Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump prikázal agentom ICE, aby obnovili dopravné kontroly

Americký prezident Donald Trump nariadil federálnym imigračným agentom obnoviť zastavovanie vozidiel ako taktiku pri zadržiavaní migrantov. Vyhlásil to deň po tom, ako vedenie imigračného úradu ICE väčšinu takýchto zásahov dočasne pozastavilo po dvoch smrteľných incidentoch v štátoch Texas a Maine.

Šéf ochrany hraníc Tom Homan pôvodne oznámil, že pozastavenie má umožniť preverenie postupov, aby sa zabezpečila bezpečnosť agentov a správnosť ich konania. Jeho rozhodnutie však vyvolalo kritiku medzi Trumpovými republikánskymi spojencami, na čo prezident reagoval zrušením opatrenia.

„Musíme byť silní, tvrdí a múdri a nemôžeme sa vzdať jedného z najdôležitejších a najúčinnejších nástrojov ICE v boji proti zločinu – zastavovania vozidiel,“ napísal Trump na sociálnej sieti.

Pozornosť verejnosti sa opäť sústredila na postupy ICE po tom, ako agenti v priebehu niekoľkých dní zastrelili vodičov z Kolumbie a Mexika. V oboch prípadoch sa ich pokúšali zastaviť, hoci úrady priznali, že neboli cieľom imigračných operácií. Federálne orgány podľa agentúry Reuters nepredložili dôkazy, že by predstavovali hrozbu, ktorá by odôvodňovala použitie smrtiacej sily.

Incidenty vyvolali protesty v štátoch Maine, Texas aj v Bostone a znovu otvorili diskusiu o taktikách ICE i používaní telových kamier. Republikánska senátorka Susan Collinsová vyhlásila, že zastavovanie áut by malo zostať pozastavené až do ukončenia vyšetrovania týchto prípadov. Od Trumpovho návratu do úradu prišlo pri federálnych imigračných operáciách o život najmenej sedem ľudí a ďalších 53 zomrelo vo väzbe ICE.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Americká armáda ukončila ďalšiu sériu útokov na Irán

Americká armáda v stredu večer dokončila ďalšiu sériu útokov na Irán, ktoré nariadil prezident Donald Trump. Americké Centrálne velenie (CENTCOM) oznámilo na sociálnej sieti X, že terčom boli iránske veliteľské centrá, systémy protivzdušnej obrany, raketové a dronové kapacity aj pobrežné monitorovacie zariadenia.

Informovalo, že americké jednotky počas 90-minútovej operácie zasiahli pobrežnú obranu a odpaľovacie pozície riadených striel na ostrove Veľký Tunb. Medzi zasiahnutými cieľmi boli aj objekty v meste Bandar Abbás, hlavnom iránskom prístave v Hormuzskom prielive.

Trump tento týždeň zopakoval hrozbu, že zaútočí na iránske energetické objekty, a avizoval aj možné údery na mosty budúci týždeň.

Ženevské dohovory z roku 1949 zakazujú útoky na objekty nevyhnutné pre civilné obyvateľstvo. Odborníci na medzinárodné právo v USA už po Trumpových skorších vyhláseniach upozornili, že by to mohlo predstavovať vojnové zločiny. Kritiku vyvolali aj jeho aprílové výroky o zničení celej iránskej civilizácie.

Vojna sa začala 28. februára útokmi USA a Izraela na Irán, na ktoré Teherán odpovedal údermi proti Izraelu a štátom Perzského zálivu s americkými základňami. Konflikt si vyžiadal tisíce obetí, milióny vysídlených ľudí, zvýšil ceny ropy a otriasol svetovými finančnými trhmi.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA spustili druhú vlnu útokov na Irán

Spojené štáty spustili v stredu druhú vlnu útokov na Irán s cieľom oslabiť jeho schopnosť ohrozovať lodnú dopravu v Hormuzskom prielive.

Americké Centrálne velenie (CENTCOM) uviedlo, že údery smerovali na iránske pobrežné obranné systémy, sklady a odpaľovacie zariadenia riadených striel.

Prvá vlna útokov trvala približne 90 minút a zasiahla aj ostrov Veľký Tunb pri Hormuzskom prielive. Iránske médiá informovali o výbuchoch vo viacerých oblastiach krajiny vrátane Bandar Abbásu a Ahvázu.

Podľa Washingtonu sú útoky zamerané na vojenské kapacity, ktorými Irán ohrozuje plavidlá prechádzajúce strategickým Hormuzským prielivom, cez ktorý pred vojnou smerovala približne pätina svetových dodávok ropy a plynu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Argentína zvíťazila v semifinále nad Anglickom

Futbalisti Argentíny budú v nedeľu obhajovať titul majstrov sveta vo finále svetového šampionátu v USA, Kanade a Mexiku. Úradujúci šampióni si zabezpečili postup do finále víťazstvom nad Anglickom 2:1.

Argentínčania v stretnutí prehrávali 0:1 do 85. minúty, potom však vplyvom defenzívnej taktiky súpera strelili dva góly. Vyrovnať dokázal Enzo Fernandez a svoj tím poslal do boja o zlato v nadstavenom čase Lautaro Martinez.

Prvý polčas priniesol taktický boj s množstvom kúskovania hry a bez výraznejších šancí. Angličania sa ujali v 55. minúte vedenia zásluhou Anthonyho Gordona. Potom sa však stiahli do defenzívy a tréner Thomas Tuchel urobil viacero striedaní smerom na posilnenie obrany.

„Tri levy“ však argentínsky tlak neustáli, inkasovali z kopačky Fernandeza a defenzívna zostava nedoviedla duel ani do predĺženia. Rozhodol o tom Lautaro Martinez, ktorý rozjasal Juhoameričanov v druhej minúte nadstavenia.

Argentínu čaká siedme finále na mundiale v histórii. Pred štyrmi rokmi v Katare sa v ňom radoval tím okolo kapitána Lionela Messiho z triumfu nad Francúzskom. Vo finále v East Rutherford čakajú Argentínčanov v nedeľu od 21:00 SELČ na štadióne MetLife semifináloví premožitelia „Les Bleus“ zo Španielska.

Anglicko neukončí 60-ročné čakanie na veľkú trofej a ich posledným titulom zostáva ten z roku 1966 na domácom turnaji MS.

Anglicko - Argentína 1:2 (0:0)

Gól: 55. Gordon - 85. Fernandez, 90.+2 La. Martinez. Rozhodovali: Elfath - Parker, Atkins (všetci USA), ŽK: Anderson - Li. Martinez, Romero, De Paul.

Anglicko: Pickford – James (82. Burn), Stones (90.+6 Toney), Guehi, Spence (90.+6 Rashford) – Rice (82. O´, Anderson – Rogers, Bellingham, Gordon (72. Konsa) – Kane

Argentína: E. Martinez – Molina (72. Montiel), Romero, Li. Martinez (72. Otamendi), Tagliafico (81. La. Martinez) - Paredes (64. Gonzalez) – Simeone (72. De Paul), Mac Allister, E. Fernandez, J. Alvarez - Messi

(tasr, lud)

Minúta  |  

Vučić podporil pomoc Ukrajine, nie však výzvu na ďalší tlak na Rusko

Srbský prezident Aleksandar Vučić počas návštevy Kyjeva prisľúbil Ukrajine ďalšiu humanitárnu pomoc, odmietol však podpísať spoločnú deklaráciu samitu krajín juhovýchodnej Európy, ktorá vyzýva na pokračovanie politickej, vojenskej, finančnej a bezpečnostnej podpory Kyjeva a na zvýšenie tlaku na Rusko.

Išlo o prvú návštevu srbského prezidenta v ukrajinskej metropole po viac ako desiatich rokoch. Po rokovaní s prezidentom Volodymyrom Zelenským Vučić oznámil, že Srbsko poskytne Ukrajine ďalšiu finančnú, zdravotnícku a energetickú pomoc a zapojí sa aj do obnovy jedného z ukrajinských miest.

Srbsko síce opakovane podporilo územnú celistvosť Ukrajiny a odsúdilo ruskú inváziu v OSN, no na rozdiel od väčšiny krajín EÚ sa nepripojilo k sankciám voči Moskve. Rusko zároveň zostáva jeho najväčším dodávateľom zemného plynu.

Vučić potvrdil, že Belehrad naďalej podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 poskytlo Srbsko Ukrajine približne 60 miliónov eur v nevojenskej a nesmrtiacej pomoci. Rusko pritom Belehrad opakovane obvinilo z dodávok munície Ukrajine cez sprostredkovateľov, čo srbská vláda odmieta.

(reuters, lud)

Minúta  |  

USA uvalili sankcie na Rusov aj Nigériu pre nákup zbraní Iránu

Americká vláda v stredu uvalila sankcie na jednotlivcov a subjekty, ktoré boli podľa nej súčasťou medzinárodnej siete pomáhajúcej Iránu pri obstarávaní zbraní. Ministerstvo financií USA vo vyhlásení spresnilo, že tieto opatrenia sa týkajú iránskych a ruských občanov, ako aj subjektov so sídlom v Iráne, Rusku a Nigérii.

Tento krok prichádza v čase zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Teheránom. K eskalácii prispeli aj nedávne nepriateľské akcie o kontrolu nad strategickým Hormuzským prielivom, pričom americká administratíva dlhodobo stupňuje tlak na Irán prostredníctvom série sankčných opatrení.

Podľa amerického rezortu financií stredajšie sankcie jasne ukazujú, ako Irán využíva zahraničné letecké a dopravné firmy, finančné kanály a koordinátorov ciest na to, aby zakryl rolu iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC) v nezákonnom obstarávaní zbraní a pri presune materiálu a personálu po celom svete.

Nové opatrenia nadväzujú na predchádzajúce kroky Washingtonu zamerané na oslabenie iránskeho zbrojného sektora. Už v máji USA zakročili proti jednotlivcom a spoločnostiam vrátane subjektov v Číne a Hongkongu. Následne v júni uvalili sankcie na 11 osôb a subjektov, ktoré pomáhali pri obstarávaní zbraní pre iránsku armádu a IRGC.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.