Irán znovu rozdeľuje USA a Európu. Izrael sa z Libanonu zrejme nestiahne

USA pokračujú aj bez Európy, Irán sa nevzdáva

Teherán v nedeľu uzavrel prieliv, cez ktorý pred vojnou prechádzala pätina obchodovaného objemu ropy a plynu, na čo USA reagovali ďalšími náletmi na odpaľovacie zariadenia balistických rakiet, základne Revolučných gárd a iné objekty.

Iránske sily reagovali bombardovaním amerických objektov v Kuvajte, Ománe, Bahrajne, Katare, Spojených arabských emirátoch, Saudskej Arábii či dokonca v Jordánsku.

Nedeľná paľba bola podľa analytikov najintenzívnejšia od obnovenia bojov, sultanát na opačnom brehu Hormuzu sa stal terčom po prvý raz. Pomáhal totiž lodiam obchádzať iránske výsostné vody.

Útoky pokračovali aj tento týždeň, pričom americké ostreľovanie sa sústredilo najmä na ostrov Kešm, prístav Bandár Abbás či jadrovú elektráreň Búšehr. Teherán zakaždým odpovedal paľbou na americké zariadenia v arabských krajinách, pri utorkovom ostreľovaní Bahrajnu dokonca údajne použil kazetovú muníciu.

https://twitter.com/officialrnintel/status/2077087613471568027

Balistické rakety s kazetovými náložami síce použili proti leteckej základni Íssa a námornej základni NSA Bahrain (sídlo americkej Piatej flotily), niektoré z projektilov však zamierili aj nad metropolu Manáma.

Tento typ munície je sankcionovaný medzinárodným právom. Dohovor o kazetovej munícii (CCM) ratifikovalo 111 krajín (Litva v marci 2025 odstúpila, poznámka redakcie) a podpísalo ju ďalších 12 štátov. Spojené štáty ani Irán dohovor neratifikovali, hoci OSN dlhodobo vyzýva všetky štáty, aby sa k nemu pripojili.

Ďalšia eskalácia

Tento vývoj okomentoval americký denník The Hill ako „začarovaný kruh“ eskalácie napätia, ktorá už na začiatku vojny „nepriniesla žiadne významné ústupky zo strany Teheránu“.

„Keďže prvá blokáda nedokázala dosiahnuť kľúčové strategické ciele Spojených štátov, je na Washingtone, aby vysvetlil, prečo by tá druhá mala uspieť,“ povedal pre denník analytik Brett Erickson, výkonný riaditeľ spoločnosti Obsidian Risk Advisors.

„Vzhľadom na súčasnú rovnováhu vplyvu existuje len málo dôkazov, ktoré by naznačovali, že táto kampaň skončí inak,“ dodal s tým, že „sankcie a blokády nefungujú v politickom vákuu“, čím reagoval na Trumpovo zrušenie 20-percentných poplatkov za prepravu cez Hormuz.

Šéf Bieleho domu v rámci blokády ohlásil zavedenie poplatkov za ochranu tankerov, čo malo Spojeným štátom kompenzovať náklady na vojnu, deň nato ich však odvolal. „Zavolali mi ľudia z rôznych krajín a povedali: ‚Radi by sme to urobili inak a investovali do Spojených štátov.‘ To ma veľmi teší. Vlastne si myslím, že je to oveľa lepšie,“ vyhlásil.

Od obnovenia bojov USA zasiahli viac ako 300 cieľov, posledná odveta za ostreľované základne si na strane islamskej republiky vyžiadala sedem obetí a viac ako 200 zranených.

Návrat libanonskej otázky

Už od prvých americko-izraelských útokov 28. februára sa najtvrdšie boje sústredili práve v oblasti Perzského zálivu, jedným z kľúčových vedľajších bojísk sa však stal južný Libanon. Len tri dni po začiatku vojny vtrhla izraelská armáda do oficiálne demilitarizovanej zóny, v ktorej pôsobí šiitské hnutie Hizballáh.

Americko-iránska vojna sa tak fakticky stala súčasťou konfliktu, ktorý sa naposledy rozhorel v októbri 2023 v Pásme Gazy a rozšíril sa na juh Libanonu, do južnej Sýrie či západného Jemenu. Tamojšie hnutie Ansár Alláh (húsíovia) v pondelok pohrozilo uzavretím prielivu Báb al-Mandab medzi Červeným morom a Adenským zálivom.

Situácia medzi stranami jemenskej občianskej vojny sa vyhrotila po tom, čo jemenská Prezidentská rada ostreľovala letisko v hlavnom meste Saná, na ktorom mala pristáť delegácia z Iránu. Húsíovia reagovali vystrelením balistických rakiet na Saudskú Arábiu, ktorá podporuje medzinárodne uznanú vládu proti šiitským povstalcom.

Predstaviteľ húsíov v iránskej štátnej televízii Press TV po prestrelke varoval, že Báb al-Mandab uzavrú, čo spôsobí nárast cien ropy až na 200 dolárov za barel – na porovnanie, v čase písania článku je cena ropnej zmesi Brent na úrovni približne 85 dolárov za barel.

Napriek správam z minulého roka o tom, že Ansár Alláh prerušil spoluprácu s Teheránom, sa tak povstalci, ktorí v roku 2014 ovládli západnú tretinu Jemenu, opäť vracajú do samozvanej osi odporu pod iránskou taktovkou.

Zrejme najsilnejším článkom tohto protižidovského zoskupenia je práve Hizballáh, ktorý vznikol v roku 1982 v reakcii na izraelskú okupáciu šiitských osídlení južného Libanonu, a odvtedy sa s prestávkami zapája do bojových operácií proti Izraelu.

Ich prítomnosť v pohraničí však viedla Tel Aviv k opakovaným vpádom, ktoré podrazili nohy už dvom americkým pokusom o prímerie. Irán totiž pokoj zbraní podmienil práve stiahnutím izraelskej armády z Libanonu, čo sa doteraz nestalo.

Na stiahnutie tlačil aj Trump, ktorý počas druhého dňa samitu NATO vyhlásil, že sami Izraelčania „sa chcú stiahnuť z Libanonu“, čo vláda Benjamina Netanjahua obratom odmietla. Zdroje portálu Axios tiež tvrdili, že americký prezident na svojho izraelského partnera tlačil aj v súkromí, no bez úspechu.

Izrael medzitým vyhnal z domovov takmer 1,2 milióna Libanončanov a zničil tisíce súkromných domov, takže sa veľká časť z nich nemá kam vrátiť. Hoci ide o vojnový zločin ničenia civilnej infraštruktúry, minister obrany Jisrael Kac argumentoval tým, že ju využíva Hizballáh na skladovanie a odpaľovanie munície proti židovskému štátu.

Rokovania o prímerí

V utorok sa delegácie Tel Avivu a Bejrútu stretli na americkej ambasáde v Ríme, aby pokračovali v rokovaniach o prímerí a odzbrojení neštátnych aktérov (Hizballáhu). Kým Izrael trvá na demilitarizácii južného územia svojho suseda a vyhradzuje si právo preventívnej sebaobrany, Libanon tlačí na stiahnutie vojsk ako prvý krok.

Rokovania ukončili v stredu. V písomnom stanovisku rozoslanom novinárom americký predstaviteľ označil dvojdňové rokovania za „produktívne a pozitívne“. „Dohodli sme sa na štruktúre a pravidlách procesu vytvorenia pilotnej zóny, ktoré majú byť dokončené a zavedené v najbližších dňoch,“ uviedol.

Podľa neho sa rokovania teraz presunú do technickej fázy, ktorej cieľom bude uviesť rámcovú dohodu do praxe a dosiahnuť „komplexnú dohodu medzi Izraelom a Libanonom“.

Židovský štát sa už v predchádzajúcich rokovaniach zaviazal k tomu, že nemá žiadne teritoriálne ambície – to predstavuje škrt cez rozpočet Netanjahuovým podporovateľom z osadníckeho hnutia, ktorí už dva roky plánujú „judaizáciu“ časti Libanonu, tento prísľub však naštrbil aj sám premiér vyhlásením, že kresťanské dediny „chcú byť anektované“.

Spojené štáty sa tak púšťajú do ďalšieho kola vojny s tým istým pozadím – so spojencom, ktorý opakovane narúšal rokovania o prímerí napádaním susednej krajiny, s protivníkom, ktorého os odporu stále ohrozuje tohto spojenca a ktorý sa doteraz nepodrobil nátlaku, s alianciou, ktorá dáva ruky preč od samotnej vojny, a s rastúcou nespokojnosťou doma.