Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čo sa stalo Lučanskému? Pokus o samovraždu Kolíková odmietla

AKTUALIZOVANÉ Bývalý policajný prezident Milan Lučanský, ktorého zadržali v rámci policajnej akcie Judáš a je stíhaný pre podozrenia z korupcie, bol vo štvrtok hospitalizovaný. Objavilo sa viacero verzií o tom, čo bolo príčinou tejto hospitalizácie. Ministerka Mária Kolíková sa k nim vyjadrila v nedeľu na tlačovej konferencii.

Milan Lučanský skončil vo štvrtok vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Zdroj blízky zranenému pre médium .týždeň uviedol, že Lučanský bol prijatý na krčnom oddelení, kde mu operovali okolie oka. Príčinou mala byť prasknutá cievka pri cvičení. Odtiaľ ho previezli na očnú ambulanciu, kde ho stráži policajná eskorta.

Hovorkyňa ružomberskej nemocnice Petra Dišková odmietla médiám sprístupniť informácie týkajúce sa tejto veci. "Informácie o hospitalizácii nemôžem potvrdiť ani vyvrátiť z dôvodu ochrany osobných údajov. Nemocnica všeobecne v takýchto prípadoch musí mať vždy súhlas pacienta," uviedla.

Pokus o samovraždu? Kolíková hovorí o dezinformáciách

Podľa výpovedí zdrojov z prostredia nemocnice malo ísť o zranenie nadočnicového oblúku a očnej bulvy. Objavili sa preto dohady o tom, že malo ísť o potýčku, čo však Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) odmietol.

"Ústav Prešov neeviduje v danom období fyzické napadnutie obvineného alebo odsúdeného ani použitie donucovacích prostriedkov voči obvinenému alebo odsúdenému," povedala hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.

Ďalšia z neoverených informácií operuje s tým, že Lučanský si vo väzbe siahol na život. Akým spôsobom a prečo by si pri tom zranil práve oko nie je známe, keďže aj vo väzbe bol pod dohľadom.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v nedeľu na tlačovej konferencii informovala, že neexistujú žiadne obavy ohľadom zdravotného stavu Lučanského.

Zároveň odmietla, že by sa bývalý prezident pokúsil o samovraždu. Poprela tiež, že by za zranením Lučanského bolo cudzie zavinenie. Malo ísť o nešikovný pád. V cele mal byť Lučanský sám.

Fico: Nikto nám nechce nič povedať

Do veci sa zapojil aj expremiér a predseda strany SMER-SD Robert Fico. Ten ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú vo videu požiadal, aby príčinu Lučanského hospitalizácie uviedla na pravú mieru.

"My telefonujeme, pýtame sa, nikto nám nechce nič povedať. Ako máme veriť, že to bola nejaká nehoda? Prečo si nemáme myslieť, že došlo napríklad k zásahu policajtov voči Milanovi Lučanskému? Prečo nemáme veriť, že došlo ku konfliktu medzi obvinenými?" pýtal sa rečnícky Fico.

Lučanský mal podľa neho "reálne výsledky v boji proti mafii", a preto by ministerka mala predstúpiť pred verejnosť a vysvetliť, čo presne sa stalo vo väznici. Kolíková obdobné informácie o pôvode Lučanského zranení označila za "konšpirácie a dezinformácie" a cudzie zavinenie či napadnutie dôrazne vylúčila.

„Nemám vedomosť, že by pán Lučanský utrpel iné zranenia ako tie, ktoré sú skôr dôsledkom vlastnej neopatrnej činnosti a ktoré sú menej závažné a – súčasne – ktoré iniciatívne a preventívne vyšetril personál v príslušnom ústave a následne sa im aj venoval personál v príslušnej nemocnici,“ informovala Kolíková.

O prípad sa začal zaujímať aj novozvolený generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý uložil krajskému prokurátorovi, aby preskúmal okolnosti súvisiace s poškodením zdravia obvineného Lučanského.

Minúta  |  

Práca, nákup a domov. Pandemická komisia chce zákaz vychádzania

Pandemická komisia navrhne zákaz vychádzania. Ten by mal byť podobný ako pred celoplošným testovaním. Vychádzať by sa mohlo len za účelom cestovania do práce, do školy či napríklad na nákup potravín.

Dôvodom je veľmi vážna situácia okolo nového koronavírusu a zvyšujúci sa počet hospitalizácií. Po rokovaní Pandemickej komisie vlády SR to uviedol minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

Kedy by malo k sprísneniu lockdownu dôjsť, závisí podľa šéfa rezortu zdravotníctva od rozhodnutia vlády SR. "Čím neskôr ho zavedieme, tým dlhšie musí trvať, aby sme sa dostali k nejakým pozitívnym číslam," komentoval, pričom zdôraznil, že pandemická komisia je len poradným orgánom.

Osoby, ktoré sa dajú otestovať, budú mať podľa Krajčího výnimku zo zákazu. Návšteva prírody by bola možná len v rámci okresu. Šéf rezortu priznal, že každý piaty pacient, ktorý sa dostane do nemocnice, ochoreniu COVID-19 podľahne. K nákaze často dochádza práve v nemocniciach a v zariadeniach sociálnych služieb.

Vyše 5-tisíc prípadov denne

Reprodukčné číslo sa na Slovensku zvýšilo na 1,35. Počet hospitalizovaných stúpol z 1848 na 2130 pacientov. Tempo rastu prípadov je za posledný týždeň 32 percent. Najhoršie je na tom Trenčiansky kraj. Situácia je vážna aj v Trnavskom či Bratislavskom kraji. Najlepšie je na tom Košický kraj. Situácia je najhoršia v okrese Trenčín, Považská Bystrica a Púchov. Stúpajú aj počty pozitívnych osôb nad 65 rokov. Kapacity lôžok aj ich technicko- materiálne vybavenie je podľa Krajčího zatiaľ dostatočné.

Uviedol tiež, že sa zvyšuje aj počet zdravotníkov v karanténe, tých je k piatku 2917. V nemocniciach je hospitalizovaných 2180 pacientov. Smrtnosť v nemocnici prekračuje 20 percent. Priemerný počet prípadov posledné tri dni prekračuje 5000.

Zrejme umožnia návštevy

Krajčí doplnil, že kapacita mobilných odberových miest sa ešte bude môcť navýšiť. Chce na nich zaviesť objednávací systém. Testov je podľa jeho slov asi 3,5 milióna.

MZ SR chce umožniť ľuďom, aby návštevy v nemocniciach či DSS boli za definovaných podmienok možné. Pri návštevách v rodine sa však musia zadefinovať kritériá, podmienkou by malo byť testovanie.

Lockdown navrhuje pandemická komisia do 10. januára, tento termín by sa však nemal považovať za konečný. Cieľom je podľa rezortu zdravotníctva dosiahnuť určité hodnoty, aby sa zaistila dobrá epidemiologická situácia. Za ideálne by komisia považovala, keby ľudia nadchádzajúce sviatky strávili s najbližšou rodinou, s ktorými žijú v jednej domácnosti.

Šéf rezortu zdravotníctva taktiež odporúčal zamestnávateľom, prejsť na režim home office, pokiaľ je to možné.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič po samite EÚ hovorí, že nebudeme otrokmi V4

Pri dohode o viacročnom finančnom rámci Európskej únie (EÚ) a fonde obnovy boli všetci víťazmi, odblokovali sa prostriedky pre jednotlivé štáty. Po príchode zo samitu Európskej rady v Bruseli to uviedol premiér Igor Matovič (OĽANO).

Dôležitou témou samitu boli aj klimatické zmeny, finálna dohoda podľa predsedu vlády predstavuje zníženie emisií o 55 percent.

Matovič skonštatoval, že na samit odchádzal s obavami, že sa lídri nebudú vedieť dohodnúť. "Nakoniec naozaj tá dohoda sa potvrdila a boli sme, myslím si, že všetci veľmi šťastní z toho, že sa odblokovali prostriedky pre všetky európske krajiny práve v tejto ťažkej dobe," poznamenal premiér. Teraz tak zostáva predstaviť plán obnovy aj za Slovensko. "Nemáme naozaj kam sa uponáhľať," dodal v súvislosti s jeho prípravou.

Môžeme snívať

Po rozpočte dostala najväčší priestor na samite téma klimatických zmien. Premiér priblížil, že SR aj európske krajiny sa zaviazali, že do roku 2030 znížia emisie o 40 percent voči roku 1990, teraz bola snaha na samite dohodnúť sa na výrazne vyššom znížení emisií. Finálna dohoda predstavuje 55 percent.

Premiér deklaroval, že na samite tlmočil aj petíciu, ktorá sa realizovala na Slovensku s tým, aby bol cieľ ešte vyšší. "Môžeme snívať viac, ale toto je taká realita, čo vieme aj objektívne dosiahnuť," dodal. Pripustil, že Slovensko to bude stáť ročne približne 1 miliardu eur investícií do ekologickejších technológií. EÚ sa tak podľa neho môže stať ekologickým lídrom sveta.

Významné podľa neho bude aj to, aby sme si zachovali možnosť, akou cestou pôjdeme k znižovaniu emisií. "Už dnes vyrábame druhé najväčšie množstvo elektriny z jadrových zdrojov a po dostavbe a spustení Mochoviec predbehneme aj lídra v Európe, a to Francúzsko," zdôraznil. Za dôležité preto považoval zastať sa jadra, v čom bolo silným spojencom práve Francúzsko.

Matovič o Turecku

Matovič informoval tiež o tom, že lídri sa v prípade Turecka dohodli na sankciách a na odvážnom a tvrdom postoji voči tejto krajine. Podľa neho by bolo potrebné vyvinúť iniciatívu na poctivé rozhovory s tureckým prezidentom.

V súvislosti s brexitom stále verí, že sa podarí dohodnúť. Stav v rámci V4 komentoval slovami, že ako krajiny sme si geograficky blízke a v niektorých veciach aj ľudsky. "Nebudeme otrokmi V4, ale, samozrejme, keď treba podporiť a je to správna vec, tak podporíme," ubezpečil premiér.

Distribúcia vakcín v rámci EÚ bude podľa neho "vzorom spolupráce". Doplnil, že začať by sa s ňou mohlo v horizonte jedného mesiaca.

(TASR)

Minúta  |  

Rybníček: Štát komunikáciu nezvládol, polovica rodičov s testovaním nesúhlasí

Vyučovanie žiakov druhého stupňa základných škôl pokračuje v trenčianskych školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta dištančnou formou. Radnica počúva obavy odborníkov o dramatickom zhoršovaní sa pandemickej situácie na Slovensku.

Ako informoval primátor Trenčína Richard Rybníček, mesta ako zriaďovateľa škôl sa dotýka to, ako dostať deti bezpečne do škôl. Podľa jeho slov tam štát komunikáciu s verejnosťou nezvládol.

„Som za testovanie žiakov na našich školách. Ale zmysluplne, aby to bolo odborne odkomunikované a jeho význam a dôležitosť vysvetlená. Nemôžeme nútiť ľudí súhlasiť s niečím, čomu nerozumenú, nedáva im to zmysel, považujú to za šikanu. Aby takéto testovanie malo zmysel, musí s ním súhlasiť väčšina rodičov. V Trenčíne je to však zatiaľ len asi 50 percent rodičov, ktorí by súhlasili s testovaním, čo by na elimináciu rizika nestačilo, a tým by to celé stratilo zmysel,“ skonštatoval Rybníček.

Trenčiansky okres i samotné mesto podľa neho patria medzi najhoršie z hľadiska aktuálnej chorobnosti na ochorenie COVID-19, a preto ani nemá zmysel, aby deti šli teraz do školy.

„Verím, že svojím správaním budeme natoľko zodpovední, že dosiahneme, aby sa čísla chorobnosti znížili na úroveň, ktorá zabezpečí aj nastúpenie detí do škôl bez testov,“ doplnil Rybníček.

(TASR)

Minúta  |  

Policajti, ktorí mali šikanovať rómskych chlapcov sú nevinní, potvrdil súd

Košický krajský súd v piatok potvrdil oslobodzujúci rozsudok pre desať policajtov v kauze šikanovania rómskych chlapcov, ku ktorému malo dôjsť na policajnej stanici v Košiciach v marci 2009. Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity je z rozhodnutia rozčarovaná.

Potvrdením rozsudku košický krajský súd zamietol odvolanie prokurátora voči minuloročnému oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Košice II.

Deväť mužov a jednu ženu Generálna prokuratúra SR obžalovala zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, štyroch z nich aj z vydierania.

Podľa prvostupňového súdu nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní. V kauze už padli tri rozsudky okresného súdu, všetky v prospech obžalovaných. Krajský súd po odvolaní prokurátora dvakrát rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, tentoraz rozsudok potvrdil.

Čo sa vlastne stalo

Šesť rómskych chlapcov zo sídliska Luník IX vo veku desať až 16 rokov predviedli policajti 21. marca 2009 na Obvodné oddelenie Policajného zboru (PZ) Košice - Juh pre podozrenie z lúpežného prepadnutia dôchodkyne.

Podľa medializovaného videozáznamu, ktorý si mali policajti robiť mobilnými telefónmi, muži zákona chlapcov ponižovali, vysmievali sa im, nútili ich dávať si navzájom facky či vyzliecť sa donaha. Policajti mali deti podľa obžaloby aj biť, vulgárne im nadávať či huckať na ne služobné psy.

Okresný súd na pokyn odvolacieho súdu z roku 2018 pripustil ako dôkaz aj zvukovo-obrazový záznam, ktorý prišiel poštou na disku do redakcie denníka Sme. Predtým ho okresný súd odmietal ako získaný v rozpore s Trestným poriadkom.

Podľa okresnej sudkyne však obrazový záznam aj vzhľadom na zistené zásahy neposkytuje dostatočný obraz o udalostiach, ku ktorým malo na policajnej stanici dôjsť. Zároveň "neposkytol ani stotožnenie osôb policajtov, ktorí sa skutku mali dopustiť". Súd už predtým poukázal aj na zásadné rozpory vo výpovediach svedkov.

Ako v piatok uviedla predsedníčka senátu, krajský súd zistil, že vo veci boli vykonané všetky dôkazy podľa návrhu procesných strán. "Okresný súd vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil v zmysle zásady trestného konania," konštatovala. Odvolací súd podľa jej slov nesúhlasil s námietkami prokurátora, že okresný súd nehodnotil zvukovo-obrazový záznam.

Obžalovaní vinu odmietali

Obžalovaní vinu odmietali. Následkom kauzy v minulosti došlo k ich prepusteniu z polície. Personálne rozkazy ministra vnútra však súdne napadli a príslušné súdy napokon rozhodli o ich zrušení. Po viac ako 11 rokoch však už viacerí v PZ nepracujú.

Jedna z obhajkýň obžalovaných Tatiana Vorobelová vyjadrila s verdiktom spokojnosť. "Považujem toto rozhodnutie za spravodlivé a zákonné. Krajský súd zdôraznil, že každý skutok má byť vyšetrený tak, aby sa konštatovala individuálna trestnoprávna zodpovednosť a táto vykonaným dokazovaním nebola preukázaná," povedala.

Prokuratúra po doručení písomného vyhotovenia uznesenia krajského súdu zváži možnosť iniciovania konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, teda dovolaní. "Vzhľadom na nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, na ktoré prokurátor poukazoval v rámci odvolacieho konania a ktoré doposiaľ podľa názoru prokuratúry trvajú, keďže súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so všetkými dôkazmi," vysvetlil prokurátor Rastislav Remeta.

Otázky do budúcnosti

Táto kauza, ktorá bola predmetom konania 11 rokov, podľa neho môže do budúcna vyvolať otázky aj vo vzťahu k samotnému vyšetrovaniu príslušníkov PZ, inšpekcii ministerstva vnútra, ale tiež príslušnosti súdov v takýchto veciach. "V minulosti takúto trestnú činnosť prejednávali vojenské súdy, v budúcnosti by bolo možno vhodné, aby ju prejednával Špecializovaný trestný súd," povedal Remeta novinárom.

Právna zástupkyňa poškodených Vanda Durbáková označila oslobodzujúci verdikt za sklamanie. "My to vnímame do istej miery aj ako zlyhanie spravodlivosti, keďže verejnosť mala možnosť najmä prostredníctvom toho videozáznamu vidieť, čo sa odohrávalo, a je podľa mňa smutné, že tieto dôkazy nestačili súdom na odsúdenie obžalovaných," povedala.

Pre poškodených už samotná dĺžka konania v takých závažných obvineniach podľa nej predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. "Aj preto sme sa už v tejto veci obrátili na Európsky súd pre ľudské práva, aby rozhodol," dodala.

Rozčarovaná splnomocnenkyňa vlády

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková vyjadrila svoje rozčarovanie a veľké sklamanie nad oslobodením košických policajtov spod obžaloby týkajúcej sa šikanovania rómskych detí z Luníka IX v marci 2009. Je to podľa nej potvrdenie v slede prípadov, že práve tí najchudobnejší a najslabší sú najohrozenejší v dovolávaní sa svojich základných práv.

"Áno, tí mladí chlapci, ktorí boli trestne zodpovední a spáchali trestný čin, boli za svoj skutok odsúdení, a tak to má byť. Ale čo v prípade poškodených obetí, ktoré odsúdeniahodným spôsobom boli dehumanizované, šikanované, a po ktorých ľudskej dôstojnosti zo strany verejnej moci bolo pošliapané," uviedla Bučková k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach. Ten v piatok zamietol odvolanie prokurátora a potvrdil oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Košice II pre deväť mužov a jednu ženu, ktorých Generálna prokuratúra SR obžalovala zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a štyroch z nich aj z vydierania.

Splnomocnenkyňa vlády predpokladá, že poškodení využijú všetky právne nástroje a budú sa dovolávať spravodlivosti na Najvyššom súde a na Európskom súde pre ľudské práva.

(TASR, top)

Minúta  |  

Od piatka si neposedíte ani na terase. Podnikatelia hovoria o rozsudku smrti

Gastrosektor od dnešného dňa prichádza o poslednú možnosť ako hostiť zákazníkov vo svojich priestoroch. Ostávajú im iba donášky a výdaj jedla. Mnohí podnikatelia sú v koncoch a niektorí vyhlasujú, aby ich radšej rovno zavreli. Minister hospodárstva krok hodnotí ako systematickú likvidáciu celého segmentu.

Fungovanie terás v kaviarňach a reštauráciách je od piatka zakázané. Naďalej však môžu ponúkať donáškové služby alebo osobný odber. Zmeny priniesla vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorá reaguje na závery ústredného krízového štábu.

Rozhodnutie hlavný hygienik Ján Mikas zdôvodňuje stúpajúcim počtom nakazených, hospitalizovaných aj úmrtí. Pripomenul, že prioritou epidemiológov je v tejto situácii chrániť zdravie a životy ľudí. "Je našou povinnosťou nastaviť opatrenia tak, aby čo najviac znižovali riziko nákazy. Nastavenie adekvátnych kompenzačných mechanizmov je už následne úlohou príslušných rezortov," povedal Mikas.

Rozhodnutie o uzatvorení terás sa podľa jeho slov nerodilo ľahko a odkladalo sa. "Je nám to veľmi ľúto, ale nemôžeme naďalej vystavovať ľudí zvýšenému riziku prenosu nákazy. Kým nebudeme mať vakcínu, musíme obmedzovať stretávanie a mobilitu ľudí – je to jediný účinný nástroj, ktorý zatiaľ máme," zhrnul.

Zmena prichádza paradoxne krátko po tom, ako mnohé gastroprevádzky otvorili - protestne či z núdze - aj svoje interiéry, odvolávajúc sa na jemnejšie opatrenia zo susedného Česka, či argumentujúc potrebou ekonomicky prežiť a tým, že oni nie sú ohniskami nákazy.

V hypermarketoch sa môžu tlačiť

Iniciatíva Pomoc pre gastro upozornila, že aktuálne opatrenia vlády hlboko zasiahnu celý, už aj tak koronakrízou zdevastovaný, gastrosektor. Fungujúce terasy boli podľa nej pre mnohé prevádzky jedinou šancou a nádejou, že by mohli prežiť zimu a ďalšie mesiace.

Gastronomické zariadenia považujú posledné ohlásené opatrenia za diskriminačné a upozorňujú na fakt, že zatvorenie terás môže viesť k ďalším hromadným bankrotom. „Reštaurácie si to zase odniesli. V obchodných centrách a hypermarketoch sa ľudia ešte budú 12 dní tlačiť, kým reštaurácie zajtra končia. Zatvorením terás sa obrovská časť podnikateľov, ktorí so svojimi zamestnancami ešte ako tak živorili, presúva do pásma bankrotu. Bez akýchkoľvek kompenzácií!“ hovorí Ján Laš z iniciatívy Zachráňme gastro!

Podľa Laša budú pre zatvorené terasy straty tržieb „rozhodne vysoko nad 85 percent, čo znamená rozsudok smrti nad tisíckami podnikov“. Upozornil, že štátna pomoc v tomto smere zaostáva, hoci gastronomické prevádzky musia naďalej platiť nájom, energie, odvody a mzdy zamestnancom, ako aj iné náležitosti.

Radšej nech nás úplne zatvoria

Vzhľadom na to, že štátna pomoc mešká, rastú gastroprevádzkam nezaplatené faktúry. Majitelia reštaurácií tiež zdôrazňujú, že v tomto smere nejde len o nich, ale aj o dodávateľské firmy, ktorým vypadli objednávky, a teda krachujú. Aj tie budú potrebovať finančnú pomoc.

„Nech nás radšej úplne zatvoria a dajú nám skutočné dotácie, ktoré zabezpečia, že budeme na nule. Nie, že takto nám každý deň vzniká väčšia a väčšia strata a dlhy,“ vyjadril Ján Valovič, riaditeľ Plzenskej pivárne na Zimáku v Bratislave svoj názor na súčasnú štátnu pomoc.

Systematická likvidácia?

Minister hospodárstva Richard Sulík vo štvrtok označil tieto opatrenia za „systematickú likvidáciu gastrosektora“ a utorkovú vzburu podnikov pokladá za „akt zúfalstva“.

(tasr/ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.