Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obetí zemetrasenia vo Venezuele je už viac ako 5100

Počet obetí zemetrasenia vo Venezuele z minulého mesiaca sa zvýšil na 5119.

Sever Venezuely zasiahli 24. júna krátko po sebe dva otrasy zeme s magnitúdou 7,2 a 7,5. Najväčšie škody zaznamenali štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od hlavného mesta Caracas. Práve z týchto oblastí pochádza najviac obetí.

Počet 16 740 zranených zostal podľa najnovších údajov nezmenený, ukazujú informácie, ktoré poskytol predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodriguez. Väčšinu z nich už medzičasom prepustili z nemocníc.

V La Guaire medzitým pokračuje hľadanie tiel obetí v troskách desiatok zrútených budov. Tisíce ľudí prišli o domovy a zriadili pre nich dočasné tábory.

Venezuelské úrady neposkytli odhad počtu ľudí, ktorí sú stále nezvestní.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Šéfka diplomacie KĽDR bude v Rusku rokovať s Lavrovom

Severokórejská ministerka zahraničných vecí Čche Son-hui pricestovala do Moskvy na rozhovory so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, oznámili v nedeľu štátne médiá v Pchjongjangu.

Obe krajiny počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Pchjongjangu v roku 2024 podpísali obrannú dohodu. KĽDR poslala rakety, muníciu a tisíce vojakov na pomoc Rusku na Ukrajine a podľa analytikov Moskva poskytuje diplomaticky izolovanej ázijskej krajine výmenou finančnú pomoc, vojenskú technológiu, potraviny a energetickú podporu. V apríli severokórejský vodca Kim Čong-un prisľúbil pomoc Rusku pri víťazstve v „posvätnej“ vojne.

Ruský minister obrany Andrej Belousov a viacerí ďalší vysokopostavení predstavitelia viedli v apríli v Severnej Kórei rozhovory o posilnení vojenských vzťahov. Belousov povedal, že Moskva je pripravená podpísať plán spolupráce na obdobie rokov 2027-2031.

Južná Kórea a Európska únia partnerstvo medzi týmito dvoma krajinami kritizovali. Severokórejské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že spolupráca s Ruskom je zvrchovaným právom KĽDR.

(tasr, ap, sak)

Minúta  |  

V USA zadržali Andrewa a Tristana Tateovcov. Chcú ich britské úrady

Influencerov Andrewa a Tristana Tateovcov zadržali v sobotu americké federálne úrady v Miami. Britská prokuratúra oznámila, že bude žiadať o ich vydanie na základe nových obvinení zo znásilnenia, ublíženia na zdraví a obchodovania s ľuďmi. Identifikovala totiž ďalšie údajné obete.

Štyri žalobkyne, ktorým bola zaručená anonymita, tvrdia, že ich Tate v rokoch 2013 až 2015 vystavil fyzickému alebo sexuálnemu násiliu. Ten obvinenia popiera. V písomnej obhajobe jeho právnici uviedli, že tvrdenia sú nepravdivé a že všetky sexuálne aktivity prebiehali na základe vzájomného súhlasu.

Bratia Tateovci, ktorí si vybudovali veľkú online komunitu, v rámci ktorej propagujú svoje názory na mužnosť a bohatstvo, budú v Británii čeliť obvineniam súvisiacim s údajnými trestnými činmi spáchanými v období od júla 2010 do augusta 2017. Obaja bratia majú dvojité britské a americké občianstvo.

Krok amerických úradov znamená podľa agentúry Reuters novú kapitolu v ich narastajúcich právnych problémoch, keďže už čelia trestnému stíhaniu v Rumunsku, kde ich orgány vyšetrujú od decembra 2022.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Irán zabil dvoch amerických vojakov. USA spustili odvetu

USA v nedeľu ráno ukončili ôsmu noc útokov na Irán po sebe, a to po tom, čo skôr informovali, že v dôsledku iránskych úderov zahynuli v Jordánsku dvaja príslušníci amerických ozbrojených síl a ďalší je nezvestný.

Počet amerických vojakov zabitých od začiatku vojny sa tak zvýšil na 16, pričom viac ako 420 bolo zranených.

„Údery majú za cieľ ďalej oslabiť schopnosť Iránu ohrozovať komerčnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive a rýchlo potrestať jednotky Islamskej revolučnej gardy, ktoré včera v noci spustili útoky proti americkým vojakom v Jordánsku,“ uviedlo Centrálne veliteľstvo ozbrojených síl USA (CENTCOM).

Neskôr oznámilo, že vlnu útokov dokončilo, pričom americké sily zasiahli iránske vojenské pobrežné sledovacie a protivzdušné obranné zariadenia.

Iránska tlačová agentúra Mehr spresnila, že USA útočili v blízkosti mesta Sírík na juhu Iránu, pričom dodala, že neboli hlásené žiadne obete ani škody na infraštruktúre. Tlačová agentúra Tasním uviedla, že americká armáda útočila aj na lokality neďaleko hraníc s Irakom.

Iránska armáda následne dronmi zaútočila na americké zariadenia na základni Camp Udairi, ako aj na leteckú základňu Alí as-Sálim v Kuvajte. Informovala o tom v nedeľu skoro ráno iránska štátna televízia s odvolaním sa na vyhlásenie armády.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Rusko znova útočilo balistickými raketami na Kyjev

Ruské balistické rakety zasiahli v nedeľu skoro ráno Kyjev a okolie, pričom podľa tamojších úradov zahynula najmenej jedna osoba a deväť ďalších utrpelo zranenia. Po celom meste tiež vznikali požiare.

Tie vypukli v študentskej ubytovni, obytnom dome, ako aj supermarkete, uviedol primátor Kyjeva Vitalij Kličko prostredníctvom aplikácie Telegram.

Pri útoku bolo zasiahnutých niekoľko nebytových budov a skladov, pričom v niekoľkých štvrtiach začali horieť zaparkované autá a kancelárske budovy, dodal.

Podľa ukrajinských vzdušných síl boli na ciele v hlavnom meste a okolí odpálené viac ako dve desiatky balistických rakiet. Vojenská správa avizovala, že v Kyjevskej oblasti boli zranené dve osoby a poškodené boli aj tamojšie sklady.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Trump mení pomoc: MAGA projekty v Európe majú dostať granty

Spojené štáty podľa Financial Times pripravujú výraznú zmenu v rozdeľovaní zahraničnej pomoci. Trumpova administratíva chce financovať iniciatívy spojené s hnutím MAGA nielen v USA, ale aj v Európe a ďalších krajinách.

Medzi pripravovanými grantmi je aj dvojmiliónová podpora projektov zameraných na boj proti tomu, čo Washington označuje za cenzúru vyplývajúcu z európskych digitálnych pravidiel vrátane zákonov DSA a DMA.

Denník sa odvoláva na dokument ministerstva zahraničných vecí zaslaný americkým zákonodarcom. Zdá sa, že ide o súčasť širšieho preskupovania amerických priorít v oblasti zahraničnej pomoci, ktoré presadzuje prezident Donald Trump.

Reuters však zdôrazňuje, že obsah správy Financial Times sa jej zatiaľ nepodarilo nezávisle potvrdiť. Prípadný vznik takýchto grantových programov by mohol otvoriť novú kapitolu sporov medzi USA a Európskou úniou o reguláciu online priestoru a slobodu prejavu.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.