Separatizmus čelí malým šanciam na úspech
Stávkové kancelárie nepredpokladajú úspech tejto otázky, ale stávkari sa hromadne stavili aj proti britskému referendu o brexite z 23. júna 2016. Všetci vedia, ako nakoniec dopadlo. Voliči v Anglicku, vo Walese, v Škótsku a Severnom Írsku prekvapili azda všetkých na oboch stranách Atlantiku tým, že hlasovali za odchod z EÚ, k čomu nakoniec naozaj došlo.
Je tu aj ďalšia paralela.
V tom čase bol premiérom Spojeného kráľovstva David Cameron. Aby upokojil euroskeptickú základňu svojej Konzervatívnej strany, súhlasil s usporiadaním referenda a následne viedol kampaň za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ. Lenže prehral a krátko nato odstúpil z funkcie.
Premiérkou provincie Alberta je momentálne 55-ročná Danielle Smithová. Jej Strana zjednotených konzervatívcov Alberty tvorí väčšinovú vládu tejto západnej, na ropu bohatej provincie, pričom v zákonodarnom zbore disponuje 47 z 87 kresiel.
Smithová sa teraz nachádza v podobnej situácii ako kedysi Cameron.
K oddelenie od Kanady sa totiž pravdepodobne prikláňa tesná väčšina členov jej strany. Prieskumy medzi voličmi v provincii však zároveň ukazujú, že separatizmus je v tomto momente jednoznačne menšinovým názorom.
Čo by rozhodlo hlasovanie za „odtrhnutie“
Zmätenie vyjadrili aj novinári na tlačovej konferencii 22. mája. Otázky zneli zhruba takto: „Prečo to teraz predkladať voličom, a to nezáväzným spôsobom, ak proti tomu budete viesť kampaň?“
V odpovedi Smithová neustále opakovala jednu štatistiku: z niečo vyše piatich miliónov obyvateľov provincie podpísalo aspoň jednu z dvoch rôznych, ale čiastočne sa prekrývajúcich petícií, ktoré žiadajú referendum o odtrhnutí, až 700-tisíc.
Smithová uviedla, že aj keď s týmito signatármi nesúhlasí a bude pred voličmi obhajovať zotrvanie v Kanade, separatisti tvrdo pracovali, zorganizovali sa a zaslúžia si toto referendum.
Hoci by „samostatné“ hlasovanie nebolo pre jej vládu záväzné v právnom zmysle, Smithová dodala, že by sa ním cítila viazaná. Ak väčšina obyvateľov Alberty vyjadrí názor, že bez Kanady by boli silnejší, dohliadne na uskutočnenie záväzného referenda, aby sa tak stalo. A v takom prípade sa nebude snažiť ich od toho odhovoriť.
Ponuka konštruktívnych možností pre obyvateľov Alberty
Premiérka však momentálne stavia na to, že k tomu nedôjde. Vedie kampaň, v ktorej obhajuje silnú Albertu v rámci Kanady.
Navyše má k dispozícii dôležité nástroje, ktoré jej môžu pomôcť presvedčiť voličov. Ide o otázky, ktoré kanadská tlač tak trochu prehliada a ktoré predchádzajú tej najkritickejšej.
Práve v tom spočíva zásadný rozdiel oproti britskému prípadu. Brexit sa obrátil proti Cameronovi, pretože voliči stáli pred binárnou voľbou. Mohli zostať alebo odísť. Voliči v Alberte však budú mať oveľa viac možností, keď 19. októbra pôjdu k volebným urnám. Zoznam tém, ktorými sa budú zaoberať, je totiž omnoho dlhší.
Otázky jeden až deväť sa týkajú obmedzenia imigrácie a rozličnej podpory prišelcov, identifikácie občanov pri voľbách, súdnictva či podstatne väčšej autonómie.
Smithová vyzýva, aby voliči v desiatej otázke hlasovali za zotrvanie v Kanade a ako odpoveď zaškrtli „nie“, no zároveň vyzýva voličov, aby vážne zvážili hlasovanie za „áno“ v otázkach, ktoré jej predchádzajú.
To, čo ona a jej vláda ponúkajú voličom v Alberte, je možnosť väčšej decentralizácie a širšej autonómie v rámci súčasného kanadského štátneho usporiadania. Príkladom podobného riešenia je zriadenie škótskeho parlamentu v Spojenom kráľovstve, ktorým sa Londýn snažil presvedčiť Škótov, aby zostali súčasťou krajiny.
Istý precedens pritom existuje aj v Severnej Amerike. Dá sa totiž tvrdiť, že vláda provincie Québec sa teší väčšej miere autonómie aj výhodnejšiemu financovaniu z federálneho rozpočtu než väčšina anglicky hovoriacich provincií Kanady práve vďaka dlhodobým hrozbám Québečanov, že sa od krajiny odtrhnú.
Podpora Alberty, nech sa stane čokoľvek
Postoj premiérky Alberty by sa dá do istej miery prirovnať k úsiliu inej britskej premiérky, Margaret Thatcherovej, v rámci EÚ. Tá chcela, aby jej krajina zostala v EÚ z dôvodov súvisiacich s obchodom a bezpečnosťou. Zároveň sa však snažila minimalizovať náklady a záväzky Spojeného kráľovstva. Prezentovala sa ako osoba, ktorá sa v danom momente snaží vyrokovať pre svoju krajinu čo najlepšie podmienky.
Až do momentu, kým sa v tomto referende nepostavila na jednu stranu, čelila Smithová neustálym obvineniam, že je na jednej lodi s albertskými separatistami. Dôvodom týchto podozrení je najmä jej častá kritika krokov Ottawy, keď sa domnieva, že postoj národnej vlády nie je v najlepšom záujme jej provincie.
Napríklad federálna vláda reagovala na clá Trumpovej administratívy odvetnými opatreniami zameranými na minimalizáciu obchodných vzťahov s USA. Smithová sa však proti niektorým z nich ohradila a stretla sa s Trumpom osobne, aby obhajovala zrušenie ciel na energetické zdroje Alberty.
Pravidelne tlačila na kanadskú federálnu vládu, aby dosiahla výhodnejšie podmienky, a tvrdí, že sa to vo väčšine prípadov vyplatilo.
Hoci v Ottawe zostali pri moci liberáli, nahradili Justina Trudeaua Markom Carneyom, rodákom z Alberty. S ním na čele následne zrušili celoštátnu daň z uhlíka a zároveň začali plánovať ropovod cez Britskú Kolumbiu.
Vysoké riziko, veľké výhody?
Táto stávka by sa, samozrejme, mohla Smithovej aj vypomstiť.
Aj keď to v súčasnosti vyzerá nepravdepodobne, šanca, že medzi obyvateľmi prevládne túžba po odchode z Kanady, existuje. Ak by k tomu došlo, situácia by sa ešte viac vyhrotila, keďže národná vláda by veľmi usilovne pracovala na tom, aby sa konečné záväzné hlasovanie uberalo opačným smerom, zatiaľ čo Smithová by v najlepšom prípade nečinne sedela so založenými rukami, aby si neprotirečila.
O niečo pravdepodobnejšia je vysoká účasť provinčných separatistov v hlasovaní s celkovou nízkou účasťou. To by mohlo priniesť dostatočne veľký výsledok – povedzme 35 až 40 percent v prospech oddelenia. Táto otázka by sa vďaka tomu stala oveľa dôležitejšou súčasťou budúcej politiky Alberty.
Najpravdepodobnejší scenár je však stále ten, že tamojší obyvatelia drvivou väčšinou podporia zotrvanie v Kanade, pričom mnoho z nich zahlasuje v iných otázkach za väčšiu autonómiu.
Smithovej za bežných okolností neprekáža, že ju ostatní Kanaďania kritizujú. Považuje to skôr za dôkaz, že dostatočne hlasno presadzuje záujmy Alberty. Devätnásty október však môže priniesť niečo, čo nikto nečakal. Smithová by sa zrazu mohla stať paradoxnou postavou: nekompromisnou obhajkyňou Alberty, ktorá napokon pomohla zachrániť jednotu Kanady.
