Preskočiť na obsah
Minúta  |  

MAAE vyšetruje útok na stavenisko jadrovej elektrárne v Iráne

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu oznámila, že intenzívne vyšetruje správy o nočnom útoku na stavenisko plánovanej jadrovej elektrárne Darkhovin v Iráne.

Dozorná agentúra OSN zároveň upokojila situáciu vyhlásením, že toto energetické zariadenie sa nachádza vo veľmi ranom štádiu výstavby a pri poslednej inšpekcii sa v ňom nenachádzal žiadny jadrový materiál, ktorý by mohol predstavovať bezprostredné radiačné riziko.

Iránska organizácia pre atómovú energiu nočný útok na rozostavaný objekt ostro odsúdila a pripísala ho armáde Spojených štátov. Podľa iránskej polooficiálnej tlačovej agentúry Mehr Teherán označil tento krok za hrubé porušenie medzinárodného práva, pričom bližšie podrobnosti o presnom čase incidentu či rozsahu škôd bezprostredne neuviedol.

Samotná výstavba tohto strategického jadrového závodu, ktorý sa nachádza v provincii Chúzistán na juhozápade Iránu, sa začala koncom roka 2022.

(reuters, max)

Minúta  |  

Severozápad pustoší silný vietor, Považská Bystrica hlási škody

Považskou Bystricou sa v nedeľu popoludní prehnala silná veterná smršť. Mesto eviduje množstvo polámaných stromov a konárov na cestách a chodníkoch. Informovala o tom samospráva na sociálnej sieti.

Deklarovala, že vzniknuté škody a prekážky postupne rieši. „Prosíme obyvateľov, aby boli mimoriadne opatrní, vyhýbali sa poškodeným stromom a dávali si pozor pri pohybe aj jazde mestom,“ odporučila.

(tasr, max)

Minúta  |  

Veľké firmy v EÚ už nesmú ničiť nepredané oblečenie a obuv

V Európskej únii vstúpil do platnosti zákaz ničenia nepredaného oblečenia a obuvi pre veľké spoločnosti. Nové pravidlá, ktoré sú podľa agentúry DPA súčasťou nariadenia o ekodizajne z júla 2024, prikazujú firmám nepredaný tovar predať alebo darovať. Výnimku tvoria iba nebezpečné, kontaminované či neopraviteľné položky, prípadne dary, ktoré charitatívne organizácie v lehote neodobrali.

Podľa Európskej komisie sa v Európe ročne zničí štyri až deväť percent nepredaného textilu, čo vyprodukuje 5,6 milióna ton emisií CO2. Nemecká federácia maloobchodníkov očakáva, že zákaz prinesie spotrebiteľom viac zlacneného tovaru v outletoch a second-handoch, no pripúšťa, že obchodníkom stúpnu logistické a skladovacie náklady.

Hoci Nemecká asociácia módneho odevníctva krok privítala, jej riaditeľ Thomas Lange upozornil, že tradičné európske značky textil bežne neničia. Skutočnou výzvou sú obrie objemy lacnej „ultrarýchlej módy“ (fast fashion) dovážanej spotrebiteľom od mimoeurópskych dodávateľov.

Zväz nemeckého textilného a módneho priemyslu navyše legislatívu skritizoval za odtrhnutosť od reality a varoval, že bez dobudovania chýbajúcich recyklačných kapacít zostane len byrokratickou záťažou na papieri.

Skeptické sú aj organizácie Greenpeace a WWF, tie upozorňujú na legislatívne medzery, možnosť obchádzania pravidiel zo strany firiem a zdôrazňujú, že úspech reformy bude plne závisieť od dôsledných kontrol štátnych orgánov.

(max)

Minúta  |  

Čínsky gigant žiada od Británie náhradu za znárodnenie oceliarní

Čínska korporácia Jingye Steel ostro vyzvala Veľkú Britániu, aby prestala pošliapavať medzinárodné investičné pravidlá a urýchlene jej v plnej miere kompenzovala všetky finančné straty. Tie firme vznikli v dôsledku rozhodnutia britskej vlády znárodniť oceliarsku spoločnosť British Steel, ktorú vlastnila.

Čínsky investor vo svojom nedeľnom vyhlásení poznamenal, že britská strana úplne ignorovala ich prebiehajúce investície i doterajší prínos, pričom im za prevzatie podniku ponúkla „takmer nulovú kompenzáciu“.

Spoločnosť Jingye Steel zároveň poukázala na obrovskú finančnú náročnosť tohto kroku pre britských daňových poplatníkov. Spojené kráľovstvo podľa jej údajov vynaložilo na prevádzku British Steel do konca januára 443 miliónov eur. Číňania odhadujú, že do konca júna táto suma presiahne 705 miliónov eur a do roku 2028 by sa celkové štátne výdavky na oceliarne mohli vyšplhať na viac ako 1,7 miliardy eur.

Do sporu sa zapojil aj samotný Peking, ktorý vyhlásil, že situáciu bude pozorne monitorovať a v prípade potreby prijme adekvátne opatrenia na ochranu legitímnych práv a záujmov svojich investorov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Madrid umožnil trans migrantom zmeniť pohlavie v dokladoch

Španielsko teraz umožňuje oprávneným transrodovým migrantom zmeniť pohlavie v dokladoch o pobyte, čo vyvoláva otázky týkajúce sa bezpečnostných opatrení v oblasti prisťahovalectva a možných podvodov.

Španielsko prostredníctvom nového administratívneho protokolu ministerstva vnútra výrazne rozšírilo uplatňovanie svojho prelomového zákona o transrodových osobách z roku 2023. Opatrenie umožňuje transrodovým migrantom aktualizovať si meno a rod v úradných imigračných a pobytových dokladoch vydávaných políciou.

Nové pravidlá cielia na osoby z krajín, kde je právne uznanie rodovej identity zakázané alebo prakticky nemožné. Kým doterajší zákon garantoval právo na sebaidentifikáciu bez lekárskych či hormonálnych podmienok pre dospelých a mladistvých občanov, cudzincom v praxi bránila byrokracia. Ak ich domovský štát zmenu neuznával, španielske úrady im vystavovali doklady na základe pôvodnej identity.

Krok privítali LGBT organizácie, ktoré poukazujú na zníženie diskriminácie migrantov pri hľadaní práce či bývania. Rozšírenie práv však vyvoláva obavy zo zvýšeného tlaku na sociálne služby, ktoré už teraz čelia náporu pre prebiehajúcu vládnu regularizáciu (zlegalizovanie pobytu) státisícov nelegálnych migrantov.

Kritici navyše varujú pred rizikom podvodov – migranti z Afriky či Blízkeho východu, kde sú osoby z komunity LGBT trestne stíhané, by systém sebaidentifikácie mohli zneužiť na účelové získanie ochrany pred deportáciou, podobne ako sa to stalo vo Veľkej Británii.

(max)

Minúta  |  

Litva pre migrantov tlačí na Lotyšsko a ponúka pomoc

Litovský premiér Mindaugas Sinkevičius oznámil pripravenosť zintenzívniť technologickú spoluprácu s Lotyšskom v reakcii na rastúci prílev nelegálnych migrantov. Hoci lotyšský minister vnútra požiadal o vyslanie 100 príslušníkov pohraničnej stráže, litovský premiér vyjadril pochybnosti o možnosti poskytnúť takýto počet ľudí. Informuje LRT.

V súčasnosti na mieste pomáha deväť litovských pohraničníkov vrátane dvoch psovodov. Situácia je pre Litvu naliehavá, keďže počet zadržaných migrantov v rámci sekundárnej migrácie z Lotyšska medziročne prudko vzrástol z 300 na viac ako 1 200 osôb.

Kvôli tomuto nárastu litovský minister vnútra Martynas Katelinas pripustil, že ak sa situácia neupokojí, Litva zváži obnovenie dočasných hraničných kontrol. Premiér Sinkevičius však zdôraznil, že na takýto radikálny krok je zatiaľ priskoro.

Zároveň vyzval lotyšskú stranu, aby k ochrane hraníc pristupovala omnoho vážnejšie, a dodal, že Litva je pripravená pomôcť na medzirezortnej úrovni.

Snahu o riešenie krízy potvrdzuje aj bilaterálna dohoda o spolupráci v boji proti kriminalite a pašeráckym sieťam, ktorú ministri vnútra podpísali počas tohtotýždňovej návštevy lotyšského prezidenta v Litve. K téme sa vyjadril aj litovský prezident Gitanas Nausėda, podľa ktorého by opätovné zavedenie kontrol na spoločných hraniciach znamenalo faktickú kapituláciu pred nelegálnou migráciou.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.