Preskočiť na obsah
  |  

USA spustili druhú vlnu útokov na Irán

Spojené štáty spustili v stredu druhú vlnu útokov na Irán s cieľom oslabiť jeho schopnosť ohrozovať lodnú dopravu v Hormuzskom prielive.

Americké Centrálne velenie (CENTCOM) uviedlo, že údery smerovali na iránske pobrežné obranné systémy, sklady a odpaľovacie zariadenia riadených striel.

Prvá vlna útokov trvala približne 90 minút a zasiahla aj ostrov Veľký Tunb pri Hormuzskom prielive. Iránske médiá informovali o výbuchoch vo viacerých oblastiach krajiny vrátane Bandar Abbásu a Ahvázu.

Podľa Washingtonu sú útoky zamerané na vojenské kapacity, ktorými Irán ohrozuje plavidlá prechádzajúce strategickým Hormuzským prielivom, cez ktorý pred vojnou smerovala približne pätina svetových dodávok ropy a plynu.

(reuters, lud)

  |  

Argentína zvíťazila v semifinále nad Anglickom

Futbalisti Argentíny budú v nedeľu obhajovať titul majstrov sveta vo finále svetového šampionátu v USA, Kanade a Mexiku. Úradujúci šampióni si zabezpečili postup do finále víťazstvom nad Anglickom 2:1.

Argentínčania v stretnutí prehrávali 0:1 do 85. minúty, potom však vplyvom defenzívnej taktiky súpera strelili dva góly. Vyrovnať dokázal Enzo Fernandez a svoj tím poslal do boja o zlato v nadstavenom čase Lautaro Martinez.

Prvý polčas priniesol taktický boj s množstvom kúskovania hry a bez výraznejších šancí. Angličania sa ujali v 55. minúte vedenia zásluhou Anthonyho Gordona. Potom sa však stiahli do defenzívy a tréner Thomas Tuchel urobil viacero striedaní smerom na posilnenie obrany.

„Tri levy“ však argentínsky tlak neustáli, inkasovali z kopačky Fernandeza a defenzívna zostava nedoviedla duel ani do predĺženia. Rozhodol o tom Lautaro Martinez, ktorý rozjasal Juhoameričanov v druhej minúte nadstavenia.

Argentínu čaká siedme finále na mundiale v histórii. Pred štyrmi rokmi v Katare sa v ňom radoval tím okolo kapitána Lionela Messiho z triumfu nad Francúzskom. Vo finále v East Rutherford čakajú Argentínčanov v nedeľu od 21:00 SELČ na štadióne MetLife semifináloví premožitelia „Les Bleus“ zo Španielska.

Anglicko neukončí 60-ročné čakanie na veľkú trofej a ich posledným titulom zostáva ten z roku 1966 na domácom turnaji MS.

Anglicko - Argentína 1:2 (0:0)

Gól: 55. Gordon - 85. Fernandez, 90.+2 La. Martinez. Rozhodovali: Elfath - Parker, Atkins (všetci USA), ŽK: Anderson - Li. Martinez, Romero, De Paul.

Anglicko: Pickford – James (82. Burn), Stones (90.+6 Toney), Guehi, Spence (90.+6 Rashford) – Rice (82. O´, Anderson – Rogers, Bellingham, Gordon (72. Konsa) – Kane

Argentína: E. Martinez – Molina (72. Montiel), Romero, Li. Martinez (72. Otamendi), Tagliafico (81. La. Martinez) - Paredes (64. Gonzalez) – Simeone (72. De Paul), Mac Allister, E. Fernandez, J. Alvarez - Messi

(tasr, lud)

  |  

Vučić podporil pomoc Ukrajine, nie však výzvu na ďalší tlak na Rusko

Srbský prezident Aleksandar Vučić počas návštevy Kyjeva prisľúbil Ukrajine ďalšiu humanitárnu pomoc, odmietol však podpísať spoločnú deklaráciu samitu krajín juhovýchodnej Európy, ktorá vyzýva na pokračovanie politickej, vojenskej, finančnej a bezpečnostnej podpory Kyjeva a na zvýšenie tlaku na Rusko.

Išlo o prvú návštevu srbského prezidenta v ukrajinskej metropole po viac ako desiatich rokoch. Po rokovaní s prezidentom Volodymyrom Zelenským Vučić oznámil, že Srbsko poskytne Ukrajine ďalšiu finančnú, zdravotnícku a energetickú pomoc a zapojí sa aj do obnovy jedného z ukrajinských miest.

Srbsko síce opakovane podporilo územnú celistvosť Ukrajiny a odsúdilo ruskú inváziu v OSN, no na rozdiel od väčšiny krajín EÚ sa nepripojilo k sankciám voči Moskve. Rusko zároveň zostáva jeho najväčším dodávateľom zemného plynu.

Vučić potvrdil, že Belehrad naďalej podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 poskytlo Srbsko Ukrajine približne 60 miliónov eur v nevojenskej a nesmrtiacej pomoci. Rusko pritom Belehrad opakovane obvinilo z dodávok munície Ukrajine cez sprostredkovateľov, čo srbská vláda odmieta.

(reuters, lud)

  |  

USA uvalili sankcie na Rusov aj Nigériu pre nákup zbraní Iránu

Americká vláda v stredu uvalila sankcie na jednotlivcov a subjekty, ktoré boli podľa nej súčasťou medzinárodnej siete pomáhajúcej Iránu pri obstarávaní zbraní. Ministerstvo financií USA vo vyhlásení spresnilo, že tieto opatrenia sa týkajú iránskych a ruských občanov, ako aj subjektov so sídlom v Iráne, Rusku a Nigérii.

Tento krok prichádza v čase zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Teheránom. K eskalácii prispeli aj nedávne nepriateľské akcie o kontrolu nad strategickým Hormuzským prielivom, pričom americká administratíva dlhodobo stupňuje tlak na Irán prostredníctvom série sankčných opatrení.

Podľa amerického rezortu financií stredajšie sankcie jasne ukazujú, ako Irán využíva zahraničné letecké a dopravné firmy, finančné kanály a koordinátorov ciest na to, aby zakryl rolu iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC) v nezákonnom obstarávaní zbraní a pri presune materiálu a personálu po celom svete.

Nové opatrenia nadväzujú na predchádzajúce kroky Washingtonu zamerané na oslabenie iránskeho zbrojného sektora. Už v máji USA zakročili proti jednotlivcom a spoločnostiam vrátane subjektov v Číne a Hongkongu. Následne v júni uvalili sankcie na 11 osôb a subjektov, ktoré pomáhali pri obstarávaní zbraní pre iránsku armádu a IRGC.

(reuters, max)

  |  

Startup xAI žaluje vlastného používateľa za zneužitie AI Grok

Startup xAI, za ktorým stojí Elon Musk, zažaloval muža z Južnej Karolíny Terryho Harwooda. Spoločnosť tvrdí, že zneužil jej systém umelej inteligencie Grok na vytváranie materiálov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí a nekonsenzuálne explicitné deepfaky dospelých.

Harwooda pre sexuálne zneužívanie maloletých zatkli už začiatkom tohto roka. Ide o jeden z prvých prípadov, kedy tvorca umelej inteligencie žaluje vlastného používateľa za generovanie nelegálneho obsahu.

Žaloba prichádza v čase, kedy xAI čelí globálnej kritike za to, že Grok umožňuje vytvárať realistické, nekonsenzuálne sexualizované videá. Spoločnosť v sťažnosti uviedla, že voči porušovateľom pravidiel aktívne zakročuje. Len v roku 2026 pozastavila vyše 52-tisíc účtov a Národnému centru pre nezvestné a zneužívané deti poslala viac ako 73-tisíc hlásení, čo viedlo k najmenej 244 zatknutiam.

Podľa žaloby sa Harwood pokúšal obísť bariéry systému tak, že doň nahrával nesexuálne snímky dospelých i maloletých s cieľom vygenerovať z nich sexuálne explicitné zábery. Startup žiada od súdu nešpecifikované finančné odškodné a trvalý zákaz používania služby Grok pre žalovaného.

Spoločnosť xAI zdôraznila, že Harwoodovo konanie bolo premysleným plánom, ktorý vystavil obete ujme a samotnú firmu zasa vážnemu právnemu riziku a poškodeniu reputácie.

(reuters, max)

  |  

MOV obhajuje zrušenie suspendácie Ruska, štáty Únie protestujú

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) obhájil svoje rozhodnutie dočasne zrušiť suspendáciu Ruského olympijského výboru (ROC). Reagoval tak na spoločný list deviatich členských krajín Európskej únie adresovaný európskemu komisárovi pre šport Glennovi Micallefovi.

Estónsko, Dánsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko v ňom vyzvali Brusel, aby zastavil financovanie športových organizácií vrátane MOV, ktoré opätovne umožnili ruským a bieloruským športovcom návrat do súťaží.

Hovorca MOV vysvetlil, že pozastavenie členstva ROC, platiace od októbra 2023, zrušili po tom, čo ruská organizácia vylúčila zo svojho členstva regionálne športové subjekty z okupovaných ukrajinských území. Práve ich začlenenie bolo pôvodným dôvodom suspendácie.

Výbor zdôraznil, že toto rozhodnutie je len predbežné a neznamená širšiu zmenu postoja voči Rusku. MOV v krajine naďalej nebude organizovať podujatia ani na ne pozývať ruských vládnych predstaviteľov. O používaní ruských symbolov na budúcich hrách zatiaľ nerozhodli.

Signatári výzvy oponujú, že povolenie štartu ruských a bieloruských športovcov ignoruje ťažkú situáciu ukrajinských atlétov, z ktorých mnohí boli vysídlení, prišli o tréningové zázemie alebo vstúpili do armády.

Krajiny zdôraznili, že rešpektovanie ľudských práv a mierové vzťahy sú základnými princípmi športu, pričom argumenty o oddeľovaní športu od politiky sa vzhľadom na ľudské obete vojny nedajú obhájiť. MOV v tejto súvislosti pripomenul, že posilnil Olympijskú chartu a vyžaduje, aby nominovaní športovci pôsobili aj ako mierové vzory.

(reuters, max)