Európska komisia v piatok navrhla reformu systému obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie (ETS), ktorá by priemyselným odvetviam umožnila dlhšie vypúšťať oxid uhličitý a zároveň im poskytla väčšiu finančnú podporu na investície do čistých technológií v Európe.
Komisia pripravuje reformu ETS už dlhšie. Jej cieľom je predĺžiť fungovanie systému aj na ďalšie desaťročia a zosúladiť ho s klimatickým cieľom EÚ do roku 2040, ktorým je znížiť čisté emisie o 90 percent.
Návrh je zároveň reakciou na tlak zo strany priemyslu a niektorých členských štátov vrátane Talianska a Poľska, ktoré tvrdia, že súčasný systém oslabuje konkurencieschopnosť.
Brusel sa snaží nájsť rovnováhu medzi týmito obavami a varovaniami, okrem iného zo strany Španielska, podľa ktorých by oslabenie systému ETS znevýhodnilo podniky, ktoré začali znižovať emisie už v predstihu.
Komisia navrhla znížiť tempo každoročného znižovania emisného stropu v systéme ETS na približne 3,7 percenta od roku 2031 a následne na 1,7 percenta od roku 2036. V súčasnosti sa emisný strop znižuje o 4,3 percenta ročne.
Podmienky na viac bezplatných povoleniek
Európska únia prideľuje priemyselným podnikom časť emisných povoleniek bezplatne, aby podporila ich konkurencieschopnosť. Emisné povolenky sa v súčasnosti obchodujú za približne 79 eur za tonu oxidu uhličitého. Komisia navrhla pravidlá, ktoré by podnikom umožnili získavať viac bezplatných povoleniek počas dlhšieho obdobia, avšak za určitých podmienok.
Podnikom, ktoré predložia plán investícií do dekarbonizácie v Európe, by EÚ poskytla 80 percent bezplatných povoleniek vopred. Zvyšných 20 percent by získali až po uskutočnení týchto investícií.
Komisia zároveň navrhla pokračovať v bezplatnom prideľovaní povoleniek až do roku 2038 namiesto ich plánovaného ukončenia v roku 2034. Opatrenie sa týka napríklad výrobcov ocele a cementu.
Systém ETS od roku 2013 vygeneroval príjmy vo výške 260 miliárd eur. Únia navrhuje sprísniť pravidlá využívania týchto príjmov tak, aby sa 50 percent z nich opätovne investovalo do dekarbonizácie odvetví zahrnutých do systému ETS.
Návrh však môže naraziť na odpor vlád, ktoré príjmy z ETS využívajú na krytie výpadkov vo verejných financiách. Desať členských štátov vrátane Poľska a Talianska sa tento týždeň postavilo proti častiam návrhu vrátane podmienenia bezplatných povoleniek investíciami do znižovania emisií.
O konečnej podobe reformy systému ETS budú členské štáty EÚ a Európsky parlament rokovať počas nasledujúceho roka.
Odpor voči klimatickej politike
Dlhodobo pripravovaná reforma systému ETS prichádza v čase rastúceho politického odporu voči klimatickej politike Európy napriek rekordným vlnám horúčav a rozsiahlym lesným požiarom.
Brusel už po tlaku zo strany priemyslu zmiernil environmentálne pravidlá pre automobilový sektor aj poľnohospodárov.
Niektoré vlády, naopak, vyzvali Európsku úniu, aby zachovala ambicióznosť systému ETS, čiastočne preto, že jeho oslabenie by zvýšilo tlak na politicky citlivé odvetvia, ako sú poľnohospodárstvo a lesníctvo, aby znižovali emisie rýchlejšie.
Systém ETS pokrýva 40 percent všetkých emisií Európskej únie a emisie v odvetviach zahrnutých do systému sa od roku 2005 znížili na polovicu.
Návrh Komisie by zároveň rozšíril pôsobnosť systému ETS na menšie lode a na emisie z medzinárodných letov odlietajúcich z Európy do destinácií vzdialených do päťtisíc kilometrov.
To by znamenalo zahrnutie emisií z letov do prestupných uzlov v Turecku a na Blízkom východe, nie však do Spojených štátov.
Americká obchodná komora tento týždeň upozornila, že rozšírenie systému ETS na medzinárodné lety by mohlo „potenciálne vyvolať odvetné opatrenia zo strany kľúčových medzinárodných partnerov“.
(lud)