O jeden kokteil viac
V snahe osláviť svoje víťazstvo plánovali predkladatelia návrhu zákona na čele s ministrom pre vzťahy s parlamentom usporiadať slávnostný koktailový večierok, a to všetko na náklady Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady (CESE) – jedného z hlavných poradných orgánov vlády. V pozvánke CESE bola dokonca ponuka uhradiť hosťom dopravu a ubytovanie v Paríži, aby sa mohli zúčastniť na tejto takzvanej oslave.
Správa sa dostala na verejnosť a vyvolala škandál, čo organizátorov oslavy prinútilo podujatie odložiť alebo zrušiť.
Odporcovia návrhu zákona poukazujú na obzvlášť nebezpečné ustanovenia obsiahnuté v konečnom znení schválenom Národným zhromaždením. Grégor Puppinck z Európskeho centra pre právo a spravodlivosť zostavil zoznam obsahujúci až 27 bodov, ktoré vyvolávajú vážne etické otázky a ktoré by z Francúzska urobili jednu z najliberálnejších krajín v oblasti asistovanej smrti.
O celom postupe eutanázie rozhoduje jediný lekár. Zákon nestanovuje žiadne formálne požiadavky na spôsob, akým musí byť vyjadrené želanie zomrieť, môže byť uvedené písomne alebo „akýmkoľvek iným spôsobom vyjadrenia primeraným schopnostiam danej osoby“. V praxi stačí, ak lekár konštatuje, že daná osoba chce zomrieť, ak žiadosť nie je podaná písomne. Na potvrdenie platnosti žiadosti o smrť nie je navyše potrebný žiadny svedok.
Lekár sa s danou osobou môže stretnúť po prvýkrát práve v deň, keď je podaná žiadosť o smrť. Eutanázia je povolená aj pre osoby pod opatrovníctvom alebo poručníctvom: to znamená, že ľudia, ktorí sú v podstate pod opatrovníctvom a ktorí nedokážu ani podpísať šek, môžu požiadať o smrť do dvoch dní.
Osoba s vážnou duševnou poruchou, ako sú napríklad suicidálne sklony, nie je z tohto procesu vylúčená.
Lekár konzultuje s dvoma osobami podľa vlastného výberu: s lekárom alebo dokonca s ošetrovateľským asistentom, ktorý môže pracovať pod jeho dohľadom. Zákon nevyžaduje, aby sa tieto osoby s danou osobou stretli ani aby overili pravdivosť jej žiadosti o smrť. Konzultácia s týmito dvoma osobami sa môže uskutočniť prostredníctvom videokonferencie.
Lekár môže prijať konečné rozhodnutie ihneď po konzultácii, bez akéhokoľvek odkladu a bez potreby opätovného vyšetrenia pacienta. Lehota na rozmyslenie pre pacienta je len dva dni od momentu, keď lekár prijme rozhodnutie, čo znamená, že celý proces môže byť dokončený do troch dní.
Príbuzní danej osoby nemajú právo byť informovaní o tom, že prebieha eutanázia, budú však informovaní po smrti danej osoby, pričom sa rozumie, že nebudú mať právo napadnúť rozhodnutie lekára na súde. Lekár musí zabezpečiť, aby blízki osoby podstupujúcej eutanáziu, ak sú si situácie vedomí, nevyvíjali na lekára žiadny nátlak s cieľom donútiť ho, aby stiahol smrtiacu látku.
Pozmeňujúce návrhy zamerané na oddelenie postupov eutanázie od odberu orgánov boli všetky zamietnuté. Celkové náklady na tento postup, vrátane poplatkov a odškodného, budú hradené zo systému sociálneho zabezpečenia – teda z príspevkov všetkých francúzskych občanov.
„More začiernené krvou“
Vo francúzskej tlači vyjadrili nesúhlas aj významné osobnosti kultúrneho života, ako napríklad spisovateľ Michel Houellebecq, ktorý v komentári uverejnenom v denníku Le Figaro nenašiel dosť ostré slová na to, aby odsúdil to, čo sa deje. Keď vidí, podobne ako básnik Yeats, ako sa dvíha „more začiernené krvou“, vysvetľuje, že to vníma ako vysoko symbolické rozhodnutie. „Nemôžem sa ubrániť myšlienke, že tým, že Francúzsko požaduje prístup k eutanázii pre svojich občanov, požaduje vlastnú eutanáziu,“ píše Houellebecq.
Ozvala sa aj francúzska katolícka cirkev. Biskup z Bayonne, Mons. Marc Aillet, známy svojimi konzervatívnymi názormi, pripomenul verejnosti, že politik, ktorý v stredu hlasoval za tento návrh s čistým svedomím, by už nemal byť pripúšťaný k svätému prijímaniu.
Katolícky web Hozana v tejto veci spustil iniciatívu s názvom „Modlite sa za zákonodarcu“. Cieľom bolo vytvoriť modlitebný reťazec, v ktorom by sa každý veriaci zaviazal zahrnúť do svojich modlitieb niektorého zákonodarcu v nádeji, že zmení názor ešte pred záverečným hlasovaním. Rozdiel medzi táborom „za“ a „proti“ sa s každým hlasovaním naďalej zmenšoval, čo posilňovalo nádeje veriacich, ktorí sa zaviazali modliť.
V Châteaudune zasa kňaz počas nedeľňajšej kázne pripomenul veriacim, že eutanázia je v zásade v rozpore s kresťanskou antropológiou. „O život sa nestaráte tým, že ho beriete,“ zdôraznil. Kňaz tiež vyzval veriacich, aby sa „modlili za život“ a „modlili sa za zákonodarcov, aby neurobili niečo nerozumné“.
Na nedeľnej omši bol náhodou prítomný aj jeden z predkladateľov návrhu zákona. Poslanec Philippe Vigier v reakcii na kňazove slová vyhlásil, že sa cíti „urazený“ a „hlboko zranený“ a požadoval od kňaza ospravedlnenie. Ten mu však nevyhovel.
Nemocnice prevádzkované rehoľami alebo nadáciami, ktorých poslanie v oblasti starostlivosti výslovne vychádza z odmietania spôsobiť smrť, sa teraz obávajú, že budú postavené pred nemožnú voľbu: buď prijať vo svojich priestoroch postup, ktorý považujú za nezlučiteľný so svojou identitou, alebo ukončiť činnosť, čo by predstavovalo bezprecedentnú hrozbu pre pluralizmus francúzskeho nemocničného systému.
Niektoré rehoľné kongregácie sa dokonca obávajú, že budú musieť zatvoriť svoje brány a presťahovať sa do zahraničia.
Ústavná otázka
Práve táto otázka podnietila predsedu Senátu Gérarda Larchera k oznámeniu, že po schválení zákona ho postúpi Ústavnej rade. Predseda Senátu je totiž podľa francúzskej ústavy druhým najvyšším predstaviteľom štátu.
Z politického hľadiska je Larcher umiernenou osobnosťou a nie je známy konzervatívnymi postojmi v sociálnych otázkach. Tentoraz však považuje situáciu za natoľko závažnú, že je opodstatnené postúpiť tento zákon jednej z najvyšších štátnych inštitúcií.
Návrh zákona podľa jeho názoru vyvoláva viacero závažných ústavných otázok, najmä pokiaľ ide o zásadu ochrany ľudskej dôstojnosti, ochranu práva na život, rovnosť pred zákonom a jasnosť kritérií pre prístup k asistovanej smrti. Domnieva sa tiež, že záruky zavedené na ochranu zraniteľných osôb a slobody svedomia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú naďalej nedostatočné.
Tento zákon plánuje Ústavnej rade postúpiť aj premiér Sébastien Lecornu, ktorý s ním osobne nesúhlasí.
Postúpenie veci Ústavnej rade by tým pozastavilo vyhlásenie zákona dovtedy, kým jej členovia nevynesú rozhodnutie.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
