu v roku 2022.

(reuters, max)

  |  

Muskova sieť najprv dostala pokutu, Brusel teraz prijal plán nápravy

Európska únia v stredu prijala akčný plán sociálnej siete X na dodržiavanie pravidiel transparentnosti podľa aktu o digitálnych službách. Krok prichádza po tom, čo Únia v minulom roku udelila platforme Elona Muska pokutu 120 miliónov eur.

Schválené opatrenia majú výskumníkom, občianskej spoločnosti a verejnosti poskytnúť lepší prístup k údajom. Umožní to lepšie monitorovať systémové riziká a posúdiť celkový vplyv platformy na európskych používateľov. Tento krok zapadá do širšieho európskeho trendu, v rámci ktorého krajiny ako Nórsko, Francúzsko či Británia sprísňujú pravidlá pre sociálne médiá a zvažujú obmedzenia pre mladistvých.

Spoločnosť X sa zároveň zaviazala, že jej plán bude podliehať externému a nezávislému auditu. Na implementáciu všetkých potrebných opatrení má platforma šesť mesiacov, počas ktorých bude podliehať režimu sprísneného dohľadu zo strany EÚ.

(reuters, max)

  |  

Francúzski poslanci schválili zákon o asistovanej smrti

Francúzske Národné zhromaždenie v stredu schválilo prelomový návrh zákona, ktorý dospelým pacientom s nevyliečiteľnými chorobami priznáva právo na asistovanú smrť. Nová legislatíva za prísnych podmienok umožní podľa France24 nevyliečiteľne chorým ľuďom požiadať o podanie smrtiacej látky.

Pacient si ju spravidla podá sám, no v prípade fyzickej nespôsobilosti mu ju môže aplikovať lekár alebo zdravotná sestra. Táto možnosť je vyhradená len pre dospelých, ktorí dokážu slobodne vyjadriť svoju vôľu a trpia neznesiteľnou fyzickou bolesťou nereagujúcou na liečbu. Konečné rozhodnutie robí lekár a pacient môže svoj súhlas kedykoľvek odvolať.

Schválenie zákona v dolnej komore však neznamená okamžitú účinnosť. Premiér Sébastien Lecornu požiadal ústavnú radu, aby legislatívu preskúmala. Tento krok nasleduje po zdĺhavom legislatívnom procese.

Kým Národné zhromaždenie zákon po intenzívnych diskusiách schválilo, pravicou ovládaný Senát ho zamietol. Vláda preto využila ústavnú možnosť dať dolnej komore konečné slovo aj bez súhlasu senátorov, proti čomu ostro namietali pravicoví predstavitelia.

Zavedenie asistovanej smrti predstavuje jednu z najvýznamnejších sociálnych reforiem vo Francúzsku od roku 2012, keď krajina povolila manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Tradične katolícke Francúzsko doteraz eutanáziu ani asistovanú samovraždu nepovoľovalo, v dôsledku čoho mnohí chorí cestovali do susedných štátov. Reformu sľúbil prezident Emmanuel Macron ešte pri svojom znovuzvolení v roku 2022.

(max)