Preskočiť na obsah
  |  

Litva pre migrantov tlačí na Lotyšsko a ponúka pomoc

Litovský premiér Mindaugas Sinkevičius oznámil pripravenosť zintenzívniť technologickú spoluprácu s Lotyšskom v reakcii na rastúci prílev nelegálnych migrantov. Hoci lotyšský minister vnútra požiadal o vyslanie 100 príslušníkov pohraničnej stráže, litovský premiér vyjadril pochybnosti o možnosti poskytnúť takýto počet ľudí. Informuje LRT.

V súčasnosti na mieste pomáha deväť litovských pohraničníkov vrátane dvoch psovodov. Situácia je pre Litvu naliehavá, keďže počet zadržaných migrantov v rámci sekundárnej migrácie z Lotyšska medziročne prudko vzrástol z 300 na viac ako 1 200 osôb.

Kvôli tomuto nárastu litovský minister vnútra Martynas Katelinas pripustil, že ak sa situácia neupokojí, Litva zváži obnovenie dočasných hraničných kontrol. Premiér Sinkevičius však zdôraznil, že na takýto radikálny krok je zatiaľ priskoro.

Zároveň vyzval lotyšskú stranu, aby k ochrane hraníc pristupovala omnoho vážnejšie, a dodal, že Litva je pripravená pomôcť na medzirezortnej úrovni.

Snahu o riešenie krízy potvrdzuje aj bilaterálna dohoda o spolupráci v boji proti kriminalite a pašeráckym sieťam, ktorú ministri vnútra podpísali počas tohtotýždňovej návštevy lotyšského prezidenta v Litve. K téme sa vyjadril aj litovský prezident Gitanas Nausėda, podľa ktorého by opätovné zavedenie kontrol na spoločných hraniciach znamenalo faktickú kapituláciu pred nelegálnou migráciou.

(max)

  |  

USA posielajú do Izraela desiatky ďalších tankovacích lietadiel

Izrael sa pripravuje na prílet desiatok ďalších amerických tankovacích lietadiel. K tomuto kroku dochádza po tom, čo sa v uplynulom týždni zintenzívnili vzájomné útoky medzi Spojenými štátmi a Iránom. Eskalácia napätia a hrozba návratu k totálnej vojne nasleduje po krachu dočasného prímeria, ktoré bolo podpísané pred mesiacom.

Do najnovších amerických úderov sa Izrael nezapojil, no podľa vyjadrení tamojších vojenských predstaviteľov sa Washington rozhodol upraviť svoju vojenskú pozíciu v regióne a posilniť existujúcu flotilu lietadiel na dopĺňanie paliva vo vzduchu.

Podľa informácií portálu Axios Trumpova administratíva o tomto kroku vopred informovala Tel Aviv v súvislosti s potenciálnym rozšírením vojenských operácií proti Iránu.

USA rozmiestňujú svoje tankovacie lietadlá v Izraeli už od prepuknutia konfliktu 28. februára. S cieľom minimalizovať narušenie civilnej leteckej dopravy sa časť strojov presunie na základne izraelských vzdušných síl, no viaceré zostávajú aj na komerčných letiskách.

Prítomnosť americkej armády má totiž výrazný vplyv na civilný sektor – ešte v máji bolo až 70 percent aktivít na hlavnom izraelskom letisku Ben Guriona obmedzených práve z dôvodu vyťaženia kapacity americkými vzdušnými silami. Podľa ministerstva dopravy sa po následnej dohode časť lietadiel presunula na vojenské základne, pričom k 25. júnu sa na území Izraela nachádzalo celkovo 98 amerických vojenských lietadiel.

(reuters, max)

  |  

Nástupca Starmera ruší sporný systém dokladov a krotí výdavky

Nový britský premiér Andy Burnham, ktorý v pondelok oficiálne nahradí Keira Starmera, plánuje hneď po nástupe do úradu zrušiť vládne plány na zavedenie systému digitálnej identifikácie. Podľa jeho spojencov ide o jasný signál, že nová vláda prehodnocuje priority a chce sústrediť kapacity aj financie na riešenie bežných problémov občanov, predovšetkým na boj s rastúcimi životnými nákladmi.

Systém digitálnych dokladov, ktorý mal pôvodne pomôcť v boji proti nelegálnej migrácii, už v minulosti čelil kritike a medzistranícky výbor zákonodarcov ho dokonca označil za fiasko. Povinné preukazy totožnosti pritom v Spojenom kráľovstve zrušili po druhej svetovej vojne a Briti na overenie identity bežne využívajú pasy či vodičské preukazy.

Britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť odhadol náklady na tento digitálny projekt medzi finančnými rokmi 2026/27 a 2028/29 na astronomických 2,4 miliardy dolárov.

Podpredsedníčka Labouristickej strany Lucy Powellová v relácii BBC podotkla, že zrušenie schémy predstavuje príležitosť pre vládny reštart. V rozhovoroch zároveň potvrdila, že Burnhamov kabinet dodrží záväzky predchádzajúcej vlády týkajúce sa ťažby v Severnom mori, čo znamená rešpektovanie existujúcich licencií bez vydávania nových.

Dodala tiež, že vláda je pripravená uvaliť špeciálne opatrenia na problémové vodárenské spoločnosti, akou je napríklad Thames Water.

(reuters, max)

  |  

Tesla plánuje pri Berlíne expanziu

Americká automobilka Tesla podľa agentúry DPA plánuje vo finančnom roku 2026 výrazne zvýšiť produkciu vo svojom jedinom európskom výrobnom závode v nemeckom Grünheide neďaleko Berlína. Vyplýva to z výročnej správy spoločnosti Tesla Manufacturing Brandenburg za rok 2025.

Fabrika momentálne zásobuje viac ako 30 trhov. Cieľom automobilky je dosiahnuť produkciu na úrovni približne 375-tisíc áut ročne a zároveň rozšíriť vlastnú výrobu batériových článkov, čím by sa v závode integroval celý hodnotový reťazec. V rámci tohto rozvoja plánuje Tesla vytvoriť 3 500 nových pracovných miest.

Nemecká divízia vykázala za rok 2025 čistý zisk 77,1 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o zhruba 20 miliónov eur. Celkové tržby závodu však klesli zo 7,7 miliardy eur v roku 2024 na 7,1 miliardy eur v roku 2025.

Mierny pokles zaznamenala aj samotná produkcia vozidiel, ktorá sa znížila z 211-tisíc kusov na približne 202-tisíc kusov. Vedenie Tesly tento pokles pripísalo najmä procesom spojeným so zmenou modelov a zavádzaním nových produktových variantov, pričom celkovú výrobu označilo za stabilnú.

Továreň v Grünheide funguje od marca 2022, špecializuje sa na výrobu úspešného Modelu Y a na konci roka 2025 zamestnávala vrátane dočasných pracovníkov približne 11-tisíc ľudí.

(max)

  |  

Až 18-členná rodina z Gazy vyhrala spor o vstup do Británie

Vyšší tribunál v Spojenom kráľovstve potvrdil podľa denníka Daily Mail prelomové rozhodnutie, podľa ktorého britské úrady musia umožniť vstup 18-člennej rodine z Pásma Gazy. Prípad iniciovala palestínska utečenka žijúca v Británii po tom, čo ministerstvo vnútra zamietlo jej žiadosť o zjednotenie rodiny podanú v novembri 2023.

Súd sa oprel aj o Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a konštatoval, že nevydanie víz by malo neprimerane nepriaznivý vplyv na duševné zdravie dotknutých. Rozhodnutie padlo napriek tomu, že väčšina z dospelých príbuzných nehovorí po anglicky a po príchode budú pravdepodobne odkázaní na britské verejné financie.

Mnohé rozhodnutia v oblasti ľudských práv vyvolávajú v britskej spoločnosti kontroverzie, keďže bývajú vnímané ako uprednostňovanie cudzincov pred záujmami občanov a ako pomocná ruka pre zneužívanie systému kriminálnikmi, ktorí sa snažia vyhnúť deportáciám.

Politický tlak na radikálne riešenie migrácie v Spojenom kráľovstve rastie – opustenie EDĽP a reformu ľudskoprávnej legislatívy už otvorene presadzujú britskí Konzervatívci aj strana Reform UK. Ak by Spojené kráľovstvo z EDĽP skutočne vystúpilo, mohlo by to spustiť reťazovú reakciu v celej Európe.

(statement, max)

  |  

Cudzinci tvoria v Nemecku 37 percent nezamestnaných

Podľa špeciálnej analýzy Spolkového úradu práce, o ktorej informoval nemecký spravodajský portál NIUS, tvoria cudzinci 37 percent nezamestnaných v Nemecku. Údaje sa vzťahujú na december 2025, kedy bolo ako nezamestnaných zaregistrovaných tri milióny ľudí. Z nich 1,09 milióna nemalo nemecký pas. Viac ako jeden z troch nezamestnaných bol teda cudzinec.

Keďže po naturalizácii je osoba v štandardných štatistikách evidovaná ako Nemec, špeciálna analýza zohľadnila aj rodinné zázemie. Zistila, že 307 601 nezamestnaných osôb sa prisťahovalo do Nemecka pred získaním nemeckého občianstva a ďalších 153-tisíc tvorili nemeckí občania, ktorí mali aspoň jedného rodiča s prisťahovaleckým pôvodom.

Celkovo tak malo 52,6 percenta nezamestnaných v Nemecku migračný pôvod.

V celej populácii krajiny má migračný pôvod približne 30 percent obyvateľov.

Miera nezamestnanosti medzi naturalizovanými občanmi presiahla 10 percent, pričom celoštátny priemer bol 6,2 percenta a medzi Nemcami bez migračného pôvodu len 3,8 percenta.

(nius, red)