Legislatívne nástroje na boj proti korupcii
Debata sa rýchlo vyostrila pri otázke klesajúceho počtu stíhaných a obžalovaných osôb, na čo vo svojich štatistikách upozornil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Moderátor pripomenul, že po prijatí novely trestných kódexov sa hranica úplatku pre prísnejšie tresty posunula zo 133-tisíc na 700-tisíc eur, a spýtal sa, či tieto zmeny nevedú k nižšej miere odhaľovania korupcie.
Gašpar akúkoľvek spojitosť odmietol a zdôraznil, že slovenský legislatívny rámec je plne porovnateľný s Rakúskom či Českou republikou a na viac ako 95 percent zodpovedá európskym smerniciam.
„Máme tu špecialistov na polícii, na prokuratúre, máme Špecializovaný trestný súd. Čo má táto vláda ešte viac urobiť? Má dávať pokyny ministrovi vnútra a vymýšľať si dôkazy, ako to robila Matovičova vláda?“ pýtal sa Gašpar, pričom pripomenul kauzu nezákonne obvineného bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského či postupy takzvaných čurillovcov.
Dubéci kontroval tým, že legislatívne zmeny a znižovanie trestných sadzieb pre verejných činiteľov priamo ohrozujú motiváciu vyšetrovateľov. Ako príklady uviedol kauzu Petra Žigu, kde nová legislatíva viedla k zastaveniu stíhania z dôvodu premlčania alebo prípad ex-poslankyne Ľubice Roškovej, kde došlo k uloženiu podmienečného trestu.
„V každej okolitej krajine sa korupcia vyšetruje, len Slovensko je zrejme požehnaná krajina, kde sme od kosti nekorupční, lebo korupciu jednoducho neodhaľujeme,“ poznamenal ironicky. Navrhol, aby sa legislatíva vrátila do stavu pred vládnou novelou a aby sa sprísnili postihy pre verejných činiteľov.
Spor o Úrad na ochranu oznamovateľov a festival Pohoda
Ďalším bodom sváru bol Úrad na ochranu oznamovateľov. Zatiaľ čo Dubéci tvrdil, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a koalícia chceli túto dôležitú protikorupčnú inštitúciu zrušiť a po tlaku ju iba formálne transformovali, Gašpar to označil za lož v priamom prenose.
Úrad podľa neho funguje ďalej, avšak koalícia chcela zabrániť tomu, aby slúžil ako „politická ochrana“ pre vybraných policajtov.
Tibor Gašpar sa následne zameral aj na predstaviteľov nezávislých inštitúcií, ktorí vystúpili na festivale Pohoda, ktorý explicitne označil za „progresívny festival“. Kritizoval sudkyňu Pamelu Záleskú za verejné komentovanie rozhodnutia dovolacieho senátu v kauze Dušana Kováčika, ako aj účasť prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry a šéfky Úradu na ochranu oznamovateľov.
Títo ľudia by mali podľa Gašpara zachovávať apolitickosť a nezávislosť a nie si robiť propagandu na festivale, ktorý sa stáva politickým. Dubéci to označil za štandardnú verejnú angažovanosť a obvinil Gašpara, že ako osoba obžalovaná v trestnej veci účelovo kádruje policajtov a inštitúcie podľa toho, či idú po „jeho ľuďoch“.
Politický tlak alebo boj s „eurofondovou mafiou“
V diskusii moderátor otvoril aj otázku verejných vyjadrení predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomíra Andrassyho k systémovým zlyhaniam pri ochrane verejných financií a eurofondov.
Dubéci sa Andrassyho zastal s tým, že jeho vyjadrenia neprekročili štandardný rámec a opierajú sa o detailnú správu NKÚ, ktorá mapuje 20-ročné obdobie a jasne pomenúva, že Slovensko má s čerpaním eurofondov dlhodobý problém. Pripomenul, že Smer vládol v 73 percentách tohto obdobia.
Gašpar konštatoval, že ide o historický vývoj a systémové nastavenia, ktoré nemožno pripisovať len aktuálnemu vládnemu kabinetu. Vyhlásil, že aj keď existenciu a kontrolnú činnosť úradu plne rešpektuje a oceňuje prácu radových kontrolórov, má zásadné výhrady voči spôsobu, akým predseda informuje verejnosť. Andrassyho verejné vystúpenia podľa neho prechádzajú do politickej roviny a nápadne sa podobajú na rétoriku opozície.
„Odmietam tvrdenia o tom, že sa na Slovensku udomácnila eurofondová mafia. Ak pán predseda hovorí o zisteniach z obdobia roku 2015, nemám s tým problém, ale on tvrdí, že tento stav trvá,“ poznamenal politik Smeru s tým, že súčasní ministri vrátane šéfa rezortu pôdohospodárstva zaviedli prísne kontrolné mechanizmy.
Gašpar preto avizoval zámer iniciovať zvolanie ústavnoprávneho výboru, na ktorom by mal Andrassy svoje vyjadrenia o „mafii“ vysvetliť a uviesť, koľko podnetov na vyšetrovanie úrad reálne podal. Zároveň naznačil, že Andrassy, ktorý bol do funkcie nominovaný v roku 2022 vtedajšou koalíciou, bol podľa neho niekým „naverbovaný“.
Dubéci reagoval na slová o naverbovaní a označil ich za neprijateľný útok vládneho politika na nezávislú štátnu inštitúciu. „Vy namiesto toho, aby ste predsedu nezávislého úradu počúvali, zvoláte tlačovku a bez dôkazov ho okydávate, že ho niekto naverboval,“ vyčítal Gašparovi s dôvetkom, že koalícia sa namiesto riešenia 150-stranovej hodnotiacej správy o systémových zlyhaniach štátu radšej zameriava na slovnú zásobu predsedu.
Zvolanie výboru považuje Dubéci za jasný pokus o vytvorenie politického tlaku na NKÚ. Pripomenul, že Pôdohospodárska platobná agentúra je stále ukážkovým príkladom toho, ako štátna inštitúcia fungovať nemá.
Fúzia Dôvery a Unionu
Moderátor otvoril aj tému nákupu zdravotnej poisťovne Union jej konkurentom – súkromnou poisťovňou Dôvera. Na slovenskom trhu by tak po dokončení transakcie zostali len dvaja veľkí hráči: štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta.
Tibor Gašpar zdôraznil, že ide o legitímnu obchodnú transakciu v súlade so zákonom, ktorá sa ešte len realizuje. Dodal, že jej definitívne uzatvorenie závisí od súhlasu Európskej komisie a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zároveň spomenul, že Protimonopolný úrad sa vecou nezaoberá vzhľadom na európsku judikatúru, podľa ktorej sa verejné zdravotné poistenie nepovažuje za klasické podnikanie.
Odmietol strašenie opozície ohľadom straty benefitov či ohrozenia starostlivosti o pacientov Unionu a vyhlásil, že publikované dáta ukazujú, že Dôvera platí viac štátnym nemocniciam než svojim vlastným. Osobne si však vie predstaviť model, v ktorom by na Slovensku fungovala len jedna štátna zdravotná poisťovňa.
Martin Dubéci vyjadril vážne obavy zo zníženia konkurenčného prostredia, čo podľa neho v konečnom dôsledku pocíti pacient. Upozornil na nebezpečenstvo takzvanej vertikálnej integrácie, keď finančná skupina Penta vlastní nielen poisťovňu, ale aj nemocnice, polikliniky či laboratóriá.
„Máte tu brutálny konflikt záujmov. Štát pod hrozbou sankcií vymáha od občanov odvody, ktoré končia v súkromnej poisťovni, a tá ich posiela do svojich vlastných laboratórií či kliník,“ argumentoval s tým, že pacient v takomto systéme zostáva na poslednom mieste. Kritizoval tiež doterajšiu slabú regulačnú politiku štátu a fenomén „otočných dverí“, keď ľudia prechádzajú z vedenia súkromných poisťovní priamo do štátnych regulačných orgánov a naopak.
Diskusia sa v závere dotkla aj fungovania VšZP, do ktorej štát dlhodobo nalieva milióny eur a v ktorej sa často striedajú riaditelia. Dubéci zdôraznil, že riešením by bola skutočná depolitizácia manažmentu poisťovne. Výber generálneho riaditeľa a predstavenstva by mal byť postavený výlučne na manažérskom a technickom princípe, ideálne na základe širšieho politického konsenzu, aby vedenie nebolo naviazané na volebné cykly.
Gašpar reagoval, že predstava opozície o depolitizácii je iluzórna, keďže kľúčové funkcie vrátane sudcov či šéfa NKÚ sú vždy výsledkom parlamentného hlasovania.
Na záver reagoval aj na blížiace sa regionálne voľby, pričom nevylúčil, že kandidátkou na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja by mohla byť europoslankyňa za Smer Judita Laššáková.
(max)
